La Vuelta Femenina – znovuzrodenie Demi Volleringovej

Zatiaľ čo muži začali len odkrajovať z prvých etáp Gira d´Italia, ženy už majú za sebou prvú Grand Tour sezóny.

Vuelta mala byť grandióznym comebackom Demi Volleringovej (SD-Worx), najlepšej cyklistky minulého roka, ktorá túto sezónu doposiaľ nezaznamenala žiadne víťazstvo. 27-ročná Holanďanka, ktorá ešte nemá tím na budúcu sezónu, však konečne umlčala všetkých kritikov.

Na štart pretekov po španielskych cestách sa Volleringová nenaladila podľa svojich predstáv. Jarné trápenie podčiarkli ardenské klasiky, kde obhajovala vlaňajšie triple. Tento rok však nielenže nezvíťazila ani raz, no triumf si nepripísala ani žiadna iná cyklistka z najsilnejšieho tímu SD-Worx. Najbližšie k tomu mala Lorena Wiebesová na Amstel Gold Race, no tú stáli víťazstvo predčasné oslavy. Naopak, do boja o červený dres sa svojimi výkonmi prihlásila Kasia Niewiadoma (Canyon-Sram), ktorá zvíťazila po dlhých piatich rokoch – na Valónskom šípe porazila Volleringovú na legendárnom stúpaní Mur de Huy.

Aj napriek nie najslávnejšej sezóne 2024 však cyklistickí experti tipovali na víťazstvo v celkovom poradí práve Volleringovú. Ak si dobre pamätáte, minulý rok ju o červený dres obrala zle naplánovaná pauza na potrebu – o 9 sekúnd zaostala za Annemiek van Vleutenovou. Viem si teda predstaviť, aká musela byť na odplatu namotivovaná. Od jej cieľa ju delilo 867 kilometrov rozdelených do 8 etáp.

1. etapa – Valencia -> Valencia, 16 km

Na štart prvej etapy – tímovej časovky – sa postavilo 144 jazdkýň z 21 tímov. Na krátkej trati sa s veľkými rozdielmi medzi tímami bojujúcimi o celkové poradie nepočítalo, čo sa nakoniec aj potvrdilo – prvých 9 tímov delilo v cieli len 17 sekúnd.

Najväčšiu nevýhodu mala mať Niewiadoma, ktorej Canyon-Sram štartoval len s piatimi jazdkyňami. Tie však predviedli obdivuhodný výkon – na štvrtom mieste stratili 8 sekúnd. Na medzičase si po jasné víťazstvo išiel tím Lidl-Trek s Gaiou Realiniovou bojujúcou o celkové poradie, no osudovým sa mu takmer stala posledná zákruta. Ellen van Dijková v nej padla a zobrala so sebou aj Elynor Bäckstedtovú. Cieľovú pásku nakoniec preťali len o 9 stotín sekundy pred tímom Visma-Lease a Bike. SD-Worx strácal na treťom mieste len 2 sekundy.

2. etapa - Buňol –> Moncofa, 118,3 km

Druhá, kopcovitá etapa mala priať skôr klasikárkam. Tím Visma-Lease a Bike sa na jedinom klasifikovanom stúpaní dňa postaral, že do posledných kilometrov prišiel významne redukovaný pelotón, v ktorom chýbali čistokrvné šprintérky, ako napríklad Charlotte Koolová (Team dsm-firmenich).

Veľmi nervózny záver na mokrej ceste poznačili dva pády na kruhových objazdoch, ktoré najlepšie využil tím EF Education-Cannondale. Najsilnejšie nohy v špurte ukázala vlaňajšia víťazka Paríž-Roubaix Alison Jacksonová, ktorá sa snáď postarala o najväčší výbuch emócií v cieli. Ako je u nej známe, dopriala nám aj tanec.

„Moja kolegyňa Kristen Faulknerová ma dohnala zo zadnej skupiny a v posledných 500 metroch už išla na plný plyn. Je taká silná, že som vedela, že jej nikto nenastúpi. Vybrala som si špurt v pravej chvíli a je neuveriteľné, že som vyhrala,“ povedala. Do červeného dresu sa obliekala druhá z etapy Blanka Vasová (SD-Worx).

3. etapa - Lucena –> Teruel, 130 km

7 kilometrov pred koncom nastúpila a vyhrala najrýchlejšiu etapu v histórii ženskej Vuelty.

Tretia etapa mala síce len jedno kategorizované stúpanie, no pretekárky museli zdolať viac ako 2 000 výškových metrov. Napriek tomu, že SD-Worx nosil červený dres, veľa akcie sme od jeho jazdkýň nevideli. Sily si očividne šetrili na ťažšie dni. Na papieri síce táto etapa vyzerala ako dobrá príležitosť pre únik, no z pelotónu sa odpútala len jediná pretekárka – Mireia Benitová (AG Insurance-Soudal). Jej náskok sa miestami dostal aj na 5 minút, 7,5 kilometra pred cieľom však boli jej snahy o etapu zlikvidované.

Záver opäť poznačil nepekný pád, ktorý rozdelil pelotón. Šprintovala tak iba oklieštená skupina. Z nej bola jednoznačne najrýchlejšia Marianne Vosová (Visma-Lease a Bike), ktorá zaznamenala už neuveriteľné 252. profesionálne víťazstvo v kariére. Bolo to presne 18 rokov po jej prvom triumfe.

„Som veľmi šťastná a spokojná. Včera sme tvrdo pracovali, no v závere sme nemali šťastie. Dnes dievčatá podali opäť skvelý výkon a som veľmi rada, že som našu snahu dotiahla do úspešného konca,“ Povedala Vosová v rozhovore.

4. etapa – Molina de Aragon -> Zaragoza, 142 km

V 4. etape zohral kľúčovú rolu silný vietor. Už po 27 kilometroch sa tímu SD-Worx, ktorý bol doposiaľ takmer neviditeľný, podarilo roztrhať pelotón. Na čelo sa dostalo len 19 pretekárok, z toho 5 bolo práve z holandského tímu. Medzi nimi chýbala jedna z najväčších favoritiek na celkové poradie Realiniová, ktorá sa v konečnom dôsledku vyradila z boja o celkové poradie (v cieli sa jej strata vyšplhala na 2 minúty).

Kto by bol pred začiatkom Vuelty povedal, že EF Education-Cannondale bude prvým tímom s dvoma etapovými víťazstvami? Do Španielska však prišli so silnými pretekárkami, ktoré sa nebáli riskovať. Faulknerová na nič nečakala ani túto etapu – 7 kilometrov pred koncom nastúpila a vyhrala najrýchlejšiu etapu v histórii ženskej Vuelty (46,7 km/h). Do červeného dresu sa obliekla Vosová.

5. etapa – Huesca –> Jaca, 113 km

V 5. etape, s cieľom na stúpaní Alto del Fuerte de Rapitán, sa konečne dostali k slovu čistokrvné vrchárky. Akcia sa čakala hlavne od Volleringovej, ktorá mala zamiešať karty v celkovom poradí. A prvýkrát sme holandskú cyklistku videli v plnej paráde, ako si ju pamätáme z minulej sezóny.

S kamennou tvárou postupne zvyšovala v cieľovom stúpaní tempo a finišovala 28 sekúnd pred Yarou Kastelijnovou (Fenix-Deceuninck) a Elisou Longhovou Borghiniovou (Lidl-Trek). Prvýkrát v sezóne mohla na páske zdvihnúť ruky – v jej tvári však bolo vidieť skôr úľavu ako radosť.

„Túto sezónu som sa cítila byť silná, no niečo tomu vždy chýbalo... Mojim cieľom bolo vyhrať v drese národnej šampiónky, čo sa mi konečne splnilo. Teraz mám aspoň krásnu fotku v cieli,“ Povedala Volleringová, ktorá sa zároveň prezliekla aj do červeného dresu.

Smoliarkou etapy bola Niewiadoma, ktorá stratila 90 sekúnd a do šiestej etapy pre chorobu nenastúpila.

6. etapa – Tarazona –> La Laguna Negra, 132 km

Druhá ťažká horská etapa s cieľom na vrchole stúpania La Laguna Negra mala opäť utvoriť rozhodujúce rozdiely v celkovom poradí. Po hektickej prvej polovici sa z pelotónu odtrhla 4-členná skupina cyklistiek z kontinentálnych tímov, ktoré nepredstavovali veľkú hrozbu. SD-Worx sa postaral o to, aby bol únik už 17 kilometrov pred cieľom zlikvidovaný.

Vosová má aj vo svojich takmer 37 rokoch neuveriteľnú formu.

V prvej polovici stúpania (6 km pred cieľom) udávala tempo Grace Brownová (FDJ-SUEZ), čerstvá víťazka Liége-Bastogne-Liége. Podarilo sa jej zbaviť takých pretekárok ako napríklad Liane Lippertová (Movistar) či Amanda Sprattová (Lidl-Trek). Brownová svoje snahy zakončila 3,8 kilometra pred cieľom a bolo na Volleringovej, aby si ustrážila ostatné pretekárky.

Reakcie na nástupy ju stáli nakoniec veľa síl a do posledných 600 metrov si na zadnom kolese priviezla Évitu Muzicovú (FDJ-SUEZ). Francúzska nenechala nič na náhode a prišla si po svoje druhé profi víťazstvo. „Bola to ťažká etapa, no to bolo našim cieľom. Od začiatku sme sa držali plánu a som naozaj šťastná, že som tímovú snahu dotiahla do úspešného konca,“ zneli slová 24-ročnej cyklistky.

7. etapa – San Esteban de Gormaz –> Siguenza, 126 km

Predposledná etapa bola rozdelená na dve polovice – po prvej prevažne rovinatej časti čakal na pretekárky silný vietor a niekoľko nekategorizovaných kopcov. Adeptkou na víťazstvo bola líderka bodovacej súťaže Marianne Vosová, no záverečných 500 metrov so sklonom 11 % ešte mohlo zamiešať karty.

V cieľovom dojazde sa však opäť potvrdilo, že Vosová má aj vo svojich takmer 37 rokoch neuveriteľnú formu. V posledných metroch s ľahkosťou predbehla Faulknerovú a v zelenom drese si prišla po druhé víťazstvo na Vuelte, 253. celkovo.

8. etapa – Madrid –> Valdesquí, 89 km

Do finálnej horskej etapy vstupovala Volleringová s takmer nedostihnuteľným náskokom 52 sekúnd pred Longhovou Borghiniovou. Poslednou otázkou zostávalo, či sa jej podarí na svoje konto pripísať si tento rok aj druhé etapové víťazstvo na Vuelte, alebo sa bude v lyžiarskom stredisku Valdesquí tešiť niekto iný.

Hlavnou postavou vývoja etapy bola opäť Brownová, ktorá na oboch stúpaniach dňa nastolila šialené tempo a výrazne zredukovala pelotón. 6,5 kilometra pred cieľom však nastúpila samotná Volleringová – len chvíľku sa jej držali Muzicová a Riejanne Markusová (Visma-Lease a Bike), ktoré nakoniec tiež odpadli. Cyklistka tímu SD-Worx si prišla po excelentnom výkone po etapové víťazstvo. Druhá Muzicová stratila 29 sekúnd, tretia Markusová 33.

„Som veľmi rada, že som vyhrala túto etapu a takto som zakončila Vueltu. Myslím si, že to bola pre nás veľmi vydarená Grand Tour. Môžeme byť na svoje výkony právom hrdé,“ zhodnotila po etape Volleringová. V celkovom poradí zvíťazila o priepastnú minútu a 49 sekúnd pred Markusovou, tretia Longhová Borghiniová stratila 2 minúty. Okrem toho získala aj dres pre najlepšiu vrchárku. Bodovaciu súťaž ovládla Vosová.

27-ročná Holanďanka síce neoplatila prehru svojej krajanke Annemiek van Vleutenovej, ktorá už ukončila svoju kariéru profesionálnej cyklistky, no som si istá, že jej víťazstvo naozaj „chutilo“. Konečne sa jej podarilo zhodiť ťažobu z pliec a znovuobjavila svoje sebavedomie. A čo viac – ukázala svojim budúcim potencionálnym zamestnávateľom, že stojí za miliónovú zmluvu, o ktorej sa šepká. Môžeme sa len tešiť, čo nám už dvojnásobná víťazka Grand Tour predvedie v ďalšom pokračovaní sezóny.

Svoju druhú Vueltu dokončila aj Slovenska Nora Jenčušová (Be-Pink), ktorá skončila na 90. mieste. Dúfame, že to pre ňu bol dobrý tréning a bude sa jej dariť na nadchádzajúcich olympijských hrách v Paríži.