Šaštínska hádzaná 2010

Slunko, písek, melóny... 12. jún - Bratislava hlási už ráno o siedmej luxusných 26 stupňov, gýčovo-modrá obloha a bezvetrie sľubujú tropický deň – ideálne podmienky vydať sa k vode.. a presne to spravilo 97 nadšencov, ktorí docestovali (zblízka, či zďaleka) na Gazárku pri Šaštíne, kde sa prišli trochu poslniť...

Aby to však nebolo len bezduché váľanie sa na pláži, dlhý deň si skrátili plávaním, bikovaním a behaním – v skratke – kros triatlonom pod hlavičkou Slovenskej triatlonovej únie, a zároveň ďalším kolom Slovenského pohára a Hertlsport Extreme Tour. 59 jednotlivcov a 14 štafiet sa postaralo o program a „divadlo“ náhodným a aj menej náhodným návštevníkom Gazárky. Zábavu pre pretekárov a miestami aj pre divákov zaručovala piesková trať cyklistiky a la „pure adrenalin“. Objemy 1 km plávania, 21 km bike a 7 km beh boli zárukou, že peklo sobotného popoludnia nebude otázkou pár minút.


Aj napriek takýmto neveselým vyhliadkam sa pred 13-tou hodinou začali na brehu schádzať pretekári. Niektorí v plávkach, niektorí v kombinézach a poniektorí aj v neoprenoch. Keďže voda mala okolo 25 °C (kuloárne informácie naznačujú, že celý studený predchádzajúci týždeň organizátori hriali vodu špirálami, aby nám nebolo zima), nemuseli ste sa báť, že sa nebudete škvariť – navyše, ak ste sa z lakomosti o lepší výsledný čas navliekli do neoprenu, pocítili ste skleníkový efekt vlastného tela – paradoxne vo vode. Celkom nechutná skúsenosť " title="
Určite najväčšiu radosť spôsobovala „hravá“ cyklistická časť – chýbali už len vedierka a formičky – piesčité pláže zaliate slnkom bývajú pre Slovač veľmi lákavou dovolenkovou destináciou. To množstvo mušiek, komárov a podobnej okrídlenej hávede bolo zaujímavým spestrením trate a boli lepšie ako doping. Rovnica fungovala celkom spoľahlivo – čím vyššia rýchlosť, tým menej komárov (tu však hrozilo riziko prehĺtania mušiek – jednu malú potvoru som v hrdle cítila ešte celý večer – do rána našťastie vytrávila). Hoci, boli úseky, kde hádam aj tí najlepší nafasovali celkom slušné množstvo štípancov rôznych druhov a veľkostí. No a najväčšou zábavou na trati boli tigre na všetky spôsoby – osobne som ich videla asi 5 (pevne verím, že toho môjho nevidel nikto, hehe). Oveľa viac ako tigrov bolo však „neškodných“ pádov, následok toho, že ste sa do piesku zahrabali až po prehadzovačku, nechytili ste „stopu“ a v rozbrázdenom piesku ste si pekne ustlali buď na jednu alebo druhú stranu. V jednom úseku som si spomenula ako sme sa tam minulý rok s Andreou D. vedľa seba vyváľali a Kika L., ktorá bola tesne za nami vyrýpla: „Čo je baby, prišli ste hrať plážový volejbal?“ " title=" Našťastie sa na biku nikomu nič vážne nestalo a tak si ešte väčšina štartového poľa mohla v tom parádnom teplúčku aj zabehať.


Bežeckej časti sa našťastie piesok zväčša vyhol – tie dva úseky v každom zo 4 kôl boli priam za odmenu " title=" Charakteristiku krosového behu dopĺňali brodenia sa jazerom – bolo to aspoň do istej miery ovlažujúce, aj keď tá teplá voda nepriniesla až takú úľavu ako by jeden očakával. Únava sa stupňovala a (nielen) na tvárach bežcov bola ľahko čitateľná. Osobne, najviac som sa tešila ako dobehnem a dám si na občerstvovačke melón. Aké to však prekvapenie, keď som tam našla už len jabĺčka – holt, kto neskoro chodí, sám sebe škodí " title=" A tak mi ostalo len si povedať: slunko, písek a (skoro aj) melóny...