Reportáž: BLACK SWANS GARMIN Triathlon 2024 – ako na svoj prvý úspešný triatlon

Keď si dám nejakú výzvu, tak ju chcem aj splniť. Na triatlone som mal ale na mále. Skoro som to vzdal…

Ani neviem, čo to do mňa tento rok vošlo. V sezóne 2023 som sa vozil v bikeparkoch, no tento rok si dávam jednu výzvu za druhou. Svoj prvý maratón, úvod do cestnej cyklistiky vo forme podujatia Faster Than a Train a zavŕšil to triatlon.

Prečo?

Nevinné zabehanie si s kamošmi znamenalo pre mňa 3-mesačnú intenzívnu prípravu na maratón a jeho zvládnutie. Následne som mal možnosť vyskúšať si cestnú cyklistiku vo forme komunitných jázd, ktoré sme organizovali v Bratislave, až po predbiehanie vlaku Oravka. Beh, bicykel a ešte čo? Už chýbalo len plávanie.

Trendy

Každého ovplyvňuje prostredie, v ktorom žije – či už priamo alebo nepriamo. Po maratóne a krásnom úvode do cestnej cyklistiky som začal sledovať triatlony, ironmany a podobné výzvy. Bolo to pre mňa celkom vzdialené – až kým som sa neprihlásil na prvý triatlon. Mesiac pred sebou a ja ani neviem plávať. Ale keď sa chce, tak sa dá…

Ako začať s triatlonom?

To som zo začiatku nevedel ani ja. Študoval som si rôzne články, weby, videá a odporúčania, ale nikde to nebolo napísané do podrobností, respektíve krok po kroku. Preto som našťastie pred štartom stretol organizátora BLACK SWANS GARMIN Triathlonu Lukáša, ktorý mi všetko vysvetlil. Rovnako som sa ho opýtal pár otázok, aby to mali budúci triatlonisti jednoduchšie.

Odpovede organizátora:

Prečo by si mali športovci vyskúšať svoj prvý triatlon?
Triatlon je spojenie troch športových disciplín (plávanie, bicykel, beh) a rovnomerne zaťažuje a posilňuje svalový korzet. V posledných pár rokoch sa triatlon stáva stále viac a viac populárnejším u hobby športovcov. Je to úplne niečo iné, keď si športovec vyskúša spojitosť troch športov namiesto jedného. Mnohým prináša viac pôžitku a pocitu radosti to, že dokázali niečo nové a vedia sa posunúť vo svojich limitoch ďalej. Triatlonové preteky sa konajú na rôznych pekných miestach, preto sa dajú spojiť aj s rodinnými výletmi.


Aké vybavenie treba na triatlon?
Na triatlon toho treba trochu viac, keďže ide o tri športy. Ideálne je mať triatlonový dres, aj keď to bude nejaký len za pár eur. V tomto drese viete ísť všetky disciplíny a nepotrebujete sa prezliekať. Pre toho, kto dres nemá a pláva preteky v plavkách, platí podmienka, že na cyklistickú časť nemôže vyjsť bez vrchnej časti oblečenia.

Pri prihlasovaní treba vedieť odhadnúť svoje možnosti - ktorú vzdialenosť zvládnem.

Určite treba plavecké okuliare. Plavecká čiapka nie je povinná, ale ak ju dostanete v štartovom balíku na pretekoch, je povinné v nej odštartovať. Na cyklistickej časti je povinná prilba a bicykel. Na bežeckú časť treba tenisky, ktoré viete použiť aj na bicykli, ak nemáte cyklistické tretry. Dôležitý a najlacnejší prvok pre váš komfort je bežecký opasok na štartové číslo.

Ktorú verziu (vzdialenosť) by si mali účastníci vybrať pre svoju triatlonovú premiéru? Sprint/Olympic?
Každému, kto nie je výkonnostný športovec, odporúčam ako prvý vyskúšať šprint triatlon so vzdialenosťami 750 m plávanie, 20 km bike a 5 km beh. Pre zdatnejších je tu olympijský triatlon so vzdialenosťami 1500 m plávanie, 40 km bike a 10 km beh. A potom sú tu pre najväčších borcov takzvané chlapské preteky – polovičný Ironman: 1,9 km - 90 km - 21 km a celý Ironman 3,8 km - 180 km - 42 km. Niekomu sa môže zdať, že šprint je na začiatok veľa, preto je tu aj super šprint, kde sú polovičné vzdialenosti. Týchto pretekov nebýva veľa.


Sú na podujatiach (napríklad aj na vašom) nejaké limity, do ktorých sa musí pretekár zmestiť?
Preteky, ktoré patria do Slovenského pohára a pod Slovenskú triatlonovú úniu, sa riadia triatlonovým pravidlami, kde sú uvedené aj časové limity. Časové limity slúžia na ochranu zdravia pretekárov a na bezpečnosť pretekov. Pri šprinte to bývajú 2 hodiny a 15 minút, pri olympe 3 hodiny a 30 minút.

Ak sa stane, že pretekár nespĺňa po prvých dvoch disciplínach časový limit, tak ho rozhodca nemusí pustiť na bežeckú časť. Ak ide o preteky nižších úrovní, pravidlá si určuje organizátor – aj to, či budú časové limity. Moja rada je, že ak nemám výkonnosť na olympijský triatlon, neprihlasovať sa a zostať pri šprinte.

Môže pretekár plávať aj prsia? Dá sa bicyklovať aj na MTB-čku?
Pretekár môže plávať v podstate ľubovoľným plaveckým štýlom. Pri prihlasovaní treba vedieť odhadnúť svoje možnosti - ktorú vzdialenosť zvládnem. Aj keď sú pri plaveckej časti na vode kajaky, paddleboardy alebo čln, keď pretekár nevládze, nemôže sa ich chytiť, inak nasleduje automatická diskvalifikácia. Slúžia iba ako záchranný prvok.

Pri šprint vzdialenosti môže byť bicykel horský, cestný, gravel, cross, ale pri dlhších vzdialenostiach sú už povinné iba cestné bicykle.


Ako to celé prebieha pri triatlonových pretekoch?
Pri registrácii všetci dostanú svoj štartovací balíček, kde je štartovné číslo, ktoré musí mať pretekár na sebe. Menšie čísla sa lepia na bike a prilbu. Každý si uloží svoje veci v depe. Zavesí si bike a cyklistické a bežecké veci si dá k bicyklu. Ak sú v depe bedničky, všetko musí ísť do nich (prípadne cyklistické tretry môžu už byť na bicykli).

Pred každým štartom je pred plávaním rozprava, kde rozhodca na všetko pretekárov upozorní. Po odplávaní sa beží do depa, plavecké veci zostanú pri biku, s bikom sa beží na koniec depa a až za vyznačenou čiarou je možné na bicykel nasadnúť. Po odbicyklovaní sa opäť zosadá pri vyznačenej čiare, bike sa odloží do depa. Ale treba dať pozor na to, ako určil rozhodca, či je to v smere jazdy alebo nie. Potom sa prezúva a ide sa na bežeckú časť. Na trati býva aj penalty box, kam sa na tabuľu píšu štartové čísla pretekárov, ktorí urobili na trati nejaký nedovolený prehrešok.

Sú potrebné plavecké neoprény?
O neoprénoch vždy rozhodujú rozhodcovia, či sa v daných pretekoch použijú. Vždy sa hodinu pred štartom meria teplota vody. Pri šprinte a olympijskom sú zakázané pri teplote vody nad 22 stupňov. Pod 22 stupňov sú povolené a keď je teplota vody pod 14 stupňov, sú povinné.

Moja cesta k triatlonu

Triatlét musí byť zdatný v plávaní, bicyklovaní a behaní. Ja som bol na tom tak polovične. Plávať som vedel na takej úrovni, že sa vo vode neutopím. Bicyklovať viem pomerne dobre, no celý život jazdím enduro a s cestou mám iba minimálne skúsenosti. Čo sa týka behu, odbehol som maratón v pomerne dobrom tempe, no odvtedy pravidelne nebehám.

Nevidel som pred seba. Čo tu robím? Však ja nie som plavec.

Začal som pravidelne behávať a bicyklovať. Najväčší dôraz som však dával na plávanie. Problém bol ten, že vôbec neviem dobre plávať kraula. Študoval som na FTVŠ, kde som robil pred 4 rokmi prijímačky z plávania, pričom som si zvolil štýl prsia.


To som si zvolil aj na triatlon, keďže som mal iba mesiac do podujatia. Plávanie 3-krát do týždňa a 2 tréningy s kamošom - plavcom znamenali, že som ako-tak vedel, akoby mala táto technika vyzerať a dajme tomu, že som sa k nej približoval. Problém bol však vtedy, keď som išiel plávať prvýkrát do jazera.

Našťastie ma vždy istil kamoš Švaco na paddleboarde, ktorý bol pre mňa istotou. Ja som plával v jazere (pre mňa hlbokom a nebezpečnom), kdežto on ma istil, keby niečo. Prvýkrát to bol nezvyk, no 1500 m som zaplával. Technicky nesprávne so žiadnym extra časom, ale zaplával som.

Nakoniec po 3 takýchto tréningoch v jazere som si na to pomerne zvykol, keďže som plával aj v miernych vlnách (kde som sa pár logom jazernej vody nevyhol).

Priebeh triatlonu

Pred samotným štartom som sa bol ovlažiť vo vode. Všetci plávajú kraula. Ja, ako amatér, som plával prsia. To mi na sebavedomí veľmi nepridávalo. Pred štartom som musel meniť čip (ktorý si dávate na nohu), nakoľko som ho mal poškodený. Aspoň som sa zamestnal a nemal som stres.

Prídem 2 minúty pred štartom k jazeru s novým čipom, kde sa pýtam chalana, ako na tom je a on hovorí, že ide svoj prvý triatlon a rovno olympijskú vzdialenosť. Jemne mi odľahlo. Keď mi však hovoril, aké má priemerky a že pláva kraula, tak som bol opäť pri pocite neistoty. ŠTART!


Všetci sa rozbehli do vody, pričom v daný deň riadne fúkalo. Samozrejme, bežal som aj ja. Po pár metroch v pretekovom strese som sa nevedel dostať do pohody. Fúkal vietor, nevedel som si vytvoriť tempo a vlny tomu teda nepridávali. V polovici jazera to na mňa došlo, keď sa mi zahmlili okuliare. Nevidel som pred seba. Čo tu robím? Však ja nie som plavec. Ktovie, ako hlboko je dno. Budú ma vedieť paddleboardisti vedľa mňa (čo dávali pozor na celú situáciu) zachrániť? Aj tak nejdem vyhrať. Neveril som si.


Toto mi išlo hlavou. Nebudem klamať, nemal som ďaleko k tomu, aby som sa na celý triatlon vykašľal. Dal som si však cieľ - preplávať na druhú stranu k bóji (keďže vzdialenosť naspäť bola po vetre). Nie som extra plavec, no s 1500-vkou som doteraz na tréningu pri väčších vlnách problém nemal.

Okuliare sa začali odhmlievať. Je čas sa vzchopiť, nerozmýšľať nad negatívnymi myšlienkami a ísť do toho. Po chvíľke zo mňa opadol strach, nabehla motivácia a ja som šiel. Až som predbiehal niektorých účastníkov, čo plávali kraula. Neberiem to ako úspech, no vtedy mi to pomohlo. Po vetre som sa ešte viac osmelil, urobil druhé kolečko a tešil som sa na bike.


Beh do depa, nazutie ponožiek (na mokré nohy) a hurá na bicykel. Toto je ono? Vravím si, že však ja zvyčajne vládzem (skúšal som si aj cvičné triatlony, no s prestávkami), ale ísť hneď z takmer 40-minútového plávania na bike nebola sranda. Stuhnuté nohy som po chvíli rozdupal. Nabehol som do svojho tempa, pričom som dobehol prvých cyklistov, kde som videl, že sa jazdí v balíkoch.

Každým dopadom nohy na zem ma zabolelo brucho, preto som nevedel ísť tempo pod 5:40.

Pýtal som sa, či je to povolené - že vraj pri olympijskej vzdialenosti áno. Tak som teda šiel. Z balíka sme s jedným pánom ušli, nakoľko sme sa v ňom striedali viac-menej len my dvaja a vždy sa za nami tvorila medzera. Dobehli sme 2 pretekárky, ktoré sa k nám pridali. Ako som spomínal, že vo vode fúkalo, tu to platilo ešte viac. Viesť pelotón proti vetru nie je bohviečo. 30 km/h na GPS-ku a ja som išiel zo seba dušu vypľuť.

Občasné striedanie samozrejme pomohlo a rovnako aj cesta nazad po vetre. Nepomohla iba moja sprostosť, a to zarobenie extra sladkého ionťáku a druhá fľaša vody. Po prvom kolečku (20 km) som mal takmer všetko vypité a dal som si 2 gély s pomerne krátkou pauzou za sebou.

Kvôli zalepeným ústam som už iba odpočítaval kilometre opäť do depa, kde ma čakala teplá voda (ako keby tá doteraz bola po hodine pečenia slnka na bicykel a fľašky v depe studená). 750 ml fľašku som v depe skoro celú vypil (ďaľšia chyba) a nasledoval beh.

Beh bol utrpením

Prvý kilometer a mne sa snívalo. Fakt je to taká bieda? Však som pred troma mesiacmi odbehol maratón. Dva gély po sebe a veľa vody (pravdepodobne) zapríčinili křče v bruchu a ja som mal pocit… No veď viete. Každým dopadom nohy na zem ma zabolelo brucho a tak som nevedel ísť tempo pod 5:40. Neboli to výhovorky, boli to fakty, ktoré som už zmeniť nevedel.

Pre toto to robím

Po dobehnutí som si však uvedomil, čo som práve urobil. Prešiel som svoj prvý triatlon, prekonal som krízu vo vode a svoju hlavu, ktorá mi nahovárala, aby som to vzdal. Vydržal som a teraz stojím v cieli. Čas je pre mňa nepodstatný, no ak som neskončil posledný, tak medzi poslednými.


Podstatné je, že som to vôbec dal. Zažil som taký pocit eufórie a šťastia, ktorý si chcem určite ešte párkrát zopakovať. Pre toto to robím a viem, že som schopný posunúť svoje limity ešte ďalej. Čo by som dokázal so štruktúrovaným tréningom a dlhodobou prípravou? To naozaj neviem. Možno sa to dozvieme v ďalšom reporte.

Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.