Reportáž: Road Classics Klínovec – naháňačka v Krušných horách

Do tretice všetko dobré. Preteky v Klínovci potvrdili, že Road Classics je zárukou vynikajúceho zážitku v kombinácii s prvotriednou organizáciou. Čakali na nás energetizujúca atmosféra, nádherná trasa aj luxusné občerstvovačky.

Osobne nemám rada preteky s hromadným štartom. Práve preto som bola minulý rok pred registráciou na Road Classics Ještěd veľmi skeptická, či to mám vôbec skúsiť. Odvtedy musím povedať, že sa Road Classics stalo jedným z mojich najobľúbenejších cyklopodujatí a účasť na Klínovci bola teda samozrejmosťou, ktorá nesklamala.

Pre tých, ktorí počujete o Road Classics prvýkrát: je to séria monumentov v Česku - tento rok sa už jazdilo na Pálave, v Klínovci a v septembri sa bude jazdiť v okolí Liberca s finišom na Ještěde. Na výber sú dva formáty - „závod“ alebo „švih“. Pri pretekoch sa klasicky preteká na celej trase, pri „švihu“ ide viac o voľnú jazdu s tým, že na trase sú merané segmenty, ktoré môžete isť v tempe. Najrýchlejšie spočítané časy segmentov, to je kritérium pre výhercov kategórie „švih“.

Cesta do Krušných hôr

Keď som pocestovala prstom po mape a videla, ako ďaleko sú Krušné hory od Bratislavy, nebola som veľmi nadšená. Hovorila som si ale, že Road Classics za to určite bude stáť a preto sme sa v piatok, deň pred štartom, vydali na 5-hodinovú cestu do Božieho daru. Toto mesto, ktoré predpokladám, že žije predovšetkým v zime ako lyžiarske stredisko, ponúkalo veľa možností na ubytovanie. To naše bolo našťastie iba 350 metrov od štartu.


Veľmi som ocenila registráciu, ktorá bola v piatok otvorená až do 21:00, čo bolo ideálne pre tých, ktorí cestovali z väčšej diaľky. Štartovací balíček obsahoval veľké číslo na riadidlá, vejúcu obojstrannú číslovku na sedlovku a moju obľúbenú nálepku s profilom trasy, Cyklostar - prostriedok na umývanie bicykla, sprej na impregnáciu odevov a 750 ml bidon. To je balíček, ktorý naozaj poteší.

Potom nás čakal už iba oddych a príprava bicyklov na druhý deň. Ja som si vybrala klasicky švih, keďže pred pretekmi s hromadným štartom mám rešpekt.

Preteky Road Classics Klínovec odštartované

V sobotu sa štartovalo o 11:00, radenie do koridorov bolo otvorené už od 10:00. My sme prišli na štart okolo 10:30, aby sme chytili ešte dobré miesta. Najprv štartovali pretekári a pár minút na to pustili nás, takzvaných „švihařov“. Prvých 15 kilometrov bolo neutralizovaných. Tie pozostávali z nádherného zjazdu, ktorý sa išiel v miernom tempe, za organizátorským autom.


Ja som tentokrát poňala Road Classics švih ako intervalový tréning. Medzi meranými úsekmi som plánovala ísť voľne (aj keď to často kvôli mimosegmentovým stúpaniam nebolo možné) a merané segmenty som chcela ísť naplno. Keďže nepretekám, nemám veľa príležitostí na osobné rekordy, kedy by sa spojilo takto veľa faktorov dokopy - atmosféra, adrenalín a motivácia k najlepšiemu výsledku.

Okrem toho sme mali benefit uzavretých ciest a aj keď sme boli na novom mieste, nebála som sa tam jazdiť, keďže všetky nebezpečné miesta a zákruty boli riadne označené.

Zahriatie nôh na prvom meranom úseku - Pernink

Ani som sa nenazdala a čakal na nás prvý meraný úsek, Merklín - Pernink, ktorý mal na dĺžku 5,2 km s prevýšením 281 metrov a priemerným sklonom 5,2 %. Akonáhle sme prešli začiatkom meraného segmentu, nahodila som svižnejšie tempo a vyšší výkon. Pre istotu som sa na výkon nepozerala, aby ma to neodradilo a išla som na pocit tak, ako som si myslela, že by som mohla vydržať tých 5 kilometrov.

Stúpanie našťastie nebolo prudké a preto sa dalo ísť veľmi plynulo. Tep sa mi postupne zvyšoval a frekvencia respirácie sa skracovala. Keď už som lapala z posledného, uvidela som označenie konca segmentu. Vyšťavila som sa, čo to dalo a potom som už iba vydýchavala do občerstvovačky. Tam nás bolo ešte pomerne veľa, počas pretekov/švihu sa to prirodzene prerieďovalo.

Čas na oddych - 58 kilometrov bez meraného úseku

Po prvej občerstvovačke prišla rozdvojka medzi dlhou a krátkou trasou - okrem výberu medzi švihom a pretekmi sme si mohli vybrať aj medzi krátkou (57 km a 1300 v. m) a dlhou trasou (106 km, 2100 v. m).

Na Pálave som si trasu skrátila z dôvodu zlého počasia a keďže predpoveď na Krušné hory bola pozitívna, pokračovala som na dlhú trať. Tu sa trasa začala jemne vlniť a čakali na nás takzvané Kopaničiarske brdky. Moje „obľúbené“. V novom prostredí to bolelo o kúsok menej.


Energiu sme doplnili na dvoch občerstvovačkách počas tohto úseku, na ktorých bol široký výber ovocia, športovej výživy Enervit a tiež nápojov - iontový nápoj, Pepsi alebo čistá voda.

Ja som sa snažila na občerstvovačkách nestrácať čas – bol to síce iba švih, ale na dokončenie trasy sme mali časový limit do 16:45, čo nám nedávalo veľa času na úplné flákanie sa. Garmin mi celkovo hlásil 11 stúpaní, z ktorých väčšina bola na druhej časti trasy, a tak som spolu s cyklopočítačom tieto stúpania odpočítavala.

Jediné, čo som chcela vidieť, bola cieľová brána.

S blížiacim sa druhým meraným segmentom stúpalo vo mne aj napätie. Aj keď som pomedzi segmenty išla ľahko, výškové sú výškové a taktiež bolo celkom teplo, čo pridávalo na kumulatívnej únave.

Druhý meraný úsek - Vlčí hora

Po jemne rozbitom zjazde nás čakalo druhé stúpanie - Nové Hamry - Vlčí hora s dĺžkou 4,6 km, prevýšením 240 m a priemerným sklonom 5,2 %. Opäť som nahodila svižnejšie tempo, našťastie, segment bol o kúsok kratší ako ten predtým. Opäť som došla do finišu meraného segmentu zadýchaná ako fajčiar po krabičke cigariet a do ďalšej občerstvovačky som už iba vydýchavala. Aj by som vám tie segmenty popísala, ale veľa si z nich nepamätám.


Na poslednej občerstvovačke som doplnila ionťák, ktorý bol sladší ako na tej predchádzajúcej, čo ma potešilo, pretože už som začala cítiť deficit kalórií. Vody som doplnila tak, aby mi to vyšlo po Klínovec. (Týmto pozdravujem Báru, ktorá si pred stúpaním na Kohútku počas Race through Slovakia vylievala fľaše. Ja ako začiatočník sa musím takéto vychytávky ešte učiť.)

Medzi druhým a tretím segmentom bolo iba 11 kilometrov a tak som sa sústredila na dýchanie a regeneráciu po výkone.

Posledný úsek - Ikonický výjazd na Klínovec

Ako posledné nás čakalo stúpanie z Božieho daru na Klínovec. Prechádzali sme aj okolo nášho ubytovania, ktoré ma lákalo oddýchnuť si. Odolala som a pokračovala som segmentom ďalej. Tento meraný úsek mal 4,1 km a 220 v. m, s priemerným sklonom 5,4 %.

Počas tohto stúpania sme mali nádherný výhľad na vežu na Klínovci. Celá trasa bola vedená cez nádherné mladé ihličnaté lesy, ktoré dodávali celým pretekom krásnu atmosféru. Na segmentoch boli aj označenia zostávajúcich kilometrov, ktoré som si ale kvôli sklonenej hlave nevšimla. Jediné, čo som chcela vidieť, bola cieľová brána.

Na stúpaní v protismere som stretávala cyklistov, ktorí to už mali za sebou. V tej chvíli som im závidela, aj keď som vedela, že oni makali smerom na Klínovec podobne. Vyšťavila som sa na tom segmente ako hubka na riad a po dojazde cez bránu som to ešte pár minút vydýchavala. V cieli na nás čakal občerstvovací stan, moderátor a fotograf. Dojazd nesklamal. Výhľad aj výber lokality boli špičkové.

Dojazd do Božieho daru a vyhodnotenie

Dozjazdovali sme do Božieho daru, kde na každého cyklistu a cyklistu čakala obedovečera - ja som si vybrala šošovicové karí s ryžou, ktoré dodalo skvelú dávku sacharidov po výkone. Bola som veľmi zvedavá na výsledky, keďže minulý rok som na Ještěde skončila v meraní segmentov štvrtá, čo ma vtedy mrzelo.

Dojedli sme, dopozerali sme cestné preteky na olympiáde a začalo sa vyhlasovanie. Moje tajné túžby sa naplnili a ťažké úsilie vyústilo na 1. miesto vo „švihu“ v ženskej kategórii Kráľovné segmentov. Tak jemne som si priala dobre sa umiestniť, ale možno to poznáte: keď sa postavíte na štart a všetci tam vyzerajú lepšie, chudšie a profesionálnejšie ako vy? Na to by som s odstupom času povedala, že tomu neverte, pravdepodobne to bude iba očný klam.


Od organizátorov som dostala krásny dres, knihu, ponožky, balíček výživy a chamois krém od Posedla (podľa mňa asi najlepšie krémy na trhu). Celkové výsledky nájdete na webe pretekov.

Hneď na druhý deň nás potešili aj fotky od organizátorov ako pamiatka na tento krásny deň.

Pokračovanie Road Classics seriálu

Tým, ktorí uvažujú o Road Classics Ještěd, radím, aby nečakali dlho a hneď sa zaregistrovali. Je to zážitok, ktorý sa neoplatí premeškať. Štartuje sa v sobotu 14. 9. 2024 a máte na výber z dlhej (107 km a 2350 v. m) a krátkej trasy (78 km a 1400 v. m).