Splnený reprezentačný sen: reportáž z majstrovstiev sveta 2024

Najdôležitejšie preteky sezóny v tom najcennejšom drese, ktorý som doteraz obliekal – veru že to bol zážitok na celý život!

Do lýtok sa pomaly zakráda kŕč a Wahoo cyklopočítač ukazuje pulz hlboko v najvyššej zóne. Periférne vidím, že som obklopený súpermi zo všetkých strán. Do cieľa zostávajú asi štyri kilometre. V tom zrazu vidím, ako to chalan v dánskom drese napálil do dopravnej značky v ostrovčeku uprostred cesty a spektakulárne odletel ku krajnici s bicyklom na dva kusy. Nemihnem ani brvou a idem ďalej, veď to je už ôsmy pád priamo pred mojimi očami.

Dlhá cesta na štart

Ale poďme na to radšej pekne poporiadku. Ležím pri bazéne niekde v oblasti Algarve v Portugalsku a na telefóne mi blikne správa od kamaráta z klubu: „Čo keby sme sa skúsili kvalifikovať na majstrovstvá sveta v našej masters kategórii?“ Kto ma pozná, tak asi tuší, že letenky na kvalifikačné preteky v talianskom Varese som kupoval ešte v ten istý deň.

Kvalifikácia v Taliansku nakoniec nevyšla a na revanš som si musel počkať do apríla 2024. Na pretekoch okolo Neusiedlerského jazera som si už miestenku vybojoval. Na majstrák v Dánsku som navyše cestoval ako čerstvý majster Švédska, čo prispelo k poriadne vysokej motivácii a rovnako aj k vysokým ambíciám.


Jano Halik vo svojej skvelej reportáži už v septembri čitateľom priblížil, aké nesmierne náročné preteky sa na dánskom vidieku a v uliciach sympatického Aalborgu odohrali. Na takýchto pretekoch je však skvelé, že hoci je trasa pre každého z nás rovnaká, príbeh si z nich odnesie každý odlišný. Skúsim vám teda tento úžasný zážitok priblížiť z môjho pohľadu.

Destinácia: Aalborg

Samotným pretekom predchádzalo okrem intenzívneho tréningu aj plánovanie dopravy či ubytovania v Aalborgu. Spolu s kamarátom zo švédskej reprezentácie sme naložili naše bicykle do môjho auta a vyrazili sme nocou krížom z východného pobrežia na západné, konkrétne do Göteborgu.

Ľudia okolo mňa padajú ako hnilé jablká.

Ráno deň pred pretekmi na nás čakala približne trojhodinová plavba do dánskeho prístavného mesta Fredrikshavn, odkiaľ už nebol najmenší problém prekonať posledných 60 kilometrov do dejiska pretekov, mesta Aalborg.


Na konte som mal presne nula sekúnd spánku, ale motivácia a dobrá nálada ma držali pri plnom vedomí. Švédska výprava si prenajala dom na predmestí kúsok od centra, kde sme sa po ubytovaní okamžite prezliekli do modro-žltých reprezentačných dresov a vyrazili sme vyskúšať si prvých a posledných 40 kilometrov zajtrajších pretekov. Po dlhom cestovaní boli moje kosti, svaly a kĺby veľmi vďačné za trochu pohybu.


Po kvalitnej večeri pripravenej kamarátom Patrickom a tvrdom spánku sa budím 1. septembra na hlasné búchanie na dvere. „Vstávaj! Nespi už!“ Pár sekúnd cítim zvyšujúci sa pulz. Zaspal som? Nemožné. O dve-tri sekundy už však zvoní môj budík a chápem, že chalani z tímu sú už dlhšie hore a čudujú sa, prečo tak dlho vyspávam, preto ma preventívne budia.

Tempo, ktoré vyráža dych

Bicykel s fľašami plnými karbohydrátového meganákladu a dres so štartovým číslom 22 sú už nachystané odvčera, stačí sa obliecť a vyraziť na štart. Netrvá nám to viac než 10 minút a už som v druhom rade, hneď za páskou, v spoločnosti Belgičanov, Ukrajincov či Francúzov. Kamarátom zaprajem veľa šťastia a lúčime sa, každý totiž štartujeme v inej kategórii.

Keďže mám 33 rokov, ocitám sa opäť v kategórii M19-34, čo zo mňa robí dôchodcu medzi mladými puškami. Pripadám si ako Alejandro Valverde, keď vidím, proti komu stojím na štarte. Viem však, čo ma čaká. Doslova brutálne tempo hneď od štartu ma ale aj tak šokuje. V kľukatých uličkách Aalborgu bojujem o každú pozíciu, to sa ale dá povedať o každom zo 434 štartujúcich v mojej kategórii.


Netrvá dlho a prichádzajú prvé obete šialeného tempa. Teraz si pre zmenu pripadám ako Tom Hanks vo filme Zachráňte vojaka Ryana počas vylodenia v Normandii. Ľudia okolo mňa padajú ako hnilé jablká a počas prvých 17 kilometrov napočítam až štyri veľké pády v mojom okolí. Ako naschvál sa dva z nich dejú presne v miestach, kde je cesta veľmi úzka a ja tam musím na niekoľko dlhých sekúnd zastaviť, zatiaľ čo mi čelná skupina uniká pred očami.

Akonáhle opúšťame predmestia Aalborgu a ocitáme sa na vidieckych cestách plných dánskych fanúšikov, situácia sa naoko upokojuje. Spolu so súpermi z Belgicka, Holandska, Švajčiarska a Dánska sa snažíme zúfalo dobehnúť prvú skupinu. Tá je však natoľko veľká, že ani naše vysoké tempo a dobrá spolupráca nám vytúžený návrat do čela pretekov neprináša.

S dobrým výsledkom sa tak lúčim, preteky sa však nekončia a ja som rozhodnutý na ceste nechať každý jeden kilojoule mojej energie.

Neborák z úvodu tesne pred cieľom testuje odolnosť miestneho dopravného značenia vlastným telom.

Spolu s dánskym a švajčiarskym kolegom sa snažíme striedať na špici veľkej skupiny, väčšina však hrá úlohu pasažierov a odmieta pomáhať. Nemá zmysel sa rozčuľovať, každý robí to, čo môže a nikto nemá dôvod sa šetriť, nie sme predsa v úniku. So svojím výkonom som celkom spokojný a snažím sa znepríjemniť život väčšine skupiny. Švajčiar vidí, o čo sa snažím a venuje mi veľavravný úsmev, keď ma strieda na špici. Dúfam, že v týchto chvíľach každý trpí prinajmenšom tak ako ja.


Po približne 110 kilometroch dobiehame starších jazdcov, ktorí vyštartovali neskôr a absolvovali kratšiu trasu, ktorá má spoločný posledný úsek pre všetky vekové kategórie. Z kvalitných pretekov sa tak opäť stáva boj o prežitie, kde sa na úzkych cestách stretávajú 20-30 roční chalani so staršími jazdcami, ktorí síce sú veľmi silní, s naším tempom sa však nemohli rovnať. O nejakej spolupráci nemôže byť zrazu ani reči, vzniká množstvo nebezpečných situácií a cieľom je pre mňa opäť vyhnúť sa nepríjemnému pádu.

Posledných 20 kilometrov je naozaj bizarných, keď okolo mňa takmer každých pár minút počuť typický zvuk nárazu karbónu o asfalt. Je to práve v uliciach Aalborgu tesne pred cieľom, kde neborák z úvodu testuje odolnosť miestneho dopravného značenia vlastným telom.

Do cieľa prichádzam síce s pocitom dobre odvedenej práce, avšak demotivovaný odfláknutou organizáciou pretekov, ktorá významne ohrozila bezpečnosť všetkých účastníkov. Ani sa nepokúšam šprintovať a v cieli si užívam studenú plechovku coly s pocitom vďačnosti, že bicykel aj ja sme prežili bez ujmy.

Vytriezvenie v cieli a milé stretnutie

Po 152 kilometroch sa vymotávam z kopy unavených jazdcov a pred očami sa mi objaví slovenský reprezentačný dres a tvár, ktorú si pamätám z aprílových pretekov v Rakúsku. Tam som v jednej skupine jazdil s Jakubom Bukovčákom, chalanom z CK AB Sereď.

Jakubovi sa podarilo vybojovať 186. miesto, ja kontrolujem poradie a zisťujem, že sa budem musieť uspokojiť s nelichotivým 273. miestom, celé štyri minúty za Jakubom, takmer uprostred celkového poradia. Vymieňame si zážitky z práve skončených pretekov, gratulujeme si a želáme si veľa šťastia, hoci mi slovenčina akosi nejde na jazyk.


Od majstrovstiev ubehli dva mesiace a s odstupom času, keď sa k pretekom vraciam, vynárajú sa mi prevažne pozitívne spomienky. Množstvo divákov v každej dedinke či na vrchole kopcov urobilo z tohto dňa sviatok. Celé rodiny na rozkladacích stoličkách pred domami si z fandenia urobili celodennú aktivitu.

Ale čo bolo z môjho pohľadu najlepšie, to bol ten pocit, že som si mohol obliecť národný dres a reprezentovať krajinu, ktorá mi za posledných desať rokov dala tak veľa. Keď som bol pubertiak, túžil som reprezentovať Slovensko v hokeji, to sa mi ale nikdy nesplnilo. Vtedy som však ale nemohol ani náhodou tušiť, že sa mi v dospelosti splní sen, hoci v drese inej krajiny a v úplne inom športe.

A čo ďalej?

Budúci rok sa majstrovstvá sveta kategórie Masters, alebo celým menom UCI Gran Fondo World Championship, uskutočnia v Austrálii. Rok 2026 zavedie pretekárov do takmer rovnako vzdialeného Japonska a edícia 2027 dá možnosť Európanom opäť pretekať na vlastnom kontinente, konkrétne v Haute-Savoie vo Francúzsku. Vidíme sa?

Pár čísiel na záver

• Odkaz na aktivitu: Strava
• Celkový čas: 3:40:56
• Vzdialenosť: 152,81 km
• Priemerná rýchlosť: 41,52 km/h
• Normalizovaný výkon (NP): 278 w (3,82 w/kg)
• Počet spálených kalórií: 3112 kcal