Za granicou panstwa alebo „žiletkárčenie“ v južnom Poľsku (4. časť)

Objavovať sa dá vždy niečo nové a inak to nebolo ani v tejto, už štvrtej časti, kde sa pozrieme na ďalšie zaujímavé miesta u našich susedov.

Doteraz nám vyšli tri časti: 1. časť, 2. časť, 3. časť. Ktorá bude posledná, to netuším, možno seriál nebude mať konca.

V tejto štvrtej časti sa pozrieme na okruh, ktorý som absolvoval s mojím poľským kamarátom Kubem, ale aj sólo výjazdy, napríklad na Butorowy wierch či horský vidiek z Tylmanowej. V susednom Gorczanskom parku narodowom je viac možností na MTB, tak tam možno zavítam preskúmať okolie aj mimo asfalt. No a pozrieme sa aj na „rušnú“ Gubalowku.

Slovensko-poľský okruh s Kubem

Predposledný marcový víkend plánujem niečo pojazdiť u susedov na MTB, no večer mi píše Kuba, či nechcem pojazdiť na cesťáku. Tak som zmenil plán. Kuba mal cestu na slovenskú stranu, auto parkoval na Strednici, kde sme sa mali ráno stretnúť. Ja klasika cez Matliare a Kotlinu do Ždiaru, záver na Strednicu si dám pekne v tempe a vylepším si „korunku“.

Nejdem po hlavnom ťahu, ale ulicami Ždiaru, okolo dreveníc a penziónov. Prichádzam na Strednicu trochu viac zadýchaný. Kuba ma už čaká v aute.


Privítame sa a môžeme vyraziť na jazdu. Stúpame na rázcestie pri Tablici a odtiaľ zjazd do rázovitej obce Osturňa. Je to pekný a rýchly zjazd, počas ktorého je aj na čo pozerať. Z Osturne pokračujeme do Veľkej Frankovej a stúpame do Hanušovského sedla, z ktorého je pekný výhľad na Tatry. Stúpanie je krátke a ani nie je nejako náročné, oveľa dlhšie je z opačnej strany, čiže nás teraz čaká dlhý zjazd do Spišských Hanušoviec. Letím okolo 60 a Kuba mi aj tak odskakuje. Ja nie som zjazdár ani na MTB, ani na ceste.


Na hranicu to už nemáme ďaleko, už len cez Matiašovce a Spišskú Starú Ves na Lysú nad Dunajcom. Nasleduje kratšie stúpanie cez Stromowce Wyzne. Na jednej strane zalesnená príroda, na druhej výhľad na Tatry. Tých ešte bude viac.

Prichádzame do obce Czorsztyn, kde sa napájame na cyklotrasu okolo jazera. Naposledy som to išiel opačne, v tomto smere budem mať premiéru. S Kubem sa čudujeme, že napriek peknej nedeli je tu pomerne prázdno. Ale tak je ešte len marec, niektorí ešte možno ani nezačali sezónu.

Aspoň môžeme ísť vedľa seba a trochu pokecať. Aj keď moja poľština je trochu slabšia, dorozumieme sa celkom v pohode.


Cyklotrasa okolo jazera je super a kilometre nám ubúdajú celkom rýchlo. Neďaleko obce Maniowy nás pri cyklochodníku prekvapí stojace SUV, zrejme sa chcel len otočiť, no ostal visieť. Pán nás poprosil, či mu nepomôžeme, no dvojtonové auto vytlačiť späť na cestu bolo nad naše sily, a tak mu Kuba vybaví odťahovku. Pokiaľ Kuba telefonoval, ja som sa aspoň najedol. Bol rád, že sme mu pomohli, núkal nám aj zloté, no tie sme samozrejme odmietli. Po neplánovanej pauze pokračujeme ďalej. Opúšťame cyklotrasu okolo jazera a pokračujeme okolo Dunajca smerom na Nowy Targ.


Kúsok pred Nowym Targom zaujme výhľad na Tatry, asi najväčšia panoráma, akú som zatiaľ na mojich potulkách videl. Kuba oprie biky len tak o seba, no mne sa podarí lepšie a bezpečnejšie riešenie, ak by náhodou. Začína byť celkom rušno, ale prechádzame len okrajom mesta.

Za Nowym Targom pokračujeme na Poronin. Začína byť riadne teplo, teda aspoň mne v dlhých nohaviciach a bunde, ale rána sú koncom marca ešte pod Tatrami chladné. Batoh síce mám, no tam bundu nenapchám.


Zakopané obchádzame cez Murzasichle. Výživná časť, už máme v nohách celkom dosť. Zaujme tu pekný drevený kostol Najswietszej Marii Panny Krolowej. Brzeziny a už len 12 km na hranicu v Lysej Poľane. Najprv zjazd a potom dlhšie stúpanie, mohli by už konečne opraviť tú cestu, v zjazde na cesťáku treba dávať pozor na samé výtlky a neraz ideme ani nie pol metra od stredovej čiary.

V stúpaní si Kuba pokecá s jedným poľským bikerom, ja idem pár desiatok metrov pred nimi. Má podobný Canyon ako Kuba, tak ešte fotka za kruháčom v smere na Lysú Poľanu s výhľadom na Tatry.

Vybehne na mňa pes a chvíľu ma naháňa, no musí to vzdať - mám celkom slušnú rýchlosť.

Zjazd na hranicu a posledné stúpanie, prerušené krátkym zjazdom na Podspády. V našom záverečnom stúpaní na Strednicu si dáme ešte trochu svižnejšie tempo. Na Strednici ešte posledné spoločné fotky s výhľadom na Belianky, rozlúčim sa s Kubem a hurá domov cez Kotlinu, Matliare a Mlynčeky. Trasa nakoniec vyšla na pekných 183 km a 2521 výškových metrov. Výjazd si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Koscielisko

Zaujímavý výjazd aj s novými miestami som absolvoval začiatkom marca tohto roku. V okolí Tatier sa už dá jazdiť na cesťáku o dosť skôr ako po iné roky. Do Tatier výnimočne cez Veľkú Lomnicu, potom už klasika cez Matliare a Kežmarské Žľaby do Kotliny. Aj ďalšia časť výjazdu je už taká „rutina“, keďže na Zakopané jazdím často, a to nielen na cesťáku.


Potrebujem sa dostať na druhý koniec Zakopaného cez zopár kruhových objazdov a centrum. V poľských mestách sú kruhové križovatky celkom populárne a klasických je o dosť menej. Premávka je celkom hustá, ale tak čo by som chcel v Zakopanom cez víkend, a navyše keď je pekný slnečný. Vymotávam sa z mesta a pokračujem na Koscielisko, tiež celkom známe turistické centrum.


Rozhodnem sa ísť pozrieť Butorowy wierch, teda smer Gubalowka. A tak ma čaká celkom náročné stúpanie, aj keď krátke. Necelé 2 km s priemerom 9,3 %. Na Butorowy ale schádzam z cesty. Tu už bez asfaltu, ale celkom v pohode panelka. Pozriem si výhľad, niečo prejem a opatrne späť na asfaltku. Zjazd dole na Nowe Bystre, z tejto strany to vyzerá o dosť dlhšie a strmšie, keďže idem stále dole až po Chocholow. Raz to pôjdem skúsiť opačne. Majú tu pekný veľký drevený kostol, drevené kostoly sa mi páčia a rád sa pri nich zastavím.


Stále to mám z kopca, pred Chocholowom na mňa vybehne z nejakého dvora pes a chvíľu ma naháňa, no musí to vzdať, keďže mám celkom slušnú rýchlosť. Úspešný útek, síce menší pes, no priateľsky nevyzeral.

Oravská hranica je odtiaľ už len kúsok, no ja pokračujem späť na Zakopané cez Koscielisko. Takto sa mi to zdá do Zakopaného akési dlhšie, zrejme to bude tým, že idem po rovine, žiadne stúpania a navyše cesta sa stáča len minimálne, skôr ide o rovinu.

Zo Zakopaného je to necelých 18 km na hranicu s 200 výškovými vďaka jednému dlhšiemu stúpaniu. Z hranice potom ešte jedno stúpanie na Príslop a už sa len spustím domov cez Tatranskú Kotlinu a Spišskú Belú. 167 km a 2452 výškových metrov, také sú parametre tejto trasy. Výjazd si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Ochotnica Gorna a przelecz Knurowska

Posledný júnový deň, slnka si síce dnes veľmi neužijem, ale pršať nemá, a to je hlavné. Úvod výjazdu nejdem rozpisovať, tentokrát hranicou prejdem v obci Kacwin, kde sa dostanem po zjazde zo Ždiaru cez rázovité obce Osturňa a Veľká Franková. Na to, kam mám namierené, idem trochu naokolo, ale nevadí, aspoň bude viac kilometrov. Z Kacwinu pokračujem do Niedzice, kde sa ešte zastavím pri jazere s výhľadom na zámok.


Po krátkej pauze stúpam cez Stromowce na Czorsztyn. Je to pekné stúpanie, no výhľady dnes nič extra, škoda tej oblačnosti. V Krosnici odbočujem a klesám na Kroscienko nad Dunajcem. V sezóne je tu celkom rušno, hlavne smer Szczawnica, ja ale pokračujem na sever do Tylmanowej. Nabudúce si musím lepšie naštudovať trasu, vedie tu cyklotrasa a ja sa tu „trepem“ v premávke. Nuž čo, myslel som, že sa začína až ďalej.


Našťastie bol celkom pokoj. Prichádzam na kruhový, odbočujem na Ochotnicu, hneď pohodovejšia cesta. Najbližších takmer 20 km budem len stúpať. Po Ochotnicu Gornu len mierne, väčšinu výškových naberieme potom na stúpaní do sedla Knurowska. Ide sa mi fajn, cesta má mierny, miestami skôr nepatrný sklon a ubieha to celkom rýchlo. V Ochotnici Gornej ma svojou architektúrou celkom zaujal miestny kostol Wniebowziecia Najswietszej Maryi Panny.


Stále stúpam len mierne, až na konci obce, pri dopravnej značke označujúcej stúpanie, sa to viac zdvihne. Ale aj tak nejde o nejaké náročné stúpanie, maximá tu sú okolo 6-8 %. Aj napriek pomerne nízkej nadmorskej výške (sedlo je v necelých 850 m n. m.) sú výhľady celkom fajn, len obloha keby bola jasnejšia. Ale priamo z vrcholu stúpania nevidno nič, na nejaký ten výhľad sa treba trochu spustiť.

Zalesnené prostredie sa mi tiež páči, v blízkom okolí sa nachádzajú 4 drevené rozhľadne – Magurki, Gorc, Lubań a Suchy Groń, ale to tak jedine na MTB pri spoznávaní miestnych hôr.

Pekná príroda, sem-tam sa popri ceste pasú kravy, autá prejdú len občas, aj preto jazdím týmto smerom rád.

Zjazdujem do Knurowa a cez Knurow sa pripájam na cyklotrasu popri Dunajci. V prvej reštaurácii, ktorú nájdem, to „zaparkujem“ a idem sa najesť. Rezeň, hranolky, šalát, porcia ako sa patrí a ledva som to dojedol. No bude sa ťažko krútiť ďalej. Návrat si dám pekne cez kopce smer Tatry. A tak ma čaká naberanie výškových z Nowej Bialy cez Bialku a Bukowinu Tatrzansku.


Jedno stúpanie strieda druhé. Stúpam cez Glodowku a už sa len spustím na hranicu v Lysej Poľane. Ešte ma čaká cca 40 km. Z Lysej Poľany už len klasický návrat cez Ždiar a Tatranské Matliare. Každé stúpanie s pribúdajúcimi kilometrami cítiť viac. Nakoniec to vyšlo na 188 km a 2627 výškových. Výjazd si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Gubalowka

Pondelok, polovica júla, ráno sadám na cesťák s cieľom opäť niečo preskúmať za hranicami, dnes z Osturne cez Lapszanku výživnou stojkou. Rád si ju dávam pekne v tempe, je to krátke, ale strmé. Dnes ale pohodovo, na pílu pritlačím niekde inde. Zastávka na lúke musí byť, ten výhľad nikdy neomrzí.


Poľský vidiek a malé poľské dedinky, to ma čaká najbližšie kilometre. Pekná príroda, sem-tam sa popri ceste pasú kravy, autá prejdú len občas, aj preto jazdím týmto smerom rád. A sú tu aj celkom slušné stúpania. Najprv cez Bór a Szaflary toho veľa nenastúpam. Smer Czerwienne už ale áno, záverečnú stojku si dám pekne v tempe. Tento úsek som ešte nešiel, no je to tu pekné.


Pokračujem na Zab a čaká ma trochu dlhšie stúpanie na dosť populárnu Gubalowku, také turistické centrum. Ešte pred ňou, po absolvovaní prvej časti stúpania cez Zab, sa idem najesť v Karczme. Nie, nepredstavujte si to ako krčmu, sú takto pomenované reštaurácie vidieckeho typu. Drevený interiér pôsobil veľmi príjemne a kapustnicu s údeným mäsom som si vychutnal, navyše cena 16 zlotých milo prekvapila.


Takto občerstvený pokračujem na Gubalowku. Je pondelok a je tu doslova hlava na hlave, ale výhľady odtiaľ sú krásne. Idem na brzdách, ale po chvíli radšej zídem z biku, v tom dave je bezpečnejšie ísť na pešo. Urobím si zopár záberov a čaká ma zjazd do Koscieliska. Doteraz som stretával len pár áut a zrazu mám celkom rušnú premávku, ktorá sa po príjazde na hlavný ťah na Zakopané len zvýši.


Jeden kruháč, druhý, tretí... Pamätám si, ako som niekedy, keď som prišiel do Zakopaného, skúmal, ktorým výjazdom pokračovať, a neraz som sa pomýlil. Teraz? „Preletím“ piatimi kruhovými bez rozmýšľania. Vymotám sa zo Zakopaného a môžem pokračovať smer Lysá Poľana a domov. Cestu už z mojich potuliek poznáte, tak už je zbytočné ju opisovať. Výjazd si môžete pozrieť na tomto odkaze.


Vidíme sa pri piatej časti, kde výjazdy spojíme aj vlakovým presunom a vyrážať budem z mesta Stará Ľubovňa.