Za granicou panstwa alebo „žiletkárčenie“ v južnom Poľsku (5. časť)

Máme tu ďalšiu, už piatu časť môjho seriálu. Táto bude iná tým, že vyrážať nebudem z domu, ale zo Starej Ľubovne, kam pôjdem, samozrejme, vlakom.

Doteraz nám vyšli 4 časti: 1. časť, 2. časť, 3. časť a 4. časť. V tejto vám predstavím trochu vzdialenejšie lokality, ale stále sme v južnom Poľsku blízko hraníc, len si pomôžem vlakom a presuniem sa do Starej Ľubovne. Možno si poviete, že načo vlakom, že je to len cca 30 km, ale ak by som to šiel aj naspäť, bolo by to vyše 60 km, ktoré nemusím absolvovať a radšej toho viac preskúmam za hranicou.

Roznowskie jezioro

Keď sa pozriete na mapu Poľska, zistíte, že sa tu nachádza pomerne veľa jazier. K jednému z nich som sa vybral počas mojej dovolenky v júli a bola z toho moja zatiaľ najdlhšia jazda na cesťáku. Ale poďme postupne.

Skorý ranný budíček, aby som už 5:18 odchádzal vlakom z Kežmarku a tesne po šiestej sadal na bike v Starej Ľubovni. Dnes bude pekne teplo, ale návleky sa mi ešte zídu. Vyrážam zo stanice a na križovatke odbočujem smer Poľsko.

Čaká ma prvé stúpanie do sedla Vabec. Tak na zahriatie, niečo málo cez 4 km a 230 výškových. Ono tých stúpaní ma veľa nečaká a skôr pôjde o krátke „brdky“. V následnom zjazde som za návleky na rukách celkom rád. Zjazd do obce Hraničné, kde majú pekný drevený kostol. Prichádzam do Mníška nad Popradom, kde opúšťam Slovensko a po cyklochodníku pokračujem na Piwnicznu-Zdroj.


Také malé mestečko, som v pomerne nízkej nadmorskej výške, nižšej ako bežne jazdím, slnko je už vysoko, a tak návleky idú dole. Pokračujem po ceste č. 87, až teraz pri písaní článku a lepšom pozretí mapy pozerám, že som mohol zvoliť pokojnú cyklotrasu na druhom brehu rieky Poprad. Namiesto Eurovela 11 sa „trepem“ po rušnej ceste. Čo už, nabudúce budem vedieť.

V dedinke Sucha Struga sa rozhodnem ísť pozrieť zámok Rytro, kde som raz dávnejšie bol na MTB, no ku zámku vedie panelová cesta – a pekne strmá. Rozhodnem sa dať ju v tempe. Až tak, že miniem odbočku a skončím na nejakej lesnej ceste.


A tak sa musím vrátiť na správnu cestu. Keď som šiel dole, normálne som sa čudoval, ako som mohol ísť zle. No nič, tesne pred samotnou zrúcaninou zámku sa končí panelka a záver už veľmi na cesťák nie je. Mám MTB tretry, tak mi chôdza vôbec nevadí.

Po zjazde sa opäť napájam, áno, na 87-ku. Dole v obci som si všimol značenie cyklotrasy, aj som sa po nej vybral, no po čase sa povrch zmenil na terén, možno len krátky úsek, no nešiel som skúšať a tak som sa pekne vrátil na hlavnú smerom na Stary Sacz. Ten obchádzam a pokračujem do susedného mesta Nowy Sacz. Aspoň idem v okolí miest po cyklochodníku.


Za ním sa konečne napájam už na pokojnejšiu cestu, po ktorej sa blížim k dnešnému cieľu – Roznowskiemu jazeru. Hneď po pár kilometroch po ceste č. 975 ma zláka odbočka do malej dedinky Zbyszyce. Ak zbadám odbočku k nejakej architektonickej pamiatke a nemám to nejak ďaleko od cesty, tak väčšinou idem pozrieť. Pekný kostolík, v interiéri akurát prebiehala rekonštrukcia. Návrat späť na hlavnú trasu bol poriadne výživný, samozrejme, že som si krátky, 9-percentný „kopček“ dal v tempe.


Okolie cesty ďalej je pekne zalesnené a pohľad na jazero sa mi zatiaľ ukrýva, od Grodeku nad Dunajcem je ho už po ľavej strane pekne vidieť. Premávka je tu pomerne pokojná a len občas ma obehne nejaké auto. Nachádza sa tu aj menšia pláž, penzióny, reštaurácie, z ktorých v jednej aj „zakotvím“ na obed. Cesta domov bude ešte dlhá. Vývar a filé z lososa, výborne som si pochutnal.


Takto najedený môžem pokračovať ďalej okolo jazera smer obec Roznow, podľa ktorej je toto umelo vytvorené jazero pomenované. Ešte jedna malá odbočka k ruinám zámku, čakal som niečo zaujímavejšie a väčšie. Vraciam sa späť a pokračujem cez Witowice Dolne, kde sa napájam opäť na pomerne rušnú cestu č. 75 až do Dabrowej, kde som začínal tento okruh okolo jazera.


Slnko už pekne naberá na sile. Síce nie je ani 30, no teplota asfaltu podľa tabule „atakuje“ 50-tku. Hlavne dopĺňať vodu, malý obchod Žabka nájdete takmer v každej dedine, už som si aj apku do mobilu stiahol. Prichádzam na kruhový objazd pred mestom Stary Sacz, no návrat plánujem ísť trochu inak, ako som šiel ráno – a tak odbočujem smer Tylmanowa.

Ako chutí 5,5-kilometrové stúpanie, ak máte v nohách cca 200 km?

Kúsok idem po hlavnej, no v Kadcze schádzam z hlavnej a napájam sa na cyklotrasu Eurovelo 11. Tá ma bude sprevádzať až po hranicu. Namiesto rušnej 969-ky príjemná cyklotrasa popri Dunajci s niekoľkými peknými mostami, detským ihriskom pri obci Lacko, ale aj Velo búdkou s občerstvením, kde musím zase doplniť vodu.


Prichádzam do Kroscienka nad Dunajcem. Tu je už o dosť rušnejšie, rovnako ako aj ďalej na cyklotrase, hlavne zo Szczawnice po Červený Kláštor, ale tak v hlavnej sezóne sa to tu dá čakať. Je štvrtok, nechcem vidieť, ako to tu musí vyzerať cez víkend. Rodiny s deťmi, víkendoví cyklisti na e-bikoch samozrejme tiež… Ale je to veľmi pekný úsek popri Dunajci, po ktorom pltníci prepravujú turistov.


Idem z jednej strany na druhú, občas stredom a zrazu počujem zvuk, ako keď praskne balón. Ignorujem to a idem ďalej, no zrazu cítim, ako mi skáče zadné koleso. Musel som trafiť buď nejaké sklo, ale skôr mi to príde tak, že to bol odrezaný stĺpik v strede chodníka.

Defekt – no nič, nájdem si pokojné miesto mimo chodníka, v brašne pod sedlom mám aj gumené rukavice, tie sa hodia. Naposledy som to akosi prehnal s doťahovaním kolesa a trochu sa teraz trápim a nejde povoliť, ale okoloidúci poľský cyklista mi ochotne pomohol, ďakujem. Butylovú dušu by som hodil do najbližšieho koša, ale tú žltú, 30-eurovú od Pirelli si vezmem domov so sebou .


Po výmene môžem pokračovať ďalej. Stratil som nejaký čas, ale dni sú dlhé, aj keď svetlá mám. Nie všade je ale okolo Dunajca asfalt a tak trochu tŕpnem, aby som opäť netrafil defekt, ďalšiu dušu už nemám. Prichádzam do Červeného Kláštora a rozmýšľam, ktorou trasou pôjdem domov. Dá sa aj cez Haligovce smer Toporec a Spišská Belá, no ja pokračujem tou krajšou, ale výživnejšou trasou na Stromowce a hranicu prechádzam v Lysej nad Dunajcom.


Ešte sa zastavím v Spišskej Starej Vsi na benzínke opäť kvôli vode, no dokúpim aj niečo pod zub. A môžem pokračovať, už ma čaká len hlavná cesta cez Matiašovce do Reľova a hurá do ďalšieho stúpania. Magurské sedlo – ako chutí toto 5,5-kilometrové stúpanie, ak máte v nohách cca 200 km? Akosi som už kopce pri takej vzdialenosti neriešil, samozrejme tempo pohodové, no žiadne trápenie alebo kríza. Rýchly zjazd z Magury do Slovenskej Vsi a už len posledné kilometre cez Spišskú Belú domov.


Takto nejako vyzeral môj doteraz najdlhší výjazd na cesťáku. 224 km s prevýšením 2555 m, absolvované za necelých 9,5 hodín čistej jazdy. Výjazd si môžete pozrieť v sekcii Výjazdy.

Przehyba

Pri ďalšom výjazde vás zoberiem na jeden pekný vyhliadkový vrchol, nachádzajúci sa na hrebeni Sadeckých Beskýd. Celú hrebeňovku si môžete užiť na MTB, no na jeden z vrcholov vedie aj asfaltka, tak si stúpanie na hrebeň môžete užiť aj na cesťáku.

Začínam opäť v Starej Ľubovni, kam sa presuniem samozrejme vlakom, ale už tým neskorším a tak začínam približne o siedmej ráno. Úvod výjazdu je totožný s tým predošlým, čiže na hranicu v Mníšku nad Popradom a odtiaľ smer Rytro cez Piwnicznu-Zdroj. Zámok už ale nejdem pozrieť a pokračujem ďalej. Vlastne až po Stary Sacz, čo je cca 36 km, idem rovnako, ako keď som išiel na Roznowskie jazero.


Prechádzam úzkymi uličkami mesta, centrum pôsobí historickým dojmom, nechýbajú dlažobné kocky. Pozrieť mesto však nejdem a pokračujem ďalej na Golkowice – najprv Dolne, potom Gorne. Prichádzam do obce, jej dominantou je pomerne veľký, nový moderný kostol, ktorého stavba sa začala v roku 2008. Len taká zaujímavosť, že jeho forma odkazuje na vegetáciu Przehyby – nevädzovo modrý kvet Muškát lúčny. Ale poďme späť k výjazdu.


Nebol by som to ja, ak by som si pred výjazdom, kde ma čaká nejaké väčšie stúpanie, nepozrel segmenty. Čiže večer pred výjazdom skúmam Stravu a hľadám ideálny segment na Przehybu. A tak si pridám celkový od kostola v Golkowiciach, ktorý má niečo cez 12 km a 760 výškových.

Ako si tak pozerám časy, zisťujem, že práve z Golkovíc sa hore na Przehybu jazdí aj časovka do vrchu. Čiže „prievan“ v rebríčku asi neurobím. Nejdem to preháňať a rozbiť sa na jednom kopci, ale trochu do tela si dám. Jeden segment vo vyššom tempe na trase nezaškodí.


Pípne mi za kostolom segment a začínam. Úvod je taký svižnejší, no už tu mi pekne narastá strata. Už po 2,5 km tam svieti minúta. Ale neriešim, stúpa sa mi fajn, jedna obec, druhá obec. Stále mierne, občas sa nájde nejaký ten strmší „kopček“ aj tu. Míňam posledné domy, prichádzam na koniec obce, parkovisko, rampa a teraz začne to pravé „orechové“ stúpanie. Necelých 6,5 km a okolo 570 výškových. Priemer 8,8 %. To už sú celkom slušné parametre.


Ale je to príjemné stúpanie lesom, popri asfaltke preteká potok Jaworzynka, okolie je husto zalesnené, a tak aj v slnečných letných dňoch sa stúpa fajn. Sklon ale nepoľaví a nájdu sa miesta, kde to má aj 13-14 %. V hornej časti stúpania už z jednej zo zákrut vidieť aj nejaký ten výhľad, ale kochať sa budem cestou dole, teraz zo svižného tempa nepoľavujem.

Je tu pomerne dosť zákrut a tak dám svojim ráfikovým brzdám zabrať.

Záver už je miernejší, prichádzam na miesto, kde sa končí asfalt. Končí sa tu aj segment, ktorý som si pridal, strata je nakoniec niečo málo cez 9 minút na KOM. Asfalt sa síce skončil, no ešte nie som na vrchole.


Ďalej už ide len lesná cesta. Áno, mám síce cesťák, ale cesta je v dobrom stave a po kraji sa celkom dá, no pre istotu zosadnem. Mám MTB tretry, tak prechádzka vedľa biku nevadí. Predsa to neotočím kúsok pod vrcholom, zhruba po 100 m prichádzam na Malú Przehybu (1155 m n. m.). Aj odtiaľ je pekný výhľad.


Pri schronisku PTTK na Przehybe sa nachádza drevená vyhliadková terasa, odtiaľ je pekný panoramatický výhľad na okolie, hlavne na Tatry. Samotný vrchol je na svahu oproti, nachádza sa tu aj obrovská lavička, no nechce sa mi štverať na ňu. Obed si dám ale niekde inde počas návratu a tak si dám len chlieb, čo mám so sebou a dokúpim vodu.


Môžem ísť dole, lesnú cestu zbehnem na pešo, nasadám až na asfaltke, chcem si urobiť nejaké zábery, prípadne niečo pozrieť, keďže hore som šiel bez zastavenia v tempe. Už po úvodnom zjazde, niečo málo cez 100 naklesaných metrov, ma v jednej zo zákrut zaujme akýsi pamätník, tron sw. Kingi, svätica katolíckej cirkvi, dcéra uhorského kráľa Bela IV.

Je už pokročilejšia hodina, a tak v zjazde stretávam už viac turistov, ako to bolo smerom hore, sem-tam cyklista. Je tu pomerne dosť zákrut a tak dám svojim ráfikovým brzdám zabrať.


Prichádzam späť dole do Golkowic a po chvíli sa napájam na cyklotrasu Velo Dunajec, po ktorej pokračujem až do Kroscienka nad Dunajcem, kúsok od hranice. Nasleduje takmer 30 km dlhý úsek cyklotrasy popri Dunajci.

Zastavujem v Tylmanowej v malej reštaurácii pri chodníku a idem si dať niečo chutné pod zub – vyberám si „ruské“ pirogy, čo sú vlastne klasické bryndzové pirohy so slaninou a cibuľou. Najedený môžem pokračovať ďalej, z Kroscienka po 969-ke na Krosnicu, čiže po dlhšej dobe opäť v premávke a následne na Stromowce ešte krátka odbočka ku zámku Niedzica. Potom už len na hranicu v Lysej nad Dunajcom.


Z hranice idem na Spišskú Starú Ves a Matiašovce. V Spišských Hanušovciach mám trochu dilemu, či si to nepredĺžim cez Hanušovské sedlo a Osturňu, no nakoniec volím rýchlejší a menej kopcovitý variant a tak už „len“ Magura. Minule ma čakala po cca 200-vke v nohách, teraz mám zatiaľ za sebou len okolo 140, ale tiež výživných.


Z Magurského sedla idem zjazd do Spišskej Belej a dnes namiesto cesty cyklochodníkom cez Strážky. Ešte je pomerne málo hodín, tak sa dá ísť aj cez park pri kaštieli v Strážkach, keďže brána je ešte otvorená. Doma zastavujem Garmin na číslach 166,5 km a 2413 výškových metrov. Výjazd si môžete pozrieť v sekcii Výjazdy.


Myslím, že tento seriál sa tak skoro neskončí, šiesta časť bude určite. Pokiaľ budem objavovať nové miesta, vždy bude o čom písať, ale aj staronové miesta vedia byť zaujímavé, ak sa pozmení trasa. Už teraz sa teším, a čo vy?