Na Orave dobre, na Orave zdravo

Doplnených 320 fotiek od Roota. Na Oravu som cestoval ako ináč -s Jánošíkom. Jánošík je jeho prezývka, Jano sa volá ináč. Je trochu menší, ale podobá sa na toho z dukátu. Aj v súbore tancoval, aj ho hral, aj ho rebrá bolia, tak mu to prischlo...

Meškali sme, lebo Jánošík musel najprv zakopať pod čerešňu ďalšie dva zajace, ktoré večer nakŕmil. Mor je pliaga a Jano vie o tom svoje. Stará sa s láskou o každého jedného zajka, zaštepil však len každého druhého a už mu skapal každý tretí. Janove myšlienky sú už teraz obuté v tretrách. Čo nás to len čaká? Vzdychne si Janko v aute a rozpráva o oravských lúkach, o horúčave a o všetkom zlom, čo si stihol na fóre pred maratónom prečítať. Aj som mu na tie stránky zakázal chodiť, ale nedá si povedať.

Málo času a veľa známych tvárí spôsobilo, že som takmer zmeškal štart. Po výstrele sa dalo všetko do normálu: Rado Bíroš vpredu, ja vzadu, ostatní niekde medzi nami. Som tu prvý raz, idem dlhú -2 koliečka, 80 kilometrov, 2680 metrov prevýšenia. Nie je to nič extra, ale chce to v prvom kole ísť s rozumom a s rezervou a v druhom udržať tempo. To je môj plán a nenápadne sa deriem dopredu. Už vidím Mira. Miro Kováč zo Športservisu Bratislava patrí do slávnej tímovej trojky v mojej kategórii. Má rád stredné trate. Je dobrý, v Pravenci mi to na strednej natrel. O chlp, ale natrel. Dobre zjazduje a hore kopcom mu tiež ide. Stredné mu pasujú. Nechápem, prečo sa zrazu prihlásil na dlhú, čo mu na tých stredných tratiach vadí. Ja som mal pokoj od neho, on odo mňa, celkom sme si fandili. Zrazu mi vliezol do kapusty, vylíže smotánku a na mňa sa už nemusí ujsť. Keď som ho zbadal v štartovnej listine, bolo mi jasné, že na občerstvovačkách sa moc nenajem. Ťažko, ale predsa som sa s tým zmieril. Potom skrsla vo mne taká myšlienka. Dám Mirovi dnes riadnu príučku, aby takéto hlúposti pri prihlasovaní už nerobil. Začal som nenormálne trénovať a na dnešný deň som sa nakoniec tešil. Som zvedavý či to bude 10, alebo 20 minút.


Predbehol som ho v kopci za Sŕňacím. Po piatich minútach sa obzriem, už ho nevidím. V Malatinej som si dožičil krátku zastávku na občerstvovačke a valím to ďalej. Na lúkach vidím pred sebou siedmych bikerov, na ktorých sa postupne doťahujem. Na druhé kolo som si naplánoval obehnúť okrem iných aj Emila Janka, suveréna veteránov dlhých tratí. Aké je to jednoduché, ako dobre sa mi ide pri mojej skromnosti. Z myšlienok ma vytrhla zaseknutá reťaz pri krútení na gašparkovi v strmom kopci. Zosadám a keď to vidím, je vymaľované. Prehadzovačka zlomená, skrútená a otočená dohora. Hneď mi bolo jasné, že som dnes skončil. Pýcha ma vyzliekla celého do naha. Tak mi treba, veď mám už dosť rokov na to, aby som si v hlave vedel upratať. Skúšam to nejako napraviť, ale nedá sa. Po chvíli ma dobieha Miro. Iste mu to dobre padlo. A možno ani nie. Možno je iný, taký normálny. Hej, hej, Miro je normálny chlap. Živí sa vlastnými rukami, opravuje autá. Len jednu chybu má, že miesto rok narodenia hovorí dátum výroby. Tak mu prajem šťastnú cestu a naozaj, Miro dnes šťastne a v pohode prišiel do cieľa na druhom mieste.


Keď som už tu a mám aj niečo napísať, rozhodol som sa prejsť po trati až do cieľa. Tých 25 kilometrov kolobežkovať zvládnem. Sťahovacími pásikmi, ktoré vždy nosím v rezerve, som pripol o rám reťaz i prehadzovačku. Hore som tlačil, po rovine kolobežkoval a dolu som zjazdoval naplno. Trať bola krásna a rýchla. Za mým vozem se práši, za mým vozem se práši (Jarek Nohavica). Po návrate do Malatinej som prechádzal amfíkom. Kapela hrala, pretekári pretekali, kŕdeľ detí povzbudzoval, fotografka fotila. Občerstvovačky boli vynikajúce. Dyne, sladké či slané pečivo, rôzne ovocie, milí ľudia. Niektoré zjazdy boli dosť zradné, hlavne tie s hlbokými ryhami. Napríklad od spoločnej občerstvovačky v Malatinej smerom do Pucova ryhy boli schované vo vysokej tráve a chýbala výstraha. Nejeden sa dnes zbieral zo zeme, ženy nevynímajúc. Za občerstvovačkou v Pucove Robo Majtán zo Žiliny zastal v stúpaní na križovatke a vypytuje sa na všetky strany, ktorou cestou má ísť. Domáci mu kričí, nech ide podľa šípky. Robo však žiadnu nevidí. „Tak sa pozri pod nohy!“ -kričí domáci. A naozaj, Robo stál na červenej šípke dlhej vyše metra, ukazujúcej cestu hore k svätému Vendelínovi.

Okolo mňa všetci tlačia. Mám novú kamošku -Martinku z Partizánskeho. Myslím, že ma má rada, lebo som jej vytlačil bicykel. Ešte pár vlniek a nasleduje dlhý zjazd až do cieľa. Rýchlo sa dám do poriadku a vraciam sa do priestoru cieľa aj s mikrofónom. Zahliadol som dvoch mne neznámych bikerov, no po chvíli mi je jasné, že mám problém. Otázkam rozumejú, ale sú hluchonemí. Ich reč mi záznamník akosi nezachytil. Je pekné, že prišli. Sú plní dojmov, rečnia a rečnia medzi sebou. My si musíme uvedomiť, že aj takí sú medzi nami a že keď zakričíš -idem zľava, tak asi budeš musieť kričať hlasnejšie, možno budeš vykrikovať až do cieľa. Takže trpezlivosť.


Zhodnotenie

Tretí ročník Oravského cyklomaratónu sa šiel 3. júla 2010 ako siedmy pretek cyklomaratónskej série, no bol to len prvý maratón toho roku na suchej trati. Výborná organizácia, výborné zabezpečenie po všetkých stránkach a spokojní účastníci. Niektorým nepasovala trasa hlavne poľnými cestami po lúkach, ale práve týmto sa Oravský cyklomaratón líši od ostatných. A ešte tým, že v cieli nás dievčence v krojoch núkali ovčím syrom a oštiepkom.

Dovolím si konštatovať, že úroveň cyklomaratónov na Slovensku viditeľne rastie. Tento je tiež veľmi blízko piatich hviezdičiek. Ďakujem oravským organizátorom za skvele prežitý deň.


OHLASY ÚČASTNÍKOV

Miro Kováč, Športservis team Bratislava, 2. miesto na 80 km v kategórii 40-49 rokov, 5:01:07 hod.
Od desiateho kilometra ma naťahovalo na vracanie. Až oveľa neskôr dolu kopcom ma prebral ten vetrík. Najprv som ľutoval, že som šiel dlhú, ale potom som sa nejako rozbehol. Trikrát som tankoval do vaku, osem litrov jonťáku som vypil. Ty si mi poradil že drž sa toho chlapa, ale v zjazdoch ma brzdil. Ja zjazdy milujem ako moju ženu. Ľúbia sa mi také tie nebezpečné, to sa mi srdce tak rozbúcha ...

Rado Bíroš, KNAC Ružomberok, víťaz hlavnej kategórie do 39 rokov, 3:53:10 hod.
Mám to cez kopec, bol som si to v stredu prejsť, takže som to poznal. Vedel som, ktoré krátke stúpania sa dajú vyšprintovať. Hore som sa vydýchal, tiež to pomohlo v zjazdoch.
Ako to bolo od začiatku?
Najprv sme sa oddelili asi štvorica a asi po hodine som im ušiel, šiel som si svoje tempo. Spravil som si nejaký náskok, keby som pichol.
Rado, priblížil by si nám ako trénuješ cez týždeň?
Mám taký systém tri plus jeden. Tri dni tréning, deň voľno. Zajtra sa pôjdem vyjazdiť. Úplne voľne, nejaké štyri hodinky. V pondelok je voľno, nejaká regenerácia -napríklad plaváreň a v utorok zase zľahka začínam s tréningom. V stredu mám intervaly, niečo výbušnejšie, vo štvrtok zase niečo viac na objem. Keď sú však preteky v sobotu, trénujem v utorok, stredu, vo štvrtok voľno a v piatok sa idem rozjazdiť tak dve a pol hodiny.
Trénuješ na cesťáku?
Aj, aj.
Čo jedávaš pred pretekom?
Cestoviny, špagety.
A na preteku?
Pred štartom si dám gel, na pretekoch gel, nejakú tyčinku, dobošku.


Janka Madarászová, MTB Kolečko, 2. miesto na 45 km v kategórii 40-49 rokov, 2:41:37 hod.
Ako?
Druhá, v pohode. Ale napíš tam, že sa mi nepáčilo, keď som v takom brutálnom zjazde obiehala nejakého človeka, tak mi začal nadávať. A to som si vybrala horšiu stopu.

Marika Kucirková, ŠK Pegas, 10. miesto na 45 km v kategórii 19-39 rokov, 3:15:36 hod.
Marika, vidím že si sa na dnes špeciálne pripravila -máš krásne ružové nechty. Pomáha to? Ako sa Ti šlo?
Dneska som nepretekala. Štvrtok - piatok mi bolo zle, išla som dnes len tak, ako výlet. Keď som včera niečo zjedla, mala som problém to v sebe udržať, ale to tam nepíš. Okrem toho som mala dva defekty, ale nosím si so sebou dve duše. Pri opravách som si užila ovadov.

Milan Jánošík, KNAC Ružomberok, 45 km, 3. miesto v kategórii 40-49 rokov, 2:12:01 hod.
V kolene mám magnet, priťahuje ma k zemi. Už minule ma treslo, dnes zase.

Peter Dolák, Crosscountryclub Rača, 45 km, 9. miesto, v kategórii 50-59 rokov, 2:37:20 hod.
Dneska sa mi šlo nejak horšie. Ešte som mal aj taký blbý pád. Obiehal som jedného a trafil som sa do výmoľu. Sedlo mi skrivilo. Mám ho len týždeň, stálo cez sto euro.

Jano Úrek, MTBiker Hodruša-Hámre, 45 km, 56. miesto v kategórii 19-39 rokov, 2:40:12 hod.
Čo si taký špinavý?
Spadol som na tej lúke. Vošiel som do ryhy a ako som z tej koľaje vychádzal mi vyzulo predný plášť. Nebolo to práve ani označené, lebo ja smrtky rešpektujem. Tí predo mnou to pustili, tak som to pustil aj ja.


Danka Sallingová, Svit, 45 km, 14. miesto v kategórii 19-39 rokov, 3:19:03 hod.
Málo mám natrénované. Ale paráda, dobre bolo. Spadla som v zjazde, ale v poriadku, bez následkov.

otec Jožo Šatanek, Bardejov, 48. miesto na 45 km v kategórii 40-49 rokov, 3:42:43 hod.
Super, jednička, nemá chybu. Prvý krát sme tu, vynikajúce. Občerstvovačky a trať perfektná.

syn Jakub Šatanek, Bardejov, 137. miesto na 45 km v kategórii 19-39 rokov, 3:42:42 hod.
Spokojný, super.

Milan Jurkovský, Prešov, 15. miesto na 45 km v kategórii 50-59 rokov, 2:49:24 hod.
Perfektná organizácia, nikde som nečakal v radoch. Jeden z najlepších maratónov čo som prešiel.

Jožo Sakala, OŠK MTB team Uhorské, 2. miesto na 80 km v kategórii 50-59 rokov, 5:12:49 hod.
Dobre sa mi šlo. Rozložil som si sily, kontroloval som si za sebou Joža Orema. Perfektná trať, rýchly pretek. Blata už toho roku bolo dosť. V Súľove som si zničil bicykel, odišli mi brzdy. Mám ho stále v servise. Teraz som šiel na druhom, tréningovom.


Peter Jasenovec, sportego.sk, Bratislava, 11. miesto na 80 km v kategórii 19-39 rokov, 5:03:23 hod.
Veľmi príjemné až na defekt. Trať krásna. Myslel som, že Súľovský je najkrajší, ale tento je ešte krajší.
A čo to rozbité koleno?
No, hodil som aj takú malú držku, ale kontrolovanú.
Zadný plášť máš teda riadne zodratý.
Veď práve kvôli tomu som chytil defekt aj som padol. Išiel som na hrane rigolu a zadné koleso mi doň zošmyklo a už som bol na zemi.

Igor Otepka, CK Dolný Kubín, 1. miesto na 45 km v kategórii 40-49 rokov, 2:08:33 hod.
Nemám rád moc náročné a technické zjazdy, mne takýto typ trate vyložene sedí.
Chlapci spoza kopca (z Ružomberka) Miro Hulej a Milan Jánošík Ti dýchali na krk. Nemal si obavy?
No jasné, tu je veľká rivalita, každý z nás chce vyhrať. Ale ak bude treba, vždycky si na trati pomôžeme. My sme vynikajúci kamoši.
V Košiciach pred týždňom Ťa Miro Hulej predbehol.
Hej, mal som za sebou ťažkú noc. Do rána sa oslavovalo, tancovalo a pilo, bolo to na trati cítiť. Telo sa vzbúrilo, mal som o 20-30 tepov menej ako normálne.
Čo si robil v zime?
Chodil som hodne na skialp. Máme tu, v Kubíne, strašne silnú skupinu. Na bežky si zájdem, ale tiež rád behám v zime po snehu.
Behávaš ešte závodne?
Chodím sa prebehnúť aj na preteky.
Na bicykli máš koľko toho najazdené?
Strašne málo. Dokopy isto nie 1500 kilometrov. Od Košíc som na ňom nesedel. V stredu som bol hodinu na spiningu a to bolo všetko. Celkovo strašne málo jazdím, žiadne objemy. Radšej idem na hoľu, na Príslop. Spravím 35 kilometrov, 1000 výškových metrov a to je môj tréning. Dlhé tréningy ma nebavia. Asi na dlhých tratiach by som mal problém. Ale to by ma ani nebavilo, na krátkej máš furt súpera. Stále máš koho dobiehať, utrhnúť sa a to sa mi na tom páči.


ZDRAVOTNÁ SLUŽBA
Na trati boli tri posádky. Pády boli, ale neboli také úrazy, aby sme niekoho zvážali.

ČASOMERAČI z VOS-TPK
Dušan, už sa vyhlasujú výsledky, čo tu ešte robíte?
Čakáme na pretekárov.
Koľkí sú ešte na trati?
Podľa papierov deviati, reálne sú traja.
Ako to?
Napríklad niekto z trate odbočí domov.
Bývajú nejaké starosti s meraním?
Pokiaľ sú dobre čitateľné čísla tak nie. Ináč áno, lebo sa to ťažko identifikuje, preto je to najlepšie s čipmi. No keď to usporiadatelia nechcú, máme viac starostí.
Vy si fajkáte čísla?
Nie. Príde pretekár, zaregistruje sa mu čas a ja tomu času v počítači pridelím štartovné číslo.
Na niektorých pretekoch si bol ako hlavný rozhodca. Na čo si ľudia sťažujú?
Napríklad keď si niekto skráti trať. Väčšinou je to neúmyselne, napríklad pre slabšie značenie. Ale protestov býva čoraz menej, ja by som to skôr nazval námietka. Veľká väčšina sú tu hobíci, ktorí nemajú najmenší záujem podvádzať. Vždy sa to vyrieši rozumným spôsobom.

Andrej Vrabec, Džgance z kelefne, 85 km, kategória 19-39 rokov, 6:51:16 hod.
Andrej ako si skončil?
Posledný.
Aké to bolo?
Dobré, ale mal som štyri defekty. Hneď za štartom pod mostom som dostal prvý.

Igor Líner, LENTAKBIKE Sásová, 45 km, 33. miesto v kategórii 40-49 rokov, 3:08:23 hod.
Ako sa Ti šlo?
Dobre. Slabá kondička, málo mám najazdené. Výborne bolo. Som tu tretí raz -každý ročník. Do Kubína prídem vždy.