Cyklistika bola lepšia - 9 vecí, ktoré sa časom pokazili

Je veľmi jednoduché podľahnúť pocitu, že dobre už bolo. Ale týchto 9 vecí z minulosti mi na cyklistike chýba. Alebo vlastne nie?

Porovnávanie prítomnosti s minulosťou je chôdza po tenkom ľade. Ľudská psychika nám spomienky upravuje, selektívne sa sústredí na veci, ktoré sú pre nás skôr príjemné. Prečo je tomu tak? Je to vec evolúcie. Ak by sa naša myseľ správala opačne, tak sa zvyšuje pravdepodobnosť, že nás zožerie depresia. Počkať – o čom som to vlastne chcel písať?

Už viem. Prišiel som na 9 vecí, ktoré boli na cyklistike pred desiatkami rokov lepšie. Dokonca si myslím, že sa mi podarilo byť objektívny, na spomienkový optimizmus som si dal pozor…

Príjemnejšie na cestách

Na dôkaz toho, že na cestách teraz jazdí viac aút ako v minulosti, existujú aj tvrdé dáta. Spomínam si, že ako cyklista-mládežník som si tréning plánoval čisto len podľa chuti, nemusel som si vyberať cesty, ktoré sú menej frekventované. Rovnako som nepotreboval sledovať čas, v ktorom vyrážam jazdiť. Teraz sa chcem vyhnúť začiatku alebo koncu pracovnej doby v okolitých fabrikách.

Denné svietenie na bicykli sa nepoužívalo, 30 rokov dozadu boli prekážkou aj vtedajšie technické možnosti. Nabíjateľné svetlá neexistovali, baterky boli drahé a jazdiť s dynamom by sa nikomu nechcelo.


Ale ani dnes to nie je úplne zlé, určite je viacej cyklistickej infraštruktúry, dnes môžu jazdiť cyklisti legálne po cestách aj vedľa seba a zlepšila sa aj osveta. Motoristi dnes lepšie chápu, prečo majú dávať pozor na cyklistov. Moderné autá sa ľahšie riadia, majú rôznych inteligentných asistentov a obrovský rozdiel je aj to, že menej smrdia. Už netreba zadržiavať dych pri zvuku motora.

Ľahšie sa snívalo

Príslušnosť k menšej komunite dávala pocit výnimočnosti.

Kto pozeráva TV prenosy z pretekov profesionálov a k tomu aj sám aktívne jazdí, určite sa v duchu s tými najlepšími niekedy porovnával. Aspoň teoreticky. Aj ja si občas na začiatku etapy hovorím, že by som v pelotóne ešte vydržal a snažím sa odhadnúť, koľko by som zvládol s najlepšími v kopci. V minulosti ma z takéhoto snívania nič nerušilo, v dnešnej dobe meračov je konfrontácia s realitou neúprosná.

Stačí si prepočítať watty na kilogram vlastnej hmotnosti a hneď je jasné, že môj výkon na časovke sa rovná zóne 2 „profíkov“ a že ich priemer z hodinového kopca by som udržal maximálne 2 minúty. Zlatá doba nevedomosti.


Ale ani dnes to nie je úplne zlé, vďaka exaktnému porovnaniu výkonov sa k profíkom dostanú všetci, ktorí si to zaslúžia. Mám na mysli Zwift akadémiu a podobné projekty, ktoré vytvárajú šancu pre tých najlepších amatérov. A väčšina cyklistov, ktorých sa toto netýka, dnes aspoň lepšie ocení výkony tých najlepších.

Nákup nebol veda

Zháňanie cyklovybavenia v deväťdesiatych rokoch zabralo minimum času. Či sa kupoval nový bicykel, komponenty alebo oblečenie, najčastejšie sa výber zúžil na ponuku lokálnej cyklopredajne. Tá definovala paletu modelov a farieb, cyklista kvôli nákupu bežného vybavenia zvyčajne nikam necestoval. Že ešte neexistovali eshopy, to je dúfam každému jasné.

Ak to porovnám s tým, ako to funguje dnes, väčší rozdiel snáď ani nemôže existovať. Nákup sa začína štúdiom teórie, aby cyklista zistil, aký typ vybavenia vlastne potrebuje. Nasleduje výber značky, čítanie recenzií konkrétneho produktu a vo finále sa pátra po najlepšej cene.


Ale ani dnes to nie je úplne zlé, vďaka dostupnosti informácií sa cyklista vie správne rozhodnúť, čo mu bude skutočne najlepšie fungovať. A o výhodách globálneho trhu a vyššej kúpyschopnosti polemizovať netreba.

Len skrutky a lanká

Túto časť vybavím expresne rýchlo. Servisovať bicykle bolo v minulosti jednoduchšie, väčšinou k tomu nebolo treba ani špeciálne náradie. Lanká a skrutky dokázal ovládnuť aj menej zručný športovec.

Ale ani dnes to nie je úplne zlé, služby profesionálneho servisu sú dostupnejšie a kto má chuť, väčšinu úkonov sa vie naučiť pomocou videí alebo článkov. Sú dnešné komponenty zložitejšie, ale na druhej strane lepšie fungujú? Alebo to je len pocit?

Stačilo sa voziť

Ak porovnám amatérske pretekanie, tak v minulosti sa stačilo len bicyklovať a chlap mal istotu, že sa nestratí na hocijakom domácom amatérskom podujatí. Kto by poľoval na pódiové umiestnenie dnes, spoľahnúť sa môže buď na svoju zázračnú genetiku, alebo ho čaká príprava, ktorá vo veľa veciach pripomína svet „profíkov“. Žiadané sú sústredenia v teple a pomoc trénerov a o kvalitnej životospráve ani nehovorím.


Ale ani dnes to nie je úplne zlé – to, že som v úvode spomínal len chlapov, to som spravil zámerne. Amatérske pretekárky takmer neexistovali. Ak ich je dnes 10 %, tak kedysi to nebolo viac ako 1 % a to sa našťastie zmenilo. Pokračujem v benefitoch aktuálnej doby, amatér má dnes veľké množstvo informácií o tom, čo robiť a nerobiť, už netreba jazdiť len nekonečné objemy a ešte aj zbytočne rýchlo. A tým, že dnes je aj bohatšia účasť na amatérskych podujatiach, stúpa šanca, že si každý nájde svoju skupinu s vhodným výkonom.

Všade samí cyklisti

Byť cyklistom v „predsaganovej“ ére chutilo inak oproti tomu, ako to funguje v našich končinách dnes. Najväčší rozdiel bol v počte nadšencov, cyklistika nezaujímala širšiu verejnosť, čo sa prejavovalo vo všetkom. Ak som niekoho stretol na tréningu, znamenalo to, že sa na 99 % poznáme a rovnaký pocit mal človek pri návšteve v tej lepšej cyklopredajni v meste. Príslušnosť k menšej komunite dávala pocit výnimočnosti.


Ale ani dnes to nie je úplne zlé, aspoň sa ľahšie predávajú veci na MTBIKER bazári, keď je všade toľko cyklistov. A teraz vážne, hovorí sa, že pravé šťastie je to, ktoré máme s kým zdieľať. A v tom je ukryté asi všetko podstatné, čo sa dá k aktuálnej popularite cyklistiky dodať.

Zlatá nevedomosť

Môj úmysel nebol sťažovať sa na aktuálnu dobu a vyzdvihovať len časy minulé.

Cyklistika bola v minulosti taká, akú si ju kto urobil. V móde neboli extrémne výzvy a nebolo sa ani kde porovnávať s ostatnými amatérmi v segmentoch. Každý sme si jazdili spokojne podľa seba, na „FOMO“ nikto netrpel. Najväčšiu zásluhu na tejto zmene má online svet, ktorý zvádza cyklistov robiť módne veci, ktoré im často neprinesú šťastie.

Ale ani dnes to nie je úplne zlé, zdravá inšpirácia robí cyklistiku ešte zaujímavejšou a pohľad na jazdy ostatných vie pomôcť prekonať chvíľkovú lenivosť. Je toľko druhov bicyklov a spôsobov jazdenia, že je takmer nemožné si niečo pre seba nevybrať.

Poctivejší zážitok

Jazdu pred 30 rokmi som začínal tak, že som si skontroloval snímač na vidlici a magnet vo výplete, aby som mal istotu, že cyklopočítač bude fungovať. A to bolo všetko. Žiadne nabíjanie svetiel, čakanie na satelity, pripájanie wattmetra a hrudného pásu. V drese nevibroval mobil, nepípal radar a fotenie a natáčanie videí z tréningu je tiež len výmysel posledných rokov. Takýto pocit by sa dal dnes nazvať ako „raw“ cyklistika.


Ale ani dnes to nie je úplne zlé, keď sa to nepreháňa. Aj preto nemám notifikácie z telefónu v cyklopočítači, radšej pozornosť venujem navigácii, ktorá zjednoduší objavovanie nových miest. Snímače zase vedia ustrážiť výkon, cyklistu správne spomalia alebo zrýchlia. A pípanie radaru beriem ako nutné zlo. Bezpečnosť je prvoradá.

Hladný po cyklistike

Za mojich detských čias sa v zime nejazdilo. A ak áno, tak oveľa menej ako dnes. Po sezóne sme si užívali všetky možné športy, behali sme, chodili do telocvične, posilňovne, na turistiku alebo bežky. Doma sme nikto nemali trenažér, v mojom okolí to bol iba jeden kamarát, jeho valce boli podomácky zozvárané. A na pohon používali dámske silonky.

Aj preto sme sa všetci na jar na bicykel doslova triasli. Síce prvé kilometre boleli, ale aspoň sa v takej miere nestávalo, že niekto bol v strede sezóny takpovediac vyhorený. Bicyklov sme sa nestihli prejesť.


Ale ani dnes to nie je úplne zlé, cyklista sa ľahšie dokáže poučiť z chýb druhých, zažiť vlastné vyhorenie nie je podmienkou poznania. Navyše, v dnešnej dobe je pestrejšia ponuka športov a vybavenie je dostupnejšie. A ak napriek tomu niekto zistí, že chce jazdiť 365 dní v roku a vie, že sa cyklistiky nepreje, aj to je v poriadku. Dnes lepšie chápeme, že každý sme iný a univerzálny prístup neexistuje.

Za pascu sa ospravedlňujem

Určite ste ma pri čítaní rýchlo prekukli. Môj úmysel nebol sťažovať sa na aktuálnu dobu a vyzdvihovať len časy minulé. Všetko má svoje pre aj proti a na konci dňa najviac záleží na tom, ako to máme nastavené v hlave. Na druhej strane bolo fajn si zaspomínať, služobne a vekovo starší cyklisti tak mohli spraviť so mnou. A pre mladších to bolo dúfam zaujímavé priblíženie nedávnej histórie.

Na čo budeme spomínať za 20 rokov, čo budeme hovoriť cyklistom, ktorí práve teraz len začínajú?

„V 2024 sme si mysleli, že top bicykel za 15 000 € je drahý!“

„V 2024 sme si mysleli, že trenažér je nuda. A potom prišla virtuálna realita!“

„V 2024 sme si mysleli, že cestné bicykle nebudú mať nikdy väčší priemer kolies!“

„V 2024 sme si mysleli, že Sagan dobyl svet cyklistiky, ale potom prišla Chladoňová!“

„V 2024 sme si mysleli, že…“ Doplň podľa seba!