Po stopách českých trailov – prírodný raj na Kokořínsku (2. časť)

Čarovné prostredie plné skál, rybníkov, historických pamätihodností a tentokrát aj úžasných legálnych prírodných trailov. Kokostezky roztrúsené po oblasti Kokořínskeho údolia si získajú srdce každého bikera.

Namlsaný prostredím z Českého raja prichádzam do ATC Kokořín, kde sa nachádza niečo ako základňa pre lokálne traily. Na miestnej reštaurácii je vyobrazená mapa so všetkými trailami, ktoré je možné v celej oblasti navštíviť. A že ich nie je málo!

Pravidlá Kokosteziek

Pred vjazdom do lesa je dôležité mať na pamäti, že celá sieť trailov nie je v teréne nijako značená a všetky cestičky sú zdieľané i s pešími turistami. Mať so sebou nejakú pomôcku na orientáciu je pre nováčika takmer povinnosť.


Riadiť sa vyvesenou mapou však zahŕňa určitú dávku rizika, pretože nie všetky chodníky musia byť v daný čas aj zjazdné. Nadšenci, ktorí sa starajú o Kokostezky, dôrazne odporúčajú jazdiť len po oficiálnych trailoch a dodržiavať všetky zákazy vstupu na neprístupné miesta, aby sa zachovala krehká symbióza so zástupcami chránenej krajinnej oblasti. Aby sa návštevníkom ľahšie dodržiavali pravidlá, na oficiálnych stránkach projektu sú predpripravené mapy s odporúčanými okruhmi pre trailové jazdenie aj pre gravel.

Ponúkanou digitálnou formou som taktiež nepohrdol, doma som si pospájal jednotlivé okruhy do jedného a s odfotenou mapou všetkých trailov som vyrazil na prieskum okolia, keby sa predsa len po ceste vyskytol trail mimo okruhu, volajúci po prebádaní.

Hneď nad kempom by sa mal nachádzať prvý z trailov. Zákazová tabuľa pred vstupom naň ma však vytrhla z počiatočného nadšenia. Trochu sklamaný otáčam bike a poberám sa k rybníku Kačírek, ktorý sa nachádza pár desiatok metrov od kempu. Mólo, lekná, husté lesy… Už chýbali len tie skaly. Chvíľka rovinatou asfaltkou v tieni stromov popri vodnej ploche bola skvelým útočiskom pred čoraz viac páliacim slnkom.

Traily v okolí Harasova

Rovinatý charakter trasy nemal dlhé trvanie a asfaltová cesta začala značne stúpať. Po kilometri trasa zamierila na lesnú cestičku, po ďalších päťsto metroch na pole a po krátkej slnečnej opekačke aj na prvý z trailov pripraveného okruhu.

Lesné uvítanie bolo nečakané. Strmý spád, technické utiahnuté zákruty, nejaký ten mostík… O zábavu tu nebude núdza. Pre skúseného bikera. Ja som si musel pár úsekov potlačiť. Zvýšená technická náročnosť ale bola bohato vynahradená atraktívnym okolím. Zvyšná kolísavá časť trailu Levandule, vedúca po vrstevnici, už bola to pravé orechové i pre mňa. Aj finálny zjazdový reparát som úspešne zvládol.

Na 1,3 km dlhú Levandulu plynulo nadväzuje trojkilometrová Blaženka. Sprvu pozvoľné stúpanie sa vo finále zmení na previerku fyzickej kondície a techniky. Po úspešnom absolvovaní predchádzajúcej skúšky sa už len nechávam unášať krásnym vrstevnicovým singláčom, ako inak, ukončeným prudkým zjazdom.


Po výjazde z lesa som sa vyskytol tesne pred Harasovom. Pieskovcové skaly nad rybníkom, loďky a celková atmosféra miesta mi pripomenuli zážitky z Českého raja. Osviežením prostredia bolo prírodné kúpalisko s neveľkou plážou i obydlie a náboženský reliéf, oboje vytesané do skalnej steny nad rybníkom. Nesmelo chýbať bistro a možnosti na prespatie, či už v penzióne alebo v kempe. Z pohľadu na hotel Harasov bolo zrejmé, že ten už ubytovanie dávno neposkytuje.

Krátka občerstvovacia prestávka ukončená, zoznamovanie s trailom Harakoko sa môže začať. Úvodné stúpanie jemne zarastenou časťou veľa vzruchu neprinieslo, zato výhľadové miesto blízko trailu na celý Harasov už bola iná pesnička. A v rovnakej tónine sa niesol i zvyšok chodníka.

Úzkeho trailu, vinúceho sa popod skaly, sa nedá presýtiť.

Prvotná širšia cestička sa časom zmenila na plnohodnotný úzky singláč, hravo zvládnuteľný aj úplným začiatočníkom. Na rozdvojke chodníka človeka zvádzalo pokračovať nadol, trasa ale ukazovala opačným smerom. Ťažko objektívne zhodnotiť strmosť stúpania, v rámci šetrenia síl som dobrovoľne zvolil peší pohon. Po približne polkilometri chôdze sa ocitám na okraji lesa, pripravený zamieriť do Janovej Vsi.

Hrad Kokořín v obklopení nádherných chodníkov

Transfer medzi dedinami dýchal atmosférou starých českých filmov vyobrazujúcich pokojnú vidiecku krajinu. Človek akoby sa ocitol v úplne inej oblasti. Pri zámku Kokořín sa okrem partie backpackerov nachádzal i vstup na fenomenálny trail Staráky. Nie že by predchádzajúcim trailom chýbala atraktívnosť, toto bol ale doslova klenot.

Prešiel som bývalou zámockou záhradou s krásnou alejou, mostíkom, technickou pasážou cez „skalné mesto“ a hravým hore-dole singlom popod zoskupenia skál, vyskytujúcich sa na veľkej časti takmer dva a pol kilometra dlhého chodníka. Trail síce nepatrí k najjednoduchším, ale každý jeho meter je neskutočná nálož, po bikovej i vizuálnej stránke.

Uchvátený sa dostávam na asfaltku pod hradom Kokořín. Plánovaný okruh cez hrad síce nevedie, ale ja ho rozhodne nemôžem vynechať. Čo ma však zaujme viac ako hrad samotný, to je odbočka na zaujímavý trail pár metrov od tejto historickej stavby. Pozerám do odfotenej mapy a na nej pozorujem čierny trail Kokořák.

Rýchlo preplánujem pôvodný zámer, potenciál tohto chodníka sa zdá byť obrovský. Zdanie neklamalo, už len nástup popod dlhočiznú skalnú stenu bol pôsobivý. Sem-tam som musel kvôli padnutým konárom či vysokej technickej obtiažnosti terénu zosadnúť, nič to ale nezmenilo na fantastickom dojme z ďalšej trojkilometrovej trailovej lahôdky, ktorá nemala ďaleko od dokonalosti Staráku.

Traily, skaly, rybníky a stále dookola

Z dedinky Jestřebice bola podľa mapky ponuka niekoľkých trailov, ja si vyberám cestu najmenšieho odporu, nesúcu názov Klučno. Je to dlhá poľná cesta ukončená, ako inak, kilometer dlhým pekným trailom. Rýchle údolné občerstvenie, napojenie sa na plánovaný okruh a hor sa na stúpanie lesnou cestou k „osade“ Olešno. Z neveľkého osídlenia sa poberám lúkami a lesmi až na Tubožský Dvůr, odkiaľ zozjazdujem k nepomenovanému rybníku.

Od vody sa napojím na Zámeckú cestu, končiacu až pri hrade Houska. Ten ale do mojich plánov nezapadal, a tak pokračujem strmou lesnou cestou k začiatku trailu Zkamenělý zámek. Úvodnú pasáž po skalách prenášam, zvyšok chodníka si neskutočne užívam. Úzkeho trailu, vinúceho sa popod skaly, sa jednoducho nedá presýtiť. Človek sa tu cítil ako v trailovom raji. A že to neboli len pocity! Dedinka nesúca výstižný názov Ráj mi dala za pravdu.


Cyklotrasou Boudeckou roklinou sa dostanem k ďalšej atraktivite dňa, k prejazdu po skalách, piesku a koreňoch v poctivom sklone. Neuveriteľné, čo všetko sa dá zažiť na tak malom kúsku zeme. Následné traily Žabožrout a Dakota sa niesli v charakteristickom duchu pre celú oblasť. Krásne, hravé, miestami i technicky náročnejšie a najmä lemované úžasným prostredím. Návrat do kempu po červenej značke popri rybníku Špaček bol skvelou čerešničkou na výdatnej kokořínskej torte.

Orientačná výzva

Aby však výlet na Kokořínsku nevyzeral ako bikovačka ružovou trailovou záhradou, je potrebné spomenúť, že kvôli chýbajúcemu značeniu bola orientácia v teréne neraz výzvou. Na mnohých miestach bolo hneď niekoľko chodníkov, a tak mi len ostáva dúfať, že som sa vždy držal tých oficiálnych.

Pátranie po trailoch síce nemusí voňať každému, kto sa ale na túto činnosť podujme, rozhodne neodíde sklamaný. Tak unikátnu prírodnú oblasť, popretkávanú celou sieťou nádherných a rôznorodých trailov, len tak hocikde biker nenájde.


Jeden deň na prebádanie všetkých Kokostezek rozhodne nestačí. Utešujem sa aspoň tým, že väčšinu najznámejších trailov som snáď prešiel. A ak nie, tak mi to hádam vynahradí následný výlet do legendárneho trailcentra, kde sa kilometre na singletracku počítajú na desiatky.