Besný bikepacking po Gemeri

Ak by mi niekto pred 3 rokmi povedal, že ja budem robiť „toto“, tak by som mu nechcela veriť. Ale mala by som. Lebo teraz už viem, že život nás vie zaviesť (aj na bicykli) na miesta, ktoré boli v kategórii s označením NIKDY.

Cieľ bol jasný - Koncert Besny v Kolkárni Železník, v jednej z Čiernych dier Gemera. Deadline bol tiež jasný – buď ma niečo zrazí (tvrdý deadline), alebo treba byť 18. 6. 2022 o 18:00 na mieste. S kým? No išla by som aj sama, ale našla som Sama.

Trasu sme vybrali pomerne náhodne, berúc do úvahy možnosti dopravy na začiatok bikepackingu. Ja som v Štiavnických vrchoch ešte nebicyklovala, takže sme vyklikali trasu s peknými (všetkými?) stúpaniami zo Žarnovice do Železníka (a späť) s tým, že sa niekde vyspíme.

Deň 1: Žarnovica – Štiavnické vrchy – futbalové ihrisko Babiná

Z Bratislavy sme vyrazili v piatok po práci. Auto sme nechali pri Bille v Žarnovici dúfajúc, že ho tam nájdeme aj v nedeľu (našli sme). Ponatierali sme si krémikmi všetko dôležité, aby slniečko ani sedlo nezanechali boľavé miesta, cvakli sme tretry a vyrazili sme smerom na Hodrušu - Hámre.

Síl bolo dostatok, lesík príjemne chladil. Okolo Veľkého Richňavského tajchu a Počúvadla sme sa prebicyklovali až ku krásnemu západu slnka. Pre mňa to bola nesmierne krásna oblasť, „wowkala“ som každú chvíľu. Pre Samka to bola jeho detská táborová domovina. Našťastie mal prvý deň ešte dosť trpezlivosti a nechal ma kochať sa.

V Krupine nás už chytila tma a benzínka bola zatvorená. Doteraz sme mali úplne prázdne cesty (naše brzdové platničky v strmých gravelových úsekoch to určite ocenili), ale z Krupiny to bol jeden kamión za druhým s nepríjemným false-flatom. Ešte sa nám aj zamotali kolesá do seba, keď nám „samovraždychtivá“ veverička skočila pod predné koleso.

Ustáli sme to! Na mape som vyhliadla futbalové ihrisko, ktoré by mohlo ponúknuť pocestným nejakú útulnú tribúnu. Z hlavnej cesty sme teda odbočili do dedinky Babiná. Bola úplná tma, videli sme len obrysy kráv na vrchole kopca. Mali sme šťastie - našli sme futbalové striedačky, ktoré krásne tienili od vetra aj zvedavých pohľadov. Ešte aj s latrínou!

Trasa:

• 60 km
• 1300 výškových metrov
• Deň 1: Žarnovica – Štiavnické vrchy – futbalové ihrisko Babiná

Deň 2: Babiná – Kolkáreň Železník

V noci sa nám spalo krásne v našich tričkách od Besny. Samko (zvukovými efektmi) odháňal všetky myši, ktoré by ma mohli prísť zožrať, alebo minimálne aspoň ožužlať. Ráno už ihrisko brázdil ujo na traktorovej kosačke. Vôbec sme mu nevadili, ešte sa dal s nami aj do reči.

Slniečko nás od rána nešetrilo a riadne pieklo! Naša trasa viedla lazmi, brdkami a malými kopčekmi, ktoré pekne odsýpali. Cestičky boli úzke, prázdne, bez áut – až na nejaký traktor a nemeckú Teslu. Nad Zaježovou nás privítali dve krásne borderky. Samozrejme sme si museli s nimi pohádzať „paličku“ (rozumej najmenšie možné stebielko trávy).

V Málinci sme hľadali prameň, keď jeden sused druhému niesol plech bublaniny. Bolo pol druhej, najväčší úpek, ešte veľa pred nami a mne z úst vybehlo jedno: „Wooow, videl si tú bublaninu?“ Jahodovú bublaninu s tvarohom! Och, ešte teraz mi tečú slinky (idem si po napísaní článku upiecť). Tak sme si sadli k tomu prameňu, trochu sme sa umyli a osviežili. A v tom ten sused ide s plechom k nám, že ma počuli a že by nám určite dobre padla. Wow, slzy v očiach. Bola ešte lepšia než vyzerala!


Stihli sme to! Po ceste sme ešte v gemerských dedinkách vykrikovali, že na Železníku je koncert, nech všetci prídu. Koncert bol úžasný. Besna hrala neskutočne. Ja si iný metal veľmi nepustím, ale oni sú fakt super. Majú veľmi veľa melodických jemných častí (moje najobľúbenejšie) a úžasné texty o dôležitých témach (o spoločnosti, o planéte…).

Celé to metalové spievanie len dotvára silnú emóciu, ktorú chcú odovzdať. Vyhrali Hard&Heavy Radioheads 2022, takže aj odborníci si to myslia. Skúste si ich pustiť. Tento mesiac „launchli“ nový album. Samo, spevák, ešte aj spomenul, že ďakuje každému, kto prišiel. Napríklad aj z Bratislavy na bicykli. Slzy v očiach!


Počkali sme, kým sa všetci pobalia a my sme zostali spinkať v prístrešku v Kolkárni. Na to, že v Železníku boli asi 2 domy, boli domáci pomerne hluční a ešte dlho do noci preberali na ulici koncert. Ešte nás prišli aj skontrolovať, či žijeme. Inak sa nám ale spalo krásne, bol to prekrásny deň.

Trasa:

• 149 km
• 2900 výškových metrov
• Deň 2: Babiná – Kolkáreň Železník

Deň 3: Kolkáreň Železník – sysle – Zvolen

Než sa Samko ráno zbalil, mňa už mrle žrali. Zbehli sme dole do Revúcej a vydali sa za druhým najlepším zážitkom na svete – za mojimi sysľami na Muráni. Sysľovisko Biele Vody je posiate najroztomilejšími stvoreniatkami. Viezla som im zdravé piškótové čipsy a mrkvu až z Bratislavy. Teraz na oplátku žrali mrle Samka, lebo ja by som tu mohla tráviť hodiny. A aby sme sa nažrali aj my (nielen tie mrle), v Muráni sme si kúpili mňamkózne muránske buchty.


Okolo Brezna nás vytrápil neskutočný protivietor, ale prenádherné stúpanie k Lomu nad Rimavicou všetko napravilo. Potom sme sa už len zviezli dole, pozbierali sme nejaké poháriky na Strave, lebo som nakopla zaspatú vrtuľu, vo Zvolene sme si kúpili kebab a so ZSSK sme pretrpeli cestu preplneným vlakom.


Trasa:

• 145 km
• 1730 výškových metrov
• Deň 3: Kolkáreň Železník – sysle – Zvolen

Každý deň si píšem denníček. Už štvrtý rok. Môj denník má 365 strán, na každej je jeden deň v roku (1. január, 2. január,…) a 7 okienok. Každé okienko pre jeden rok (2019, 2020,…). Miesta nie je veľa, takže si poznačíte len jednu-dve veci, čo sa vám v ten deň stali. A po roku, dvoch, siedmych, si pri písaní prečítate, kde ste boli ten minulý rok. A verte mi, je fakt „sranda“ vidieť, nad čím ste sa trápili a že každý problém sa nejako časom vyriešil.

A tak som si minulé leto poznačila do jedného z okienok: „Prešla som na bicykli 360 km, spala som pod širákom, a to celé kvôli metalovému koncertu v zabudnutej dedinke na Gemeri.“ Pred pár rokmi by som si nevedela predstaviť ani jedno z toho: prejsť toľko kilometrov na bicykli, spať pod širákom, a už vôbec nie kombináciu ja a metal.