Prečo som vymenil cestný bicykel za gravel?

Úprimne povedané, jazdenie na cestách ma lákalo čoraz menej. No vôbec som nečakal, že mi radosť vráti práve gravel bicykel s jednoprevodníkom...aj keď označenie dream bike bude výstižnejšie.

Hneď poviem, že už sa teším na komentáre. Pretože zrejme môžeme povedať jedno - gravel tu s nami zostane a teší sa popularite, rovnako ako posmechu o návrate do 90. rokov ku koreňom MTB. Lenže aj sa poriadne rozvetvil a pod ním si môžete predstaviť množstvo rôznych podôb.

Ja vám dnes skúsim priblížiť, prečo som nakoniec podľahol a ktorá forma ma zlomila. Mnohí si možno myslíte, že mi niekto povedal: „Imro, teraz jazdi gravel, aby sme ich predali viac, lebo budú skladom.“ Všetko bola moja slobodná voľba, ktorá prekvapila aj mnohých kolegov... Priblížim vám teda moju históriu.

Moja evolúcia cestného cyklistu

Možno si pamätáte, keď okolo roku 2018 zobrali kotúčové brzdy cestnú cyklistiku útokom. Viete, čo mi okamžite prišlo na um ako najväčšia výhoda? Že tam môžem nahodiť objemnejšie plášte.

Na moje nové Bianchi Infinito hneď začiatkom roka 2019 putovali 28 mm plášte v bezdušovej verzii – v danom momente môžem považovať tú kombináciu za veľmi progresívnu. Neskôr ich nahradili dokonca 32 mm. Na našich cestách doslova iný vesmír, neraz som mohol vyraziť aj na hrboľaté skratky či záverečné úseky epických stúpaní plné kamienkov.


Ako horský cyklista mám rád cestnú cyklistiku, sledujem ju v TV a príchod gravelu ma nechával chladným. Veď načo, mám ľahké HT a nepotrebujem nejaký „paškvil“ na drkotanie sa po zvážniciach plných kameňov. Postupom času sa z cestnej cyklistiky stal skôr tréningový pomocník v jarných mesiacoch.

Potom mi začalo vadiť, že ma „žiletka“ zbytočne obmedzuje a drží v premávke na stále rovnakých cestách. Ťažko niečo nové vymyslieť, stále potrebujete schopnú cestu a v prípade jazdenia okolo 3 hodín (plus/mínus) sa možnosti v okolí rýchlo minú.

Ako plynula sezóna, mohli ste ma v sedle cestného bicykla vidieť ozaj sporadicky. Dokonca v rámci otázok, ktoré ste nám s Cepom poslali, prišla táto: „Prečo už Imro nejazdí na cestnom bicykli?“ Vrcholom bolo, keď som na Giant Propel obul gravelové gumy v šírke 32 mm v snahe otvoriť si nové možnosti. Matej alias scarxik, ortodoxný cestný cyklista, ktorý pracuje u nás na predajni v Žiline, to hneď označil za rúhanie.

K ostrému testu nakoniec nedošlo, pretože miesta okolo rámu zostalo ozaj málo a zničiť lak (alebo horšie) nemalo žiadny zmysel. No môj pohľad na gravel sa zmenil, najmä pri pohľade na výrazne športové kúsky odvodené aj od aero modelov.

Stačí trochu rozbitejší terén, kamene, korene alebo väčší sklon a zjazdujete ako teta s nákupným košíkom.

Úprimne povedané - nečakal som, že nakoniec skončím pri tak „naloženej“ rakete. Ale vďaka Martinovi (boo_boo) a našej spolupráci so značkou BMC sa mi dostal do rúk bicykel snov plný najmodernejších trendov, vrátane sady SRAM Red XPLR 1x13. Bola predstavená v auguste minulého roku a z veľkej časti kombinuje technológie top cestnej sady Red a prelomovej MTB sady Transmission, s ktorou mám bohaté skúsenosti.


No nebude jednoprevodník zbytočný kompromis? A čo ten integrovaný kokpit so šírkou v hornej časti len 36 cm? Predstavenie a porovnanie s cestným bicyklom nájdete vo videu nižšie. No vďaka „zime“ som na ňom stihol už najazdiť takmer 900 km, takže potom pokračujeme aj dojmami z terénu. Majú sa horské bicykle obávať o svoju budúcnosť?

Zábava v teréne?

Poďme si hneď ujasniť jednu vec. Ak niekto povie, že gravel je v teréne super, sú na to podľa mňa viaceré vysvetlenia. Po prvé jazdec nikdy nesedel na horskom bicykli, po druhé má veľmi skreslené predstavy o teréne, po tretie má na gravel bicykli MTB gumy, nebodaj nejakú odpruženú vidlicu a teleskopickú sedlovku... Alebo sa len veľmi rád trápi.

Jednoducho každý skúsenejší horský cyklista, ktorý vezme gravel do terénu, sa bude chytať za hlavu - a teraz vynechajme nejaké šialené videá gravelu v bikeparku a že to ide. Aj Danny MacAskill dal backflip s detským vozíkom, ale kto by chcel niečo podobné robiť? Stačí trochu rozbitejší terén, kamene, korene alebo väčší sklon a zjazdujete ako teta s nákupným košíkom.

Na túto tému sme sa bavili aj s Tomášom Višňovským, pretože veľa maratóncov, s ktorými jazdil, začalo jazdiť gravel preteky. A viete, čo veľmi často robia? Fúkajú kolesá po defekte. Ak viete, čo vám dovolí horský bicykel, budete sklamaní a veľmi ľahko sa dostanete cez limit materiálu.


Podobnú skúsenosť má aj Adam, náš kameraman a editor (ktorý robil aj video vyššie), súčasne jazdec z CTM Racing Teamu v endure. Tiež raz išiel na Chatu pod Suchým s gravelom a povedal, že stačilo. Hrôza a ešte aj vymrzol. Cesta hore OK, ale naše zvážnice v okolí nie sú hladké šotoliny ako v Toskánsku či polia ako pri Trnave. Sú plné kameňov, dier a dole potom ide človek vzhľadom na prevýšenie fakt dlho.

Vďaka tým pár minútam sa mi následne otvoril okruh, ktorý by som inak zrejme na HT nikdy nešiel.

Rozdiel pochopí ten, kto vie, akú rýchlosť a kontrolu umožní klasický horský bicykel s plášťami s rozmerom napríklad 2,4 palca. Pre MTB jazdca bude gravel ako alternatíva k horskému bicyklu podľa mňa vždy trochu sklamaním. To som pochopil okamžite aj pri BMC po pár zjazdoch. Nezmenilo sa nič ani po rokoch, gravel som mal dlhodobo požičaný už v roku 2019 a (nekonečný) zjazd z Krížnej mi doteraz utkvel v pamäti.


Ale čo ak sa na terén budem pozerať odlišne? Dajú sa na ňom zvládnuť kratšie úseky, aby som si otvoril nové možnosti a trasy? Áno. Dá sa prejsť hladký singletrail po rovine? Áno. Dajú sa preletieť ľahké poľné cesty a šotoliny? Áno. A bola to zábava? To si píš, že áno. Dokonalým príkladom, ktorým uzavriem túto časť, bol môj nedávny výjazd cez Súľov.


Zjazd zo sedla Patúch do Hradnej bol ozaj otrava, veľa kameňov, karbón/nekarbón, inserty na miestach, hrkotalo ma. Lenže vďaka tým pár minútam sa mi následne otvoril okruh, ktorý by som inak zrejme na HT nikdy nešiel – povymetal som pekné „okresky“ všetkých kategórií, cyklotrasy a chodníčky okolo Rajca a pri easy tempe vo vytrvalosti som mal doma priemer takmer 22 km/h (80 km a prevýšenie 1250 m). A úplne najviac ma bavili prechody z „terénu“ na asfalt, keď sa všetko zrazu rozbehlo ako v zrýchlenom filme. Koniec koncov som neobjavil žiadnu Ameriku a všetko bolo pekne vidieť v našom priamom porovnaní s Cepom, kedy som musel na rovine a vo vetre tlačiť aj o 50 wattov viac.

Alternatíva k cestnému bicyklu?

Dobre, ale prečo vo videu vravím, že mi gravel vrátil radosť z cestnej cyklistiky? Nuž, svojím charakterom má oveľa bližšie práve k nej. BMC Kaius mi uchoval to, čo ma na nej bavilo najviac – pocit rýchlosti. Že letím. A teraz nemyslím v kopci, tam všetko prebíja extra nízka hmotnosť „naloženého" modelu 01 (7,8 kg bez pedálov).

Mám na mysli najmä rýchlosť po rovine a vo zvlnenom teréne, kde môže jazda odsýpať, čo dokážu ponúknuť aj oveľa dostupnejšie modely. Zaľahnúť a oprieť sa do pedálov či s kamošmi absolvovať rýchly švih. Rovnako išla nahor celková stabilita na ceste, a to nielen vďaka širším plášťom. Bicykel má o stupeň položenejšiu hlavu, jemne dlhší reach a o 1 cm kratší predstavec, ako som mal na Propeli - osvedčená kombinácia známa z mudrovaní o progresívnej geometrii v MTB. No a takmer vôbec netreba riešiť nejaké kamienky alebo malé „diery“.


No a čo rýchlosť? Pri jazde na 40 mm Pirelli Cinturato H ma gravel stál cca 2 km priemernej rýchlosti za hodinu. Čiže ak som mal predtým na Giante priemer cca 30 km/h, teraz pri podobnom úsilí cca 28 km/h. Len doplním, že podobné meranie už chlapci v GCN robili a vyšiel im v podstate rovnaký rozdiel.

Navyše si dovolím tvrdiť, že s párom cestných plášťov bude rozdiel len veľmi ťažko merateľný. A keďže v cestnej cyklistike nemám ambície na pretekoch, prišlo mi to ako daň, ktorú veľmi rád obetujem výmenou za všetko ostatné.


Chcem snáď odpísať cestný bicykel, pretože mám novú hračku? To vôbec nie. Stále budú dominovať, ak sa bavíme o špecifických vlastnostiach, pre ktoré ich mnohí vyhľadávajú a nedajú na ne dopustiť. Možno keby som býval inde, kde je viac pekných ciest, nenájdem dôvod k zmene. Veď v nedávnom článku píšem, že radšej mám bicykel dokonale prispôsobený svojmu účelu. Ale tým účelom je v mojom prípade oveľa väčšia sloboda pri zachovaní DNA cestného bicykla. Nie je to stroj do hôr, ale ideálny spoločník na vymetanie cestičiek všetkého druhu pod nimi.


Ak sa rozhodujete, ktorým smerom sa pozrieť pri budúcej kúpe, zvážte, kde najviac jazdíte a či sa neoplatí mať rezervu a možnosť, keby niečo. Navyše prvky gravelu presakujú aj do endurance kategórie cestných bicyklov, napríklad taký nový Roadmachine od BMC má možnosť nasadiť až 40 mm plášte (presnejšie rám a vidlica umožňuje, prešmyk limituje na 34 mm). Alebo mi pokojne dajte argument, pre ktorý je väčšia priechodnosť nevýhoda pri jazdení mimo pretekov.


Myslím, že nateraz by aj stačilo. Určite sa neskôr pozriem detailnejšie aj na samotný Kaius 01, jeho špecifiká či samotné komponenty.

Priznávam, že daný model ďaleko presahuje moje schopnosti a ambície v gravel disciplíne. No už len samotný pohľad na ten stroj vo mne vzbudzuje emócie, o chuti oprieť sa do pedálov ani nehovorím. Je to fakt peklo. Budem mu teda hovoriť „Hellmachine".