Nikdy nie je neskoro robiť to, čo ťa baví (rozhovor)

Iste ste si všimli, že MTBIKER pôsobí aj za hranicami Slovenska. U našich západných susedov má okrem predajne a eshopu aj svoju redakciu. Má aj svojho Imra?

Český magazín MTBIKER.cz sledujem veľmi rád, pretože vzhľadom na moju pracovnú minulosť mám k Českej republike veľmi blízko. Mnohé služobné cesty viedli najmä do nášho spoločného pohraničia, teda cez Javorníky a Moravskoslezské Beskydy. Už vtedy som toto prostredie vnímal ako „bike pozitív“, vzhľadom na mnoho cyklotrás, turistov a infraštruktúru, ktorou disponuje. Nehovoriac o blízkej Bike aréne vo Vsetíne.

Fotky, videá a príspevky sú na našom bratskom MTBIKER.cz často práve z tohto prostredia. Rozhovor s naším kolegom Petrom Pobořilom preto čakal na správnu chvíľu – ktorá práve prišla.


Ahoj Peter. Na začiatok by si sa nám trochu mohol prestaviť.
Ahoj, pekný deň všetkým. Vôbec netuším, čo by som o sebe mal povedať, údaje z občianskeho preukazu asi nikoho zaujímať nebudú... Napíšte tam, že som už trochu zrelší chalan. A som tiež nadšený cyklista, mám rád dlhé, technické MTB trasy, kopce, občas skúsim aj niečo trochu extrémnejšie, baví ma posúvať a prekonávať svoje limity. Ale nebránim sa ani iným odvetviam cyklistiky či iným športom.

Aká je tvoja pozícia v MTBIKERi?
Moja pozícia sa volá Senior presenter – robím redaktora a spolu s tímom redakcie tvoríme obsah magazínu MTBIKER.cz.

Ako si sa do firmy dostal? Čo je tvoja pracovná náplň?
Začnem obšírnejšie. MTBIKER som objavil a začal sledovať, keď som sa nudil počas izolácie kvôli covidu a prechádzal som YouTube. Odvtedy sa stal MTBIKER súčasťou našej rodiny. Keď potom prišla ponuka z českej redakcie, aby som skúsil napísať článok, išiel som do toho. A keď sa začala preteková sezóna, zrazu som mal na hrudi GoPro a natáčal svoju prvú videoreportáž zo Silesia Bike Marathonu. Tým sa rozprúdil kolotoč a ja som zistil, že ma to baví.

Robím vlastne to, čo predtým – jazdím na bicykli, športujem, skúšam a testujem nové veci, robím to, čo mám rád. Len s tým rozdielom, že sa o to prostredníctvom článkov a videí delím aj s ostatnými. To je hlavná náplň mojej práce.


Ako si vnímal MTBIKER, kým si sa nestal jeho súčasťou?
S manželkou sme sledovali videá na MTBIKERi a neskôr aj MTHIKERi, pretože turistika nás baví a nachádzame tam veľa inšpirácie. Ak to poviem vznešene, bol súčasťou našej rodiny – zdrojom informácií, rád, skúseností a zábavy. Reporty z výjazdov alebo pretekov ma bavili a bavia najviac.

Bol to aj taký nakopávač – keď sa mi na bicykel veľmi nechcelo, pozrel som si video a chuť prišla. A teraz, keď mi niekto dá spätnú väzbu, že ho moje video namotivovalo sadnúť na bicykel, tak to je ten najlepší pocit.

Ja som ťa začal viac sledovať v podstate vďaka Imrovi. Myslím, že v jeho reporte zo Škoda Horal MTB Maratónu ťa trochu vyspovedal. Následne som si pozrel tvoju reportáž a teda po toľkých kilometroch si si dal peknú prechádzku. Ako to vnímaš s odstupom času?
Horal ma potrápil A teraz, s odstupom času, už to, že som musel preteky na 72. kilometri zabaliť, vnímam ako motiváciu vrátiť sa a dokončiť ich až do konca. Ale keď si na to spomeniem, tak tam na trati, po druhom defekte, ktorý som už nedokázal opraviť, a keď som bol asi 10 kilometrov od najbližšej dediny, to vo mne poriadne vrelo.

Bolo to už po výjazde na Kráľovu hoľu, konečne mi to začínalo pekne ísť... A potom stačilo v zjazde zle trafiť kameň a bol koniec.

Takže, ako hovoríš – prechádzka v tretrách do Liptovskej Tepličky, potupný odvoz autom do cieľa, kde sme pokecali s Imrom... Ale aj tak to bol skvelý zážitok. Tá trať je nádherná, zaujímavá a výjazd na Kráľovu hoľu jej dodáva ten správny šmrnc. Hoci tento rok chcem v reportážach ukázať aj iné preteky ako vlani, s Horalom mám nevybavené účty – a preto budem na štarte aj tento rok. Už sa teším!


Z tvojho Instagramu viem, že si srdcom aj dušou (alebo bezdušou ) cyklista, lebo jazdíš aj v zime, pretekáš… Ako dlho sa cyklistike venuješ?
Cyklistika, to je srdcovka s dušou aj bez duše. Jazdím od detstva, najskôr na otcovom bicykli štýlom „pod štangľou“, pretože som nedosiahol na pedále. Potom prišla prvá favoritka, z ktorej okamžite leteli dole blatníky, svetlá a odrazky, aby z nej bola poriadna „závodnička“.

Prvý lepší bicykel bol cestný Olpran Tony – CrMo rám, radenie na ráme, sada Shimano Exage 300Ex, ktorú som si vylepšil triatlonovým nadstavcom a najazdil na ňom veľa kilometrov. Stále ho mám, dnes je to už historický kúsok.

A tuším od roku 2003 som presedlal na MTB, nechal sa vyhecovať a skúsil prvé preteky – Drásala na trase A (vtedy ani iná nebola). S malou pauzou, keď sa narodili deti, jazdím vlastne doteraz.

Pretekáš na Slovensku aj v Čechách – ako by si porovnal súťažnú cyklistiku medzi našimi národmi?
Ja to môžem hodnotiť len z pozície pohodového hobby cyklistu, ktorý väčšinou súperí sám so sebou. A úprimne, nevidím rozdiely. Väčšina pretekov u nás aj na Slovensku má už za sebou množstvo ročníkov, takže organizátori vychytali všetky muchy. Atmosféra na pretekoch býva skvelá všade – zázemie, značenie trate… To všetko je už na vysokej úrovni.

Možno je to len môj subjektívny pocit, ale zdá sa mi, že v Česku býva na pretekoch väčšia zdravá rivalita, zatiaľ čo na Slovensku zase o čosi priateľskejšia atmosféra.


Keď sme pri porovnávaní, ako vnímaš cyklistickú kultúru? Mám na mysli bezpečnosť, služby, infraštruktúru…
Myslím si, že aj vďaka osvete v médiách cyklistická kultúra rýchlo rastie. Napríklad vzťah vodič-cyklista je dnes na úplne inej úrovni ako pred pár rokmi. Už sa dokážeme navzájom rešpektovať, čo je veľmi dôležité.

Jasné, vždy sa nájdu jednotlivci na oboch stranách, ktorí to kazia všetkým – nedávno som opäť schytal sprchu z ostrekovačov – ale celkovo sa tento vzťah výrazne zlepšil. A tým, samozrejme, aj bezpečnosť.

Maratóny, dlhé terénne trasy, kopce, kde musíš rozmýšľať cestou hore aj dole, rýchlo reagovať, to ma baví najviac.

Rastie sieť cyklotrás, čo je dôležité minimálne na to, aby sme mohli k cyklistike bezpečne viesť aj naše deti. S cyklistami sa dnes vonku jednoducho počíta – v mapách nájdeš stovky kilometrov značených cyklotrás, občerstvenia, servisy, nabíjačky na elektrobicykle... A tým, ako sa zlepšujú podmienky, cyklistov pribúda, pričom väčšina z nás už dokáže jazdiť ohľaduplne a s rešpektom k ostatným. Učíme sa – a to je dobre.


Pokiaľ viem, si z okolia Vsetína. Tam funguje BAV-ka (Bike aréna Vsetín). Chodievaš tam trénovať či jazdiť? Aký vplyv má na turizmus a cyklistiku pre tvoj región?
Som z Valmezu (Valašské Meziříčí), čo je od Vsetína na skok. Pravdupovediac, do BAV-ky (Bike Arena Vsetín) nechodím, pretože celé Beskydy sú v podstate jedna veľká bike aréna. Išiel som len červený Pytlácky trail, ktorý je súčasťou trasy A na Drásalovi (mám k tomu aj video).

Ale v rámci môjho tohtoročného tréningu tam určite párkrát zájdem – pod dohľadom trénera tam budem cibriť techniku zjazdu, prípadne skoky a iné zručnosti. A rád by som z týchto tréningov spravil aj reportáž. Myslím, že by to mohlo byť zaujímavé. Uvidíme.

Keď spomínaš tréning a trénera – ideš do tejto sezóny s nejakou štruktúrou? Ak áno, môžeš to načrtnúť? Aby sme sa navnadili na sledovanie tvojho progresu. Veď ako si sám povedal, si zrelší chalan a mohlo by to teda poslúžiť ako motivácia pre rovesníkov.
Nikdy som nešportoval pod dohľadom odborníka, trénera. Vždy som trénoval tak nejak na pocit, podľa tepovky. Ale minulý rok po Salzkammergut Trophy som si povedal, že také ťažké preteky si zaslúžia lepšiu prípravu. A preto máme rozbehnutý projekt, pri ktorom sa chcem pod dohľadom skúseného trénera a na základe klinických meraní mojej kondície pripraviť na konkrétne preteky. Systematický tréning sily, vytrvalosti, techniky podľa plánu.

S Evčou sa pešo najradšej túlame po slovenských kopcoch a horách.

A tie spomínané konkrétne preteky, to vyvrcholenie, nakoniec nebude „Salzka“, ale HERO Dolomites. Takže v júni v Taliansku zistíme, ako sa to prejaví na mojej výkonnosti. A počas prípravy budeme samozrejme natáčať a ukazovať ľuďom, ako to funguje, aký je môj progres.

Pre mňa to bude odraz skoro od dna, pretože viac ako mesiac som nemohol poriadne trénovať, takže teraz sa pomaly rozbieham. O to väčšiu mám motiváciu a sám som zvedavý, ako to dopadne. Tento rok budem mať 47 rokov, tak ma zaujíma, čo budem schopný zo seba vyžmýkať.


Ešte tú cyklistiku dorazme – ktorý druh cyklistiky je pre teba najbližší? Na akých bicykloch jazdíš?
Jednoznačne MTB. Maratóny, dlhé terénne trasy, kopce, kde musíš rozmýšľať cestou hore aj dole, rýchlo reagovať, to ma baví najviac. Ale keď mám k dispozícii cestný bike, rád sa zviezem. Minulý rok som mal možnosť vyskúšať gravel a po počiatočných rozpakoch ma to veľmi nadchlo.

Dlho som jazdil na HT Ghost Lector 3.9 LC, ten toho so mnou zažil naozaj veľa a dá sa povedať, že už presne viem, čo od neho v akejkoľvek situácii očakávať. Teraz je to taký môj „bicykel do nepohody“ – vytrpel so mnou napríklad tohtoročný Prima Cup Mikulov (video) a používam ho ako „zimák“.

Môj hlavný bike je full Canyon Lux WorldCup 8. Prvé preteky na ňom boli Drásal, tam sme sa ešte spoznávali, takže som ho aj „pokrstil“ ľahkým pádom a ďalšia dôkladná previerka bola na Salzkammergut Trophy (video), kde sa z nás stali kámoši.

Aký je tvoj život mimo cyklistiky?
Taká tá klasika, asi to bude znieť ako klišé. Mám skvelú rodinu, úžasnú ženu Evu, ktorá ma podporuje v tom, čo robím a dve skvelé pubertálne deti. Týmto smerom sa snažím sústrediť svoj voľný čas mimo cyklistiky – do rodiny, aj tej širšej. No a občas niečo podniknem aj s kamarátmi...

A keď úplne odbočím od športu, tak rád si pozriem dobrý muzikál, koncert alebo film – to mi príde ako skvele strávený čas. Mám rád dobré jedlo, víno, nie som ten typ, čo by si ráno vážil jedlo a prepočítaval kalórie. Keď mám chuť, dám si pokojne aj pečený bôčik. Vďaka MTBIKERu som mohol skončiť vo svojom pôvodnom zamestnaní a robiť to, čo ma baví a sám si organizovať svoj čas, čo je obrovský benefit.


Čo robíš rád mimo sezóny? Teda, ak nerobíš nejaký tip na zimný výjazd…
Mimo sezónu? To je čo? Nie, vážne, ja to mám tak, že vďaka miernym zimám sa mi sezóna končí 31. decembra a začína sa 1. januára. Nejaká krátka rege prestávka je len cez Vianoce a ideme ďalej. Aj keď koniec minulého roka bol iný, tam som bol donútený odpočívať viac než mesiac a teraz to budem všetko doháňať.

Ale inak, ďalšia moja obľúbená disciplína, ktorú beriem ako aktívny relaxačný odpočinok, je turistika. A tu nebudem veľmi za patriota, Beskydy a vôbec české hory sú nádherné, ale s Evčou sa pešo najradšej túlame po slovenských kopcoch a horách. Potom nejaké wellness aktivity, relax... Ale prvé preteky tu budú za niekoľko mesiacov, takže mimo sezónu hlavne veľmi rád trénujem.

Spomenul si manželku Evku, máte aj deti. Chodia s vami na turistiku, alebo s tebou na bicykle?
Kedysi s nami chodili na výlety na bicykli, teraz už voľný čas trávia radšej s kamarátmi. S tým sa nedá bojovať. Ale jednoduchá turistika v Tatrách alebo v Alpách ich baví aj s nami. Chodia so mnou aj na preteky, syn Lukáš mi občas pomáha s natáčaním a dievčatá mi tam robia support, funguje to skvele. A kým dojazdím do cieľa, majú čas na nejaký výlet. Aj keď sa im niekedy nechce, tak potom sú radi za tie zážitky.


Nerobilo ti vystupovanie pred kamerou problém, keď si vedel, že ideš pred MTBIKER publikum?
Určite áno, musel som si na to zvyknúť. Mal som skúsenosti s prácou za kamerou, ale stáť pred objektívom, to bolo pre mňa nové. Čakáš, ako ťa ľudia prijmú, divák je dnes náročný a chyby veľa neodpúšťa. Ale je to čím ďalej lepšie, baví ma to, všetko chce tréning. Mám za sebou už aj pomerne čerstvý zážitok, keď sme na predajni MTBIKER v Brne natáčali s profi štábom krátke vstupy do jedného seriálu pre Českú televíziu. Bola to veľká skúsenosť.


Máš už vyhliadnuté nejaké podujatie na túto sezónu, na ktoré sa tešíš či pripravuješ?
Určite, zoznam pretekov mám hotový a ako som už spomínal, väčšinou som vyberal iné súťaže, než ktoré som išiel vlani. To bol taký môj zámer – ukázať ľuďom iné, nové trate. Teším sa na všetky, ale asi najviac na to Taliansko. Mám z toho rešpekt, HERO Dolomites sú jedny z najťažších pretekov a pre mňa je to veľká výzva.

Týmto smerom zameriavam celú prípravu. No a ďalej tam mám vybrané niečo zo seriálov Prima Cup, Kolo pre život, na Slovensko musím ísť kvôli Horalovi a súťažnú sezónu pravdepodobne ukončím pohodovo, zase v Mikulove. A dúfam, že tam budú komfortnejšie podmienky ako vlani. To bol dosť masaker na záver.

Väčšinou som vyberal ťažšie preteky a hlavne také, z ktorých budú mať zážitok aj fanúšikovia MTBIKER.cz pri sledovaní videí alebo pri čítaní článkov v Magazíne. Chceme, aby bol obsah magazínu zaujímavý.

A v súvislosti s tým by som ešte rád využil tento priestor na poďakovanie našim fanúšikom, čitateľom a divákom za to, že nás sledujú. Sme radi, že ste s nami... A ak aj vy máte nejaký nápad, zaujímavý príbeh alebo skúsenosť, môžete pokojne sami skúsiť napísať článok alebo natočiť video a my ho potom v magazíne MTBIKER.cz zverejníme. Alebo nás svojím príbehom môžete inšpirovať…


Peter, ďakujem za rozhovor. Ten záver by som sám lepšie nenapísal. Nebyť fanúšikov, nie sme tu ani my. Takže ďakujem za seba aj celý kolektív. Ak chcete Petrovu tvorbu sledovať, určite ho poteší odber videí na YouTube kanáli MTBIKER_CZ, takisto môžete Petra sledovať na na jeho Instagrame.

S Petrom som sa rozprával, že by som prišiel niekedy jazdiť do Beskýd alebo Javorníkov, takže ak máte tipy, čo v týchto pohoriach vidieť, podeľte sa s nami v komentári.