Jaworzyna Krynicka – keď v zime vychytáš lepšiu inverziu ako na jeseň

Pri mojom ďalšom zimnom dobrodružstve vás vezmem opäť za hranice. Tentokrát ale Tatry vymeníme za Sadecké Beskydy a porovnáme si aj jeseň so zimou na tomto stúpaní.

Na Jaworzynu Krynicku, vyhliadkový kopec neďaleko hraníc s Poľskom, som sa vybral na jeseň, začiatkom októbra. Pre toto obdobie sú aj tu typické inverzie. V dolinách sa drží hmla, no na kopcoch je väčšinou iný svet – slnečno a jasná obloha. Takto som to na mojom výjazde aj očakával.

Nedeľa ráno, využívam vlak, ktorým sa dopravím do Starej Ľubovne. Cez leto chodí aj do poľskej Muszyny, no teraz musím ďalej po svojich. Je zhruba 8 hodín ráno a ja vyrážam. Na úvod ma čaká pomerne rušná cesta cez Chmeľnicu do Plavnice. Ale premávka bola celkom v pohode. Je pomerne sychravo, no dúfam, že sa to s pribúdajúcou nadmorskou výškou zmení.


Odbočujem na Malý Lipník. Cesta je hneď pokojnejšia, stúpam na Malolipnícke sedlo, cez ktoré sa prehupnem na hranicu. Z Malého Lipníka to mám do Muszyny už len cca 10 km po cyklotrase. Prechádzam most a už som za hranicou. Pokračujem príjemným asfaltovým chodníkom, ďaleko od rušnej cesty. Na jednom krátkom úseku sa ale asfalt nachvíľu končí a začnete stúpať po prírodnom povrchu. Zabudli na žiletkárov, alebo neviem… Teraz som však na MTB, tak mi je to jedno. Ďalej už opäť asfaltovo až do Muszyny.


Muszyna je malé kúpeľné mestečko, ktoré má svojim návštevníkom čo ponúknuť. Takou najväčšou atrakciou sú biblické záhrady a taktiež zmyslové záhrady, kde si môžete pozrieť aj zvieratá. Vstup je zdarma. Ak vás netlačí čas, rovnako ako mňa, určite tu stojí za to urobiť si dlhšiu pauzu, a tak sa idem pokochať. Cez leto je tu rušno, no teraz ráno je tu kľud a návštevníkov by som spočítal na prstoch oboch rúk – asi aj kvôli počasiu, keďže stále je akosi sychravo.


Píšem aj kamarátovi Adamovi, či náhodou nie je doma. Stretli sme sa raz pár rokov dozadu v lese nad Muszynou, občas si popíšeme. Po chvíli čítam SMS: „Jestem w pracy.“ Nevadí, tak nabudúce. Pokračujem teda ďalej do väčšieho kúpeľného mesta Krynica Zdroj, tentokrát už po asfaltovej cyklotrase v celej dĺžke.

Občas ale zídem, aby som aj niečo popozeral, napríklad najstarší drevený kostol v južnom Poľsku – chrám sv. Jakuba mladšieho, postavený v roku 1600 v Powrozniku (kvôli riziku povodne ho v roku 1814 premiestnili).


Prichádzam do Krynice a rozmýšľam, ktorú trasu zvoliť. Najjednoduchšie je cez Czarny Potok, no to by som sa musel vrátiť, keďže som najprv šiel pozrieť námestie, a tak si to spestrím. Stúpam zástavbou rodinných domov, neskôr strmou lesnou cyklotrasou na Goru Krzyzowu, náročným singlovitým zjazdom a následne sa zvážnicou dostávam do Czarneho Potoka, je to taká miestna časť Krynice.


Prechádzam okolo dolnej stanice lanovky, kúsok za ňou po vstupe do lesa sa nám už začína stúpanie na vrchol. Zas tie moje segmenty. Idem si dať trochu do tela. Po schronisko to je 4,1 km s prevýšením 372 m, čiže pekných 9 %. Zatiaľ to stúpa mierne, zvážajú tu drevo, je sychravo, tak nechýba ani trochu blata a hľadám očami stopu, kde ho je najmenej. Nechcem vyzerať ako prasa, ako pôjdem potom do vlaku?


Idem si celkom svižné tempo, cesta sa rozdeľuje. Na strome vidím ceduľu s nápisom „Schronisko“, stáča sa to doľava, podklad sa zmení na kamenistý a sklon sa poriadne zdvihne. Ísť to v tempe dá riadne zabrať, okolo 15 % to má takmer stále a zobrazilo mi už aj 19. 180-stupňová zákruta, trochu sa to tu zvoľní, aby sa opäť nabral sklon. Konečne pred sebou vidím schronisko, prechádzam okolo, strata na KOM vyše 4 minúty, nevadí. Prídem nabudúce .


Čím som vyššie, hmla je hustejšia – namiesto vyjasňovania, ktoré som očakával. Nuž dnes to bude bez výhľadov. Čaká ma ešte posledných 800 metrov s priemerom 10,5 %. Už netlačím na pílu. Prichádzam na vrchol Jaworzyny Krynickej v nadmorskej výške 1114 m n. m. Opieram bike o veľké drevené srdce a urobím si zopár fotiek. Okrem hornej stanice lanovky sa tu nachádza aj viacero reštaurácií. No je tu riadne pusto, vôbec nemám pocit, že je nedeľa.

Idem sa najesť. Hranolky, rezeň, šalát, čaj. Ako som už u susedov zvyknutý, výdatnou porciou opäť nesklamali. Po najedení sa idem dole, keďže hore sa išlo bez zastavenia v tempe, tak si zábery robím následne v zjazde. Po ňom skúšam ešte jednu šotolinovú odbočku v lese, len tak pozrieť, keďže mám ešte dosť času.


Po krátkej lesnej vsuvke sa vraciam späť a pokračujem cez Czarny Potok do Krynice. Čaká ma návrat späť do Starej Ľubovne na večerný vlak o šiestej. Cesta späť je rovnaká, tiež sa ešte sem-tam niekde zastavím. Celkom to zbehlo, vedel som, že prídem ešte asi v riadnom predstihu do Ľubovne. Nevadí, hodinku do vlaku nejako prežijem, už sa mi neoplatí nikde ísť. Nakoniec to vyšlo na necelých 120 km a 1825 výškových metrov. Výjazd si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Keď v zime raz nestačí

Na Jaworzynu Krynicku som sa vybral samozrejme aj v zime. Asfaltový presun z Ľubovne po zasolených cestách ma vôbec nelákal, preto ma veľmi potešilo zavedenie vlakového spojenia medzi Popradom a poľskou Muszynou v zimných mesiacoch, rovnako ako tomu je už zopár rokov aj v lete.

A tak v jednu januárovú sobotu sa ráno presúvam na vlakovú stanicu a krátko pred ôsmou už sedím vo vlaku do Poľska. Vzdialenostne je to 61 km a desať minút po deviatej vystupujem v Muszyne na stanici. Aj keď cesta trvá cca 80 minút, mne to celkom zbehlo, som zvyknutý na cestovanie vlakom.


Zo stanice pokračujem hore ulicou, prejdem cez semafory a už som na cyklotrase do Krynice, vzdialenej cca 10 km. Široký cyklochodník, na slnečných miestach suchý asfalt, v tieni taký „sneho-ľad“, no čím ďalej, tým viac bielej pokrývky a zhruba od polovice trasy jazdím po súvislej vrstve snehu. Teplotne sa to hýbe okolo mínus 3 stupňov Celzia. Som v nadmorskej výške o takmer 200 m nižšie ako Kežmarok, kde nemáme žiadny sneh – a tu je ho na počudovanie celkom dosť.


Tesne pred Krynicou schádzam malou uličkou z cyklotrasy a prichádzam na hlavnú cestu, po ktorej sa kúsok spustím na kruhový.

Koniec zjazdovky je tak strmý, že už musím zosadnúť a ten kúsok potlačiť.

Tu odbočujem na Czarny Potok. Je to vlastne taká mestská časť Krynice. Zopár bytoviek, no prevažne penzióny, reštaurácie a hotely. Pár desiatok metrov za kruhovým objazdom mi zobrazí segment, celkový až na vrchol. 8,4 km a 570 výškových metrov. Ale nejdem tu teraz v zime naháňať čas, len si dám svižnejšie tempo bez zastavenia.


Cesta mierne stúpa, opúšťam zástavbu, po ľavej strane sa nachádza dolná stanica lanovky vo výške 648 m n. m. Len taká zaujímavosť, ide o najmodernejšiu kabínkovú lanovku v Poľsku. Končí sa hlavná cesta, začína sa les a už mám pod kolesami aj sneh. Konečne, je to tu pekne zalesnené a v tieni, sneh pekne drží a podklad je pomerne tvrdý.


Stúpa sa mi dobre, prechádzam miestom, kde zvážajú drevo, teraz žiadne blato ako na jeseň, len ujazdený sneh. Páči sa mi tu, vyzerá to tu viac zimne ako v Tatrách. Stromy sú celé biele. Nasleduje odbočka na schronisko. Na jeseň to tu dalo zabrať a po snehu tých 15 % bude „chutiť“ ešte viac. Nemýlil som sa, snehu je tu o dosť viac. Síce je to ujazdené, no lepšiu stopu treba aj tak vyberať. Obchádzam turistov, bežcov aj lyžiarov. No na dvoch kolesách sa tu „mordujem“ sám. Nič nové.


Ale celkom to ide, teda až na jeden asi 100 metrov dlhý úsek, kde je to o dosť mäkkšie ako som čakal. Zadné koleso sa mi začína prepadávať, nedarí sa mi nájsť dobrú stopu. „No nič, trochu si potlačím,“ vravím si v duchu. Po krátkej prechádzke opäť nasadám a pokračujem ďalej.

Stúpanie dáva zabrať a najľahší prevod tu má svoje využitie. Posledná zákruta, kde to ma krásnych 19 % a už mám pred sebou schronisko. Samotný záver idem asi 200 m po zjazdovke, predbieham bikera na fatbiku. Tak predsa nie som sám. Koniec zjazdovky je tak strmý, že už musím zosadnúť a ten kúsok potlačiť. Prichádzam na vrchol a je tu riadna plnka – slnečná sobota, azúro, veľa snehu, ani sa nečudujem.


Porobím si zopár záberov, nájdem si pokojnejšie miesto a niečo prejem. V tom počujem východniarčinu, a tak si trochu pokecám s partiou štyroch lyžiarov. A môžem ísť dole, sem tam niečo cvaknem. Ide sa fajn, až tak, že som zabudol na ten krátky úsek s mäkkým a podmočeným snehom. Vletel som doňho v trochu vyššej rýchlosti a len tak-tak to ustojím, keď sa mi predné koleso zaborí do snehu a dostávam menší šmyk.


Ďalej už je podklad fajn, prichádzam dole k dolnej stanici lanovky. Málo hodín, rozmýšľam, čo si ešte dať, no nejaké nové trasy radšej nie. A tak na istotu idem ešte raz hore, už takým viac pohodovým tempom. Aj sa mi podarilo nájsť lepšiu stopu v úseku s mäkkým snehom a zosadnem možno ani nie na 10 m. Rozhodnem sa ale, že si dám len schronisko, kde si dám niečo teplé. Z ponuky vyhral rezeň, riadne veľký, pod ním celé okrúhle zemiaky, šalát, proste opäť poriadna porcia za 45 zlotých.


Takto najedený môžem ísť dole, do tretice už nejdem. Pokračujem na Czarny Potok, zastavím sa ešte pri dolnej stanici lanovky. Prechádzam Czarnym Potokom, za kruháčom sa napojím na cyklotrasu, ale nejdem ešte do Muszyny, ale pokračujem do Krynice pozrieť mesto. Dni sú už teraz dlhšie a tak sa mi nechce čakať, kým sa rozsvieti výzdoba. Pozriem si v Muszyne, aj tak budem mať ešte času dosť.


Opäť začína mierne mrznúť, cez deň je teplo, no akonáhle prestane svietiť slnko, hneď ide teplota pod nulu. Tých 10 km celkom zbehlo, z námestia o nejaké 2 kiláky viac. Poliaci s výzdobou nešetria a na každom moste cez rieku je výzdoba v podobe svetelných reťazí. Prichádzam do Muszyny, ešte nie je ani 5 hodín, vlak mám o šiestej. Idem popozerať výzdobu. Až teraz pri písaní článku a hľadaní nejakých informácií zisťujem, že v Muszyne sa nachádza aj rozprávkový svetelný park. Škoda, že som si to nezistil vopred, nemusel by som toľko čakať na vlak. Aspoň mám dôvod sa sem ešte možno vrátiť, v prevádzke by to malo byť do konca februára.


A tak po krátkom prezretí námestia sa presúvam na vlakovú stanicu. Akurát ju rekonštrujú, tak sa nedá nikde ísť. Neostáva mi nič iné, len čakať na nástupišti, vlak našťastie prišiel zhruba 20 minút pred odchodom. Vystupujem v Kežmarku tesne pred pol ôsmou, zapnem svetlá a čaká ma už len krátky presun domov. Výjazd sa mi páčil, stúpanie je to fajn aj v zime. Nakoniec to vyšlo na 55 km a 1114 výškových metrov. Výjazd si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Ak by niekto vedel o nejakom zaujímavom stúpaní v okolí Krynice a Muszyny, ktoré je zjazdné aj v zime, môžete napísať do komentárov.