Barborská cesta za 2 dni (2. časť)

Každé leto si dávam cyklovýzvu. Tento rok padla voľba na Barborskú cestu. Ako vyzeral druhý deň tohto dobrodružstva na bicykli?

Budík zvoní niečo po 7:00. Po predošlom náročnom dni sa nám nechce vstávať, ale dnešný deň bude minimálne rovnako namáhavý. Musíme sa nejako premôcť, rozhýbať ubolené telo, zbaliť sa a nachystať veci, naraňajkovať a vybrať sa na druhú časť cesty.

Raňajky nám podľa výberu na požiadanie pripraví správca penziónu Avio Angels. Ubytovanie hodnotím super, s dobrým pomerom medzi cenou a kvalitou. Izby síce nie sú žiaden luxus, no ani nič nechýbalo, človek tu mal všetko, čo potreboval na vyspatie. Bicykle sme mohli mať odložené a zamknuté vnútri pod schodiskom a raňajky za 8 eur pred výjazdom padli skutočne vhod. Celkovo sme dvaja za ubytovanie s raňajkami zaplatili 67 eur.

Naše cesty sa rozchádzajú

Lukáš zvažoval, že by som mnou potiahol ešte po Banskú Štiavnicu, no po raňajkách to prehodnotil a rozhodol sa správne – nesiliť to. Rozlúčime sa a on odchádza na vlakovú stanicu v Žiari nad Hronom, ja smer Šášovské Podhradie.

V Šášovskom Podhradí beriem prvú pečiatku. Na hrad sa len pozriem (nechce sa mi tlačiť bicykel hore) a pokračujem asfaltovou cestou ďalej až po rampu. Tu sa cesty rozchádzajú. Cykloverzia pokračuje rovno a turistická odbočuje do lesa.

Neviem, či je to únavou z predošlého dňa, alebo absentujúcim lepším značením v tejto oblasti, no tu robím kardinálnu chybu. Pozriem do mobilu a vidím, že Barborská cesta ide do lesa. V danej chvíli si neuvedomím, že je to verzia pre peších pútnikov.

Odbočujem do lesa, podklad je dosť strmý a zlý, po pár sto metroch musím zosadnúť z bicykla a tlačím ho celý čas lesom až pred usadlosť Konice, kde je reálne 8 domov. O tom, že tu niekto býva, svedčia psy, ktoré ma brechotom sprevádzajú cestou, no človeka som tu nestretol.


Ďalej pokračujem lesom až k lokalite Horný salaš. Tu stretávam skupinu turistov, ktorí sem prišli zo Sklených Teplíc. Ja im hovorím, že som na Barborskej ceste a že mám dnes v pláne prísť až do Banskej Bystrice. Na horizonte mi ukazujú cestu, kadiaľ pôjdem. Odporučia mi doplniť vodu v neďalekej studničke, ktorú niekto z nich upravil.

Za toto som im veľmi vďačný, lebo rozhodnutie ísť lesom ma stálo veľa síl a taktiež aj vody. Bez tejto rady by som si túto studničku nevšimol a určite by som tadiaľ prefrčal zjazdom až do Sklených Teplíc.


Cyklistická verzia sa spája s turistickou na začiatku Sklených Teplíc. Pripravil by som sa síce o dve malebné usadlosti a pokec s turistami, no ktovie, aké výhľady by ma čakali na síce dlhšej, no určite menej náročnej cyklistickej trase.

V Sklených Tepliciach sa zastavujem v kúpeľnom areáli pre pečiatku, rýchlo niečo hodím do úst a stúpam smerom k Repišťu. Musím vystúpať z 350 do 610 m n. m. Toto stúpanie mi nerobí problémy. Celý čas idem asfaltkou, až na koniec dediny. Zastavujem sa dokúpiť nejaké sladkosti a pýtam sa predavačiek, či mi na obecnom úrade niekto dá v sobotu pečiatku. Pošlú ma za starostom, ktorého skúšam nájsť, ale po chvíli to vzdávam a dúfam, že informačné centrum v Banskej Štiavnici bude otvorené.

Na konci dediny Repište ma prekvapí novodobý Hrad Marcus, ktorý je dielom lokálneho podnikateľa. Je však fotogenický a preto tu chvíľu posedím, doplním energiu a vychutnávam si pohľady. Chvíľu po mne prichádza skupina cyklistov z Čiech na e-bikoch, ktorú vedie lokálny sprievodca a plánujú cestu do Vyhní.


Ja idem kopcom do lesa smer Banská Štiavnica. Za lesom prechádzam ponad Bartkov majer. V tomto mieste hľadám starý vrak auta, na ktorom má byť značka známa z iných reportov, ale toto auto tu nikde nevidím. Je dosť možné, že sa už nadobro rozpadlo, alebo sa niekto postaral o ekologické odstránenie tohto vraku.

Nabitý koniec leta

A poďho znovu vyšliapať na 2 kilometroch 180 výškových metrov, ktoré som pred chvíľou zjazdil.

Postupne vystúpam až k Červenej studni. Tu sa dnes beží beh Behaj lesmi a práve tu je občerstvovačka. Poprosím organizátorov, či by boli ochotní dať mi do fľaše trochu vody, ktorá mi došla. Chvíľu rozmýšľajú, keďže nie som účastník behu, ale napokon sa nado mnou zľutuje jedna pani a podá mi litrovec, ktorý mala podložený pod barelom. S vďakou sa rozlúčim a púšťam sa do Štiavnice.

Za Červenou studňou si nevšimnem značenie a namiesto odbočky k tajchom Malá a Veľká Vodárenská pokračujem paralelnou cestičkou dole. Nevadí mi to, lebo Štiavnicu poznám, tak sa už len nejako dostanem na Trojičné námestie. V infocentre beriem chýbajúcu pečiatku, odfotím si tu zraz veteránov a hľadám ďalšie miesto v Štiavnici pre inú pečiatku.

Banskú Štiavnicu volím ako miesto, kde sa idem naobedovať. Objednávam pizzu, radler a pozerám na mapu. Dnes mám toho ešte pred sebou dosť a čas je už celkom pokročilý.


Po obede cesta smeruje ku kalvárii a odtiaľ bočnými cestičkami až do Svätého Antona. Asi to bude poslednou sobotou letných prázdnin, ale dnes je všade nejaká udalosť, a tak aj vo Svätom Antone sú slávnosti svätého Huberta spojené s jarmokom.

Na jednej strane som rád, že tu na jednom mieste získam dve rôzne pečiatky, no na druhej strane kvôli tejto udalosti musím cez húf ľudí tlačiť bicykel pešo až k pokladni kaštieľa. Odchádzam bočnou uličkou k pohostinstvu, kde beriem druhú pečiatku.

Kúsok nad pohostinstvom mali dobrovoľní hasiči pristavenú cisternu s pitnou vodou, tak využívam túto možnosť na doplnenie a vymenenie vody v hydrovaku a vo fľaši. Cisternu využijú aj iní lokálni bikeri. Chvíľku prehodíme reč a ja pokračujem smerom na Banský Studenec. Mám pred sebou zhruba 5 km a 200 výškových metrov relatívne dobrej cesty lesom. V Banskom Studenci sa rozhodnem okúpať sa v tajchu, zmyť zo seba pot a osušiť dres.


Osviežujúci kúpeľ a doplnenie cukrov som zvolil strategicky, lebo som videl, že ma čaká jedna z najdlhších častí lesom mimo civilizácie. Táto časť cesty bola najhoršie značená, takmer vôbec. Ocenil by som značky aspoň na križovatkách lesných ciest, lebo niekoľkokrát som si zvolil zlú paralelnú cestičku, ktorá sa neskôr začala odkláňať, a tak som sa musel viackrát otáčať a vracať späť.

Z lesa sa zrazu ocitnem pri opustených budovách, pripomínajúcich vojenské objekty, pod lomom Dobrá Niva. Pre krátkosť času sa rozhodnem lom obísť. Púšťam sa po dosť dobrej asfaltovej ceste a vychutnávam si rýchlosť v zjazde. Opäť mi hodinky zapískajú a pozerám, že som mimo dráhy, zas žiadna značka, len zrazu odbočka doľava. Vraciam sa späť a hľadám, kde som to mal odbočiť. Popri nejakom plote vedie chodníček, ktorý sa neskôr pripojí na lesnú cestu až do obce Dubové.

Tá pripomína miesto, kde sa muchy otáčajú, aj autobus sa tu otáčal a smeroval odtiaľto smerom na Zvolen. Barborská cesta tu kopíruje hlavnú komunikáciu cez obec Bacúrov až do Ostrej Lúky. Tu sa nachádza kaštieľ Ostrolúckych – šľachtický rod preslávený Adelou Ostrolúckou, priateľkou Ľudovíta Štúra. V Ostrej Lúke sa opäť rozchádzajú turistická a cykloverzia. Tu si však dám pozor a vyberám cykloverziu. V lese znova chýba značenie, a tak na križovatke ciest v lese musím vybrať mobil a študovať, ktorá cesta je tá správna.


Z lesa vyjdem pod Pustým hradom a poďho znovu vyšliapať na 2 kilometroch 180 výškových metrov, ktoré som pred chvíľou z lesa zjazdil. V tejto hodine ma na celom tomto utrpení teší to, že stúpam hore po kvalitnej asfaltke a na vrchole sa už len spustím znovu dole do Zvolena.

Žiaľ, vo Zvolene je informačné centrum zatvorené, a tak mám v pase prvé voľné miesto, ktoré budem musieť niekedy zaplniť, keď pôjdem do Zvolena. Našťastie ďalšiu pečiatku získavam v hoteli, ktorý je otvorený. Vo Zvolene si dám ešte polievku na zohriatie, dopĺňam tekutiny a pokračujem po hrádzi smerom na Sliač.

Na dosah poslednej pečiatky

Do kúpeľného areálu prichádzam so západom slnka. Trochu tu blúdim, kým nájdem vchod do recepcie hotela. Dávam pečiatku do pasu, nahadzujem svetlá na bicykel a návleky na ruky. Opúšťam areál a civilizáciu a zas prechádzam lesom a lúkami už za tmy. Je to úplne iný pocit, keď je človek sám a keď má nejakého parťáka.

Barborskú cestu za dva dni na bicykli radím medzi náročnejšie trasy.

Snažím sa myslieť racionálne, nevykresľovať si nič v hlave, plynulo ťahať a zároveň byť opatrný, lebo tma a únava z celého dňa sa môžu rýchlo premeniť na nešťastie. Brechot psov z diaľky mi pripomína, že sa blížim k civilizácii. Chodník z lesa ma vypľuje na konci v obci Sampor. V tme, len za svetla z bicykla, veľmi neviem rozlíšiť, čo sa nachádza v mojom okolí, tak pokračujem cestou do obce, kde odbočujem ku Kláštoru Premenenia Pána.

S malou dušou zvoním pri bráne a dúfam, že mi niekto o tomto čase zdvihne a bude mi chcieť dať pečiatku. Po chvíli sa na druhej strane niekto ozve. Pozdravím sa, opíšem, čo potrebujem a z druhej strany už len ticho. Čo teraz? Idem hore a podľa toho sa rozhodnem. Možno tam niekoho stretnem a znovu svoju prosbu zopakujem. Hore ma už čaká rehoľný brat v civile s pečiatkou v ruke. Vraj mi aj povedal, aby som išiel hore, ale ja som v telefóne už nič nepočul.

V oboch dňoch som mal šťastie, že tí rehoľníci boli ochotní aj večer mi poskytnúť pútnickú pečiatku. Tu získavam moju poslednú na Barborskej ceste. Do Hronseku sa dostávam hlavným ťahom. Tam mám získať posledné dve pečiatky, avšak tieto sa dajú zohnať každá len na jednom mieste. V iných prípadoch bolo možné jednu pečiatku získať aj na dvoch alebo troch miestach. Jedna v artikulárnom kostole a druhá v pohostinstve Hronsek.

Podľa otváracích hodín má byť pohostinstvo otvorené až do desiatej večer, no o deviatej večer je už zatvorené a vonku sedí a dopíja pivo partia Vietnamcov. Cez Google translate sa s nimi trochu porozprávam v nádeji, že niekto z nich je majiteľ pohostinstva a dá mi pečiatku. No dozvedám sa, že oni tu len pijú pivo.

Nemilé prekvapenie na záver

Do Banskej Bystrice mi zostáva posledných 14 kilometrov popri Hrone. V tomto čase rozmýšľam, či si tento posledný úsek neskrátim vlakom, keďže žiadne ďalšie zastavenie ma po ceste už nečaká, ale posledný vlak mi ušiel pred nosom. Takže pekne túto púť dotiahnem na bicykli do konca.

V obci Iliaš mám odbočiť doprava do lesa a cez Urpín sa dostať do Banskej Bystrice. Úsek v tejto hodine vynechávam a do Bystrice sa dostanem popri Hrone cez Radvaň až na parkovisko pri železničnej stanici. Tu ma čaká o desiatej večer nemilé prekvapenie. Na celom parkovisku sú odparkované a spolovice rozložené kamióny s kolotočmi. V prvom momente nastal šok – ako sa ja odtiaľto dostanem s mojím autom?

Na bicykli si obhliadam okolie a mám 2 možnosti. Buď to risknúť a prejsť cez chodník, kde je ale zátarasa a riskovať oškretie auta, alebo skúsiť sa prejsť pomedzi kamióny cez trávnik na priľahlú cestu. Volím druhú možnosť a verím, že niekde nechytím spodok. Podarilo sa! Konečne som odtiaľto preč a cestujem autom domov.

Zhodnotenie dňa

Značenie trasy od Šášovského Podhradia do Banskej Bystrice je podstatne horšie ako v prvý deň. V lesoch a na križovatkách by bolo vhodné dorobiť značky. Zvoliť si radšej dlhšiu cykloverziu do Sklených Teplíc namiesto kratšej turistickej. Ušetrí to kopec energie a možno aj čas.

V Hronseku by sa hodilo zdupľovať pečiatky na mieste, ktoré je otvorené dlhšie, napríklad v nejakom hoteli v Banskej Bystrici. 12 pečiatok za tento úsek cesty z 18 povinných.

• Vzdialenosť: 107,26 km
• Prevýšenie: 2410 m
• Mapa: aktivita na Strave

Celkové zhodnotenie

Barborskú cestu za dva dni na bicykli radím medzi náročnejšie trasy. Určite by sa našiel niekto, kto by to prešiel aj za deň. Ak si chce človek užiť miesta, ktorými prechádza, nenáhliť sa, neprechádzať potme, navnímať miesta a veci, čo súvisia s touto cestou a celkovo to poňať viac pútnicky, tak by som odporučil cestu rozdeliť na veľmi pohodové tri dni. Tým pádom aj náročnosť cesty klesne, keďže má človek kratšie trasy a viac času si môže dopriať na regeneráciu.

Ak by som mal možnosť vrátiť sa v čase, určite by som prvý deň začal o hodinu skôr. O 8:00 otvárajú aj informačné centrum, držal by som sa striktne cykloverzie, aj keď to kilometrovo vychádza dlhšie. Celoodpružený bicykel bol dobrá voľba, hlavne v zjazdoch na zlom teréne to človek ocení. Ak idete s niekým, čas ubieha rýchlejšie ako samému.

Väčšinou už nechodím na niektoré miesta druhýkrát, no ak by ma niekto zavolal ako parťáka, tak by som išiel na túto cestu znovu a snažil sa vnímať viac vecí súvisiacich s cestou. Vedel by som, kde aké pečiatky zbierať, takže by som si túto cestu alebo jej časť rád zopakoval aj inokedy.