
Miláno – San Remo Donne 2025: veľký návrat po dvadsiatich rokoch
Zrovnoprávnenie ženskej a mužskej cyklistiky dosiahlo ďalší míľnik – nežné pohlavie jazdí už štyri z piatich monumentov. Jednorazovka Miláno – San Remo sa dočkala svojho zaradenia do ženskej World Tour po dvoch dekádach a bola výbornou ochutnávkou pred mužskými pretekmi.
La Primavera nie sú dokonca ani najdlhšie preteky v ženskom kalendári, čo niektoré pretekárky mrzelo. Ale ako sa hovorí o mužských pretekoch – dokončiť San Remo je ľahké, ale vyhrať ho je iná reč. Všetko podstatné sa odohráva v posledných 30 kilometroch, na slávnych stúpaniach Cipressa a Poggio.
Veľké tímy si strážili priebeh pretekov aj napriek niekoľkým pádom. Jeden sa odohral aj pred začiatkom stúpania na Cipressu. Po hektických chvíľach sa však väčšina cyklistiek dostala späť do pelotónu a najdlhšie stúpanie dňa začalo spolu zdolávať okolo 60 pretekárok.
Tvrdé tempo síce preriedilo pelotón, no nie tak, ako si predstavovali vrchárky ako Demi Volleringová (FDJ-Suez). Aj s jej tímovou kolegyňou Julie Labousovou sa snažili striasť šprintérky Lorenu Wiebesovú (SD Worx-Protime) a Mariannu Vosovú (Visma-Lease a Bike), no tie vydržali vyjsť v čelnej skupine aj na Poggio.
Najodvážnejší útok začala 3,9 kilometra pred cieľom Elisa Longhová Borghiniová (UAE). Talianska šampiónka si dokázala vybojovať nádejnú medzeru, no tím SD Worx-Protime stavil všetko na víťazstvo, a tak začala manko zmazávať Lotte Kopecká.
Svetová šampiónka chytila Longhovú Borghiniovú 100 metrov pred cieľom a v jednom z najkrajších finišov sezóny triumfovala Wiebesová tesne pred druhou Vosovou. Pódium doplnila nečakane Noemi Rüeggová (EF Education-Oatly), ktorá prešpurtovala štvrtú Volleringovú.
Majsterka Európy dosiahla jedno zo svojich najväčších víťazstiev v kariére. Celkovo ich má v 26 rokoch už 98. V troch z posledných štyroch sezón nevyhrala žiadna cyklistka viac pretekov ako ona. To je iba pár štatistík, ktoré podčiarkujú jej silu.
Na začiatku dňa nebolo jasné, či Miláno – San Remo Donne bude sedieť špurtérkam – veď medzi mužmi sa ako posledný čistokrvný špurtér tešil z víťazstva Arnaud Démare ešte v roku 2016. Wiebesová však aj vďaka Kopeckej ukázala, ako sa vyhráva monument. Holanďanka sa mohla spoľahnúť na tímovú podporu, ktorá Volleringovej v SD Worx-Protime tak veľmi chýbala.
Oči pre plač zostali Longhovej Borghiniovej, ktorá bola tak blízko. Svojim súperkám odkázala, že „nabudúce ju nechytia“. Príjemne prekvapila aj 18-ročná Cat Fergusonová (Movistar), ktorá po páde v zjazde z Poggia obsadila 18. priečku. Pekným výsledkom nadviazala na 3. miesto na jej debutových pretekoch vo World Tour Trofeo Alfredo Binda.
Na štart sa postavili aj dve Slovenky – Viktória Chladoňová (Visma-Lease a Bike) a Nora Jenčušová (BePink). Chladoňová sa dlho držala s najlepšími, s ktorými prešla aj prvé stúpanie na Cipressu, no v závere jej došli sily a s mankom vyše dvoch minút finišovala na 40. mieste. Jenčušová sa umiestnila na 88. priečke so stratou vyše 9 minút. Je ale veľmi príjemné vidieť v pelotóne aj mladé slovenské pretekárky, ktoré majú obrovský potenciál.