Čaká nás revolúcia jednoprevodníkov v cestnej cyklistike?

Je zaujímavým paradoxom, že možnú revolúciu spustila práve sada pre gravel bicykle. Aké sú výhody, obmedzenia a prečo si myslím, že teraz môže jednoprevodník skutočne preraziť?

Ak si pamätáte nedávny článok o dĺžke klúk a prečo sa pelotónom šíri vlna ich skracovania, načrtol som aj ďalší výrazný trend v modernej cyklistike. Teda boli ešte 2, no aero prilby nechám Cepovi. Dnes sa chcem pozrieť na jednoprevodník a jeho čoraz častejšie využívanie v kombinácii s novou gravel sadou SRAM Red XPLR.

Už na prvej väčšej klasike Omloop Het Nieuwsblad ste mohli vidieť tím Lidl-Trek, ktorý nasadil túto sadu s masívnymi „taniermi“ vpredu. Rovnako na ďalšej nedávnej klasike E3 Saxxo Classic na nej bral Mads Pedersen 2. miesto a včera na Gent-Wevelgem rovno vyhral suverénnym spôsobom. A keďže nás čakajú chuťovky ako Okolo Flámska a Paríž-Roubaix, určite ich ešte uvidíme v akcii – a myslím, že nielen tam.

Dnes si priblížime, čo vedie jazdcov k podobným krokom (a verte, že marketing nie je hlavný dôvod) a prečo si myslím, že sme na prahu revolúcie v cestnej cyklistike. Navyše nebudem len teoretizovať, teraz mám možnosť spomínanú sadu aj jazdiť.

Počkať... Imro, veď ty máš gravel, tak čo chceš mudrovať. To je síce pravda, no drvivá väčšina výjazdov je z veľkej časti po ceste, kde som predtým jazdil x rokov výhrade dvojprevodník a dlho som tvrdil, že 1x pri cestnej cyklistike rozhodne nie je voľba pre mňa.

Keď to tak úplne nevyšlo

Opäť mi to nedá neobzrieť sa trochu naspať, pretože snaha presadiť jednoprevodník v cestnej cyklistike nie je žiadnou novinkou. Možno si niektorí spomeniete na tím Aqua Blue Sport, ktorý začal v roku 2017 a v roku 2018 aj skončil. Čím že sa dostali do povedomia? Nuž rozhodne nie výsledkami, ale tým, že jazdili na bicykloch značky 3T a tie boli postavené výhradne pre jednoprevodník – čo sa skončilo katastrofou.


Jazdci používali vtedy 11-rýchlostný systém SRAM a trpeli - či už na odstupňovanie prevodov, alebo na rozsah. Vezmite si 11-rýchlostnú kazetu SRAM Force v rozsahu 10-40 zubov a s odstupňovaním 10-12-14-16-18-21-24-28-32-36-40. Všimnite si tie skoky po 2 zuboch na ťažších, a teraz si predstavte, že to máte s 50-zubovým prevodníkom vpredu. Celé to zhrnul Adam Blythe, bývalý anglický šampión a tiež bývalý člen tímu Aqua Blue:

„Je to len dráhový bicykel s prevodmi. Má iba jeden prevodník, takže si predstavte, že idete do kopca. Zvyčajne máte vnútorný prevodník s 39 zubami, na ktorý môžete preradiť, ale s 3T Strada máte kazetu 10-40 a prevodník s 50 zubami. Ste úplne vyčerpaní. Na týchto bicykloch sa nedajú jazdiť jednodňové preteky, nieto ešte jednotýždňové alebo dvojtýždňové etapové preteky.“
(Zdroj: cyclist.co.uk)

Dalo by sa povedať, že na nejakú dobu bol pokoj, no v posledných rokoch ste mohli rovnako vídať jednoprevodníky v 12-rýchlostnom vyhotovení. Využívali ich borci ako Jonas Vingegaard či Primož Roglič v dojazdoch na vrcholoch stúpaní. Väčšinou v štýle, že pod záverečným kopcom presadli na svoj špeciál 1x a využili nižšiu hmotnosť systému. Inak povedané: 12 rýchlostí zlepšilo odstupňovanie, ale stále chýbal potrebný rozsah. Špecifikom sú rovinaté časovky, kde už jazdci dlhodobo ťažia z výhod a montujú monštruózne prevodníky.

Keď gravel búra bariéry

Teraz si zrejme hovoríte, že za ďalším pokusom je znovu marketing. Alebo čo iné sa zmenilo? Nuž nová sada SRAM Red XPLR priniesla hneď niekoľko inovácií, ktoré mnohých jazdcov nenechali chladnými a hlavne dávajú zmysel. Prvým a pomerne jasným znamením je väčší rozsah vďaka použitiu 13 pastorkov.

Dajme konkrétny príklad, ako použil Mads Pedersen na klasike E3 a spárujeme kazetu s rozsahom 10-46 zubov s 56 zubovým prevodníkom. Proti nemu máme Mathieua Van den Poela na klasickej konfigurácii dvoprevodníka 54/40 a kazety 11-30.

Výsledkom bude systém, kde sa dokáže v podstate úplne eliminovať spadnutie reťaze.

O dostatočnej rýchlosti sa asi nemusíme baviť, pretože tu vyhráva 1x systém výrazným spôsobom. Ale čo druhá strana, potrebná na strmé stúpania po kockách? Tam má XPLR veľmi podobný pomer ako pri klasickej kombinácii 39 vpredu a 32 vzadu, čo je ešte ľahšie, ako mal v daný moment Van der Poel. Koniec koncov, Mads Pedersen na Patterbergu rozhodne nemal žiadny problém s kadenciou a na víťaznom Gent-Wevelgem v nedeľu už vôbec... Samozrejme, to hlavné sú stále jeho nohy.


Teraz si všimnite odstupňovanie kazety 10-11-12-13-15-17-19-21-24-28-32-38-46. Štvorica najmenších pastorkov má skoky len po jednom zube, potom po dvoch, troch a štyroch. A verte mi, že dané odstupňovanie skvele zvláda rýchle roviny a v následnom kopci, teda pri pomalšej rýchlosti, už väčšie skoky toľko nevadia – záleží len, do akej rýchlosti sa idete púšťať, čo porieši vhodná veľkosť prevodníka.

Pedersen môže jazdiť 56, pretože priemer na klasikách je okolo 45 km/h, mne stačí vpredu 42, lebo jazdím väčšinou 30 km/h. Inak povedané, touto sadou SRAM výrazne eliminoval 2 najväčšie nevýhody a poďme sa pozrieť na benefity.

Ešte predtým jedna zaujímavosť k Pedersenovi trochu mimo témy – síce je veľmi progresívny z hľadiska voľby pohonu, no stále používa 172 mm kľuky, teda dlhšie než je súčasný trend (165 mm a menej), o ktorom sme písali minule. Pekne vidieť, že osobné preferencie a pocity majú svoje miesto.

Výhody, alebo keď nejde o hmotnosť

Možno to vyzerá, že hlavnou výhodou je nízka hmotnosť... Nuž ani nie, pretože v porovnaní s 12-rýchlostnou cestnou sadou SRAM Red AXS sme s XPLR takmer presne na rovnakých číslach. Prvou veľkou výhodou je konštrukcia prehadzovačky a jej priame uchytenie na rám. Vezmite si náročné klasiky, kde sa padá jedna radosť a pätky sa ohýbajú rovnako jedna radosť. Jazdec musí potom meniť bicykel, stráca čas a podobne.

Systém priameho uchytenia je oveľa pevnejší, navyše prehadzovačka je oveľa lepšie schovaná za rám pred nárazmi či spomínanými pádmi. Moje viac než dvojročné skúsenosti v teréne s MTB verziou Transmission sú rovnako pekný dôkaz – a že teda dostala „nažrať“!


Ďalšou veľkou výhodou je vyhotovenie takzvaného clutch mechanizmu. Kedže je XPLR určená pre gravel, oveľa lepšie zvláda nárazy. Keď si všimnete, ako jazdcom lietajú reťaze na kockách, zrejme tušíte, že danú výhodu ocenia - moje skúsenosti opäť len potvrdzujú tieto vlastnosti a pokojne by zvládla aj použitie na horskom bicykli. Navyše je možné využiť narrow/wide profil zubov prevodníka, čo je opäť osvedčené riešenie aj zo sveta MTB.

Na a do tretice pridajte vodítko reťaze. Výsledkom bude systém, kde sa dokáže v podstate úplne eliminovať spadnutie reťaze. A nemusíme sa baviť len o kockách. Všimli ste si niekedy na spomalených záberoch, ako šprintérom hádže reťaz pri maximálnom vypätí, keď zrazu prestanú krútiť nohami a hádžu bicykel do pásky?


No a koľkým už problém s prešmykačom pokazil preteky v najmenej vhodnej chvíli? A nielen na kockách. Ešte teraz mám pred očami smutného Johna Degenkolba na dávnejšom Miláno – San Remo, ako mu spadnutá reťaz za začiatku zjazdu z Poggia pokazila možnosť bojovať o víťazstvo. Rovno teda môžeme pripočítať aj elimináciu problémov s radením na prevodníkoch – a kto sleduje TV prenosy, ten vie, že ich nebývalo vôbec málo.

Vyššie spomínané výhody sú dané prvkami „terénneho“ zamerania jednoprevodníka, ale ešte nekončíme. Efektivita je rovnako pojem, na ktorý moderní jazdci počujú. Vďaka kazete s veľkým rozsahom jazdec trávi veľkú porciu času v jej strednej časti, čo má svoju výhodu – minimálne kríženie reťaze alebo teda priamejšiu reťazovú linku. A menšie kríženie = menšie straty.

Myslím, že koniec prešmykača sa pomaličky blíži...

Opäť to bolo krásne vidno na Pedersenovi pri jeho víťaznom, takmer 60-kilometrovom sóle na Gent-Wevelgem. Vďaka 56-zubovému prevodníku sa väčšinou pohyboval viac smerom k stredu kazety a reťaz išla pekne v priamej línii (záberov na neho a detail pohonu bolo ozaj veľa).

No a tiež jeden detail - pokiaľ chcete radiť na prešmykači, vždy musíte povoliť v ťahu, nehovoriac o trení. Nech sa na to pozriete akokoľvek, stále ide v určitom časovom horizonte o stratené watty.

A, samozrejme, nemôže byť článok o modernej cyklistike, ktorý by nespomenul aerodynamiku. Absencia prešmykača je výhoda z hľadiska prúdenia vzduchu. A ako sme spomínali už minule, rýchlosť v bežných pretekoch nemá ďaleko od časoviek, takže „aero“ má stále väčší a väčší význam.

Nie je všetko len ružové

Aby bol článok fér, nemali by sme zabudnúť ani na nevýhody 1x systému aj v jeho najmodernejšej podobe. Klasická cestná kazeta v 12-rýchlostnom vyhotovení má stále jemnejšie odstupňovanie - ako príklad si dajme model SRAM Red 10-28 a teda 10-11-12-13-14-15-16-17-19-21-24-28.

Vidíte, že skoky sú oveľa menšie a hlavne až 8 pastorkov má skok po 1 zube. To je dôvod, prečo mnohí jazdci napríklad na nedávnom Miláno - San Remo použili jednoprevodník, ale s klasickou kazetou, kde sa do kopca letí rýchlosťami 30 km/h a viac.


Taktiež kríženie reťaze je menšie v krajných polohách oproti 1x systému, najmä pri ľahších prevodoch. Inak povedané: zhodením na „malú pílu“ vpredu dostávame pri najľahších priamejšiu reťazovú linku. Tu je ale menší háčik, pretože kombinácia menšieho prevodníka a menších pastorkov by mala byť menej efektívna ako väčšie prevodníky a pastorky pri 1x. Či sa tým ale eliminuje väčšie kríženie reťaze, to je na veľmi dlhú diskusiu, do ktorej sa nejdem púšťať.

Každopádne už samotné jemnejšie odstupňovanie 2x systému bude výhoda napríklad v dlhých stúpaniach. Veď aj v nich sa neraz doslova letí a možnosť dokonale si prispôsobiť kadenciu je plus – najmä pri dlhých etapových podujatiach.

Ak to zhrnieme, jazdcov, ktorí majú možnosť používať systém SRAM, zrejme počas klasík a jednorazoviek budeme čoraz viac vídať na jednoprevodníkoch a neskôr v sezóne počas etapových pretekov zrejme viac na klasike. Ale ako vždy rozhodujú aj preferencie a charakter etáp – veď aj na Tour alebo na Gire pribúdajú rôzne gravel vsuvky či drncanie na kockách „Pekla severu“ (Paris-Roubaix).

Classified alebo prísne tajné

V článku sme sa pozreli na plusy a mínusy, no jeden hráč môže po čase kompletne zmeniť pravidlá hry – a už aj dávnejšie začal. Je ním značka Classified Cycling, ktorej investoromi a ambasádoromi sú aj cyklistické legendy Tom Boonen a Philippe Gilbert. Zjednodušene povedané, Classified Poweshift je systém elektronického radenia v zadnom náboji, ktorý nahrádza predný prešmykač pri použití jednoprevodníka.

Funguje ako dvojstupňová planetová prevodovka s dvomi prevodovými pomermi:

• 1:1 (direct drive) → bežný prevod (ako pri klasickom jednoprevodníku).
• 0,7:1 (redukovaný prevod) → simulácia menšieho prevodníka (ako keby ste mali menší prevodník vpredu).

Vo výsledku zachováva všetky spomínané výhody 1x systému, ale umožňuje široký rozsah prevodov bez veľkých skokov medzi pastorkami a s minimálnymi stratami. A svoju cestu si už našiel do World Tour. Už v roku 2021 ho začal používať belgický jazdec Victor Campenaerts, ktorý je známy svojím progresívnym prístupom k vybaveniu. Rovnako si našiel cestu do časovky, kde je dokonalým príkladom Filippo Ganna, ktorý systém použil napríklad pri časovke na Gire.

Nastane koniec prešmykačov?

Povedzme si na rovinu, že prešmykač je dosť otravný komponent. Áno, všetko je o nastavení, no ak bol niekedy problém s radením, takmer vždy ho mal na svedomí práve on. Máme ho v láske z dôvodu, že iné riešenie nedokázalo pokryť potreby cestnej cyklistiky – či už z hľadiska rozsahu prevodov, alebo odstupňovania. No veľa už skutočne nechýba.

Predstavte si, že máte konštrukciu prehadzovačky XPLR s priamym uchytením na rám, vezmete jej 13-rýchlostnú kazetu, ale ešte zmenšíte skoky medzi pastorkami a všetko následne doplní napríklad systém Classsified s možnosťou okamžitého radenia aj v maximálnom ťahu. Myslím, že koniec prešmykača sa pomaličky blíži a som ozaj zvedavý, ako (a kedy) zareaguje Shimano. Čo myslíte vy?