Krásna krajina, traily aj počasie na Blindure Jaro (reportáž)

Neutíchajúce pocity dobrodružstva z neznáma a nekončiacej sa zábavy – také bolo jazdenie na druhom tohtoročnom Blindure.

Pre tých čo to možno ešte nepostrehli, pod záštitou legendárneho jazdca Michala Prokopa už dlhodobo v Čechách funguje séria pretekov Blinduro. Kombinujú sa v nich prvky, ktoré mnohým jazdcom v dnešnom pretekárskom endure chýbajú.

Jazdí sa na oči, teda bez tréningu – ideš rovno súťažnú jazdu, pričom nevieš, aký dlhý a náročný je trail. To so sebou prináša veľkolepý pocit dobrodružstva.

Navyše, jazdec dopredu pozná ani mapu pretekov, čiže aj presuny medzi rýchlostnými skúškami sú veľká neznáma. Jediné, čo je známe, je počet rýchlostných skúšok a to, že si preteky extrémne užiješ. Aké to teda bolo?

Lokalita Vír

O perfektné lokality nie je v prípade Blindura žiadna núdza. Od severu po juh až východ Česka – lokality, kde sa každoročne Blinduro koná, predstavujú to najlepšie, čo naši západní susedia ponúkajú. Od neuveriteľných hrabaniek v smrekovom lese až po charakteristické kamenné pieskovce.

Tento rok Blinduro opätovne zavíta na Lipno, Bukovku a blízko k našim hraniciam do Karolínky. Lokalita týchto pretekov je však úplne nová, lokalizovaná v nenápadnej krajine Vysočiny, v údolí obce Vír.


Vír je známy predovšetkým svojou priehradou, okrem toho sa priamo v obci nachádzajú aj skaly s lezeckými stenami či ferratovými trasami. V poslednej dobe však do repertoáru pribudli aj MTB traily. Oficiálnych trailov sa v lokalite nachádza niekoľko, pričom sú rozmiestnené po celom údolí. Okrem enduro trailov sa tu nachádzajú aj iné XC okruhy.

Ja som do lokality prišiel smerom z Brna. Krajina prechádzala z rovinatého charakteru postupne do krajiny s vysokým počtom menších kopčekov a údolí. Presne toto je Vysočina, nachádzajúca sa severne od Brna – je tu málo výrazných kopcov, v celej oblasti však snáď ani nenájdete rovinu.

Ako som sa blížil v Víru, hovorím si: „To kde tu ideme pretekať?“ Veď tu nie je žiadny kopec, a po kôrovcovej kalamite snáď ani les. Obraz sa však zmenil tesne pred Vírom, cesta sa začala zvažovať a ja som zostúpil do hlbokého údolia.

Pretože som osem rokov žil v Brne, viem, že Česi vedia namotať aj šesťminútový trail na kopčeku s prevýšením do 200 metrov. A okolo mňa som videl z údolia snáď aj väčšie kopce, plné skál. Toto bude stáť za to.

Organizácia

Ak sú Česi v niečom dobrí, je to organizovanie enduro pretekov. Vchádzam do zázemia, som usmernený na parkovisko, kde rozložím svoje malé depo. Na registrácii ma privítajú milé slečny a odovzdajú mi číslo. Som vcelku prekvapený, že v štartovom balíčku toho veľa nie je, ale zase ani na svetovom pohári som okrem čísla nedostal nič, takže je to OK.

V rámci pretekov sa nachádza aj expozóna, kde rôzne značky prezentujú to, čo predávajú. Veľmi dobre hodnotím občerstvovaciu zónu, ktorá okrem tyčiniek a gélov značky NUTREND obsahovala aj chlebík s masťou, ovocie či energetické nápoje.

Hlina je úplne mäkká a mne sa zdá, ako by som jazdil na defekte.

No a naozaj výborne hodnotím možnosť nechať si spraviť servis biku, myslím, že toto je ojedinelé a dodáva to pretekom veľmi príjemnú pohodovú atmosféru. Predsa len, na pretekoch sa vám vždy môže s bicyklom stať čokoľvek. Dokonca v prípade defektu vám vymenia pneumatiku, prosím pekne, zadarmo. To isté platí, ak vyjazdíte brzdové platničky. Tlieskam.

Po krátkom brífingu zisťujeme, že nás dnes čaká niečo cez 30 km dlhý okruh s viac ako 1000-metrovým prevýšením a s piatimi rýchlostnými skúškami. Po tretej RS-ke budeme prechádzať depom, kde si môžeme nechať zoservisovať bike a občerstviť sa.

Keďže preteky sú vypredané, jazdcov je tu takmer tristo. Ja som sa sem dostal až z čakacej listiny a keďže som zabudol na registráciu želaného času, kedy by som chcel štartovať, idem ako posledný o 12:50 hod. Štart je v niečom unikátny – preteky štartujeme z útrob bývalej fabriky.

RS 1

Odštartované, začíname. Skupina desiatich jazdcov smeruje na svoj okruh. Snažím sa držať jazdca, ktorý vyzerá tak, že má niečo už za sebou. Je však zvláštne, že ide do prvého presunu veľmi rýchlo. Robí si snáď srandu, nie? Veď ja mám tep 165 a to sme len na asfaltke, ide fakt rýchlo. Postupne sa vzďaľujeme ostatným jazdcom a začíname stúpať po dlhej asfaltke.


Transfer nás vedie kade-tade, vidíme okolitú krajinu. Vplyv kôrovcovej kalamity je tu veľmi výrazný, okolité lesy sú zdecimované. V každom rúbanisku sú však nasadené nové stromy, čo ma teší – zrejme to tu nepodcenili. Po dlhej chvíli sa dostávame na štart. Chalan, čo išiel so mnou, mal asi v niečom pravdu – sme tu skoro sami a nemusíme čakať na štart ostatných.

Celkom zahriaty sa tak púšťam dolu prvým trailom. Trail spočiatku vedie vykopanými klopenkami a skokmi, problémom však je, že trail je asi dosť čerstvý, hlina je úplne mäkká a mne sa zdá, ako by som jazdil na defekte. Do zátačiek sa ale dá perfektne oprieť a preletieť tak nimi veľmi rýchlo.

Po chvíli skokov a zákrut sa dostávam do hustého smrekového lesa. Na traile vidno, že ho pred nami išlo pár stoviek jazdcov. Trail, ktorý bol ráno ešte nedotknutý, sa zmenil na poriadnu oráčinu. Ja si to ale vcelku užívam, je to to, čo som chcel – mäkučký lesný podklad plný koreňov. Po chvíli sa však rozprávka končí a smerujem do finišu.

RS 2

Zaujímavosťou Blindura je to, že neviete presne, kde idete. Mapa okruhu nie je známa ani počas pretekov. Z RS 1 však vidím kopček s rozhľadňou nad nami, to by asi mohlo byť ono. Po spleti lesných ciest a asfaltiek, kde si užívame výhľady do slnkom zaliatej krajiny, sa dostávame k štartu RS 2 – opäť bez žiadnych jazdcov.

Jednotka bola v celku ľahká, očakávam však, že teraz sa všetko zmení. A teda že sa zmenilo. RS 2 po chvíľkovom prejazde vchádza do strmého a veľmi kamenistého lesa. Na toto som v Bratislave nenatrénoval…
V technickom teréne sa vcelku trápim. Musím však povedať, že aj napriek náročnosti sa o seba nebojím. Trail je spravený veľmi šikovne a jazdec v ňom nedosahuje vysokú rýchlosť. To, že ho idem bez tréningu, preto nepovažujem za nebezpečné.

Približne v polovici trailu sa dostávame do listnatého lesa, kde sa asi podpísal predošlý dážď – hlina je tu relatívne vlhká a ja sa nechávam stiahnuť v odklopených úsekoch do vyjazdených línií, ktoré nie sú veľmi ideálne. Trail končím so zmiešaným pocitom – toto mi veľmi nevyšlo.

RS 3

Presúvame sa pár metrov ďalej, kde nás čaká ďalší trail, z čoho som v celku prekvapený. Už RS 2 bola celkom dlhá a organizátori dokonca rozdelili jeden malý kopec na dve rýchlostné skúšky. Skúšam sa trocha povzbudiť, predsa len som tento rok niečo natrénoval. „To zvládneš, mysli na to, čo máš robiť, hlavne sa kukaj dopredu, nie pod koleso!“

Štartujem RS 3. Ideme po kamenistom hrebienku, onedlho sa však trail zvažuje a dostávame sa do prudkého traverzu s kopou koreňov, len tak-tak sa udržím na biku. Trail križuje kopec z jedného traverzu do druhého a je náročné sa držať v dobrej stope. Párkrát skoro spadnem, čo ma trochu vystraší.

Cítim sa však komfortnejšie, asi som prišiel na to, ako tieto veci jazdiť, musím sa dívať len viac do diaľky ako zvyčajne a každú zákrutu si viac nadbehnúť. Ku koncu trailu sa dostávam do tempa a cítim ako zrýchľujem, v tom sa však trail končí.

RS 4

Po prvých troch RS-kách som sa cítil trochu bez síl a hlavne hladný. Na občerstvovačke som skombinoval energeťák, gél a chlieb s masťou – ak mi teraz nič nebude, mám žalúdok z ocele (prežil som to). Vydávam sa na dlhú cestu na RS 4, ktorá vedie krásnymi hrebienkami s úžasnými výhľadmi na krajinu. V poslednej časti stúpania mám výhľad na trať, na ktorej budem pretekať celkom dlhú dobu, a tak zhruba viem, do čoho idem.

Dobrodružstvo spojené s krásnymi trailami v kamarátskej atmosfére.

Celý trail je na rúbanisku, zhora ho vidno úplne celý. Snažím sa namotivovať. Myslím, že som si hlavu trochu spravil a tak štartujem. Začiatok RS-ky je zase vykopaný, v klopenkách je ale plno voľných kameňov, a tak je prejazd cez ne celkom zábavný. Potom sa trail viac zarezáva do kopca a začínajú sa objavovať technické prvky.

Rýchlosť je o niečo vyššia. Trail je však krásne čitateľný a technické prvky sú príjemnou výzvou – nič veľmi strašidelné alebo inak divné. Užívam si to, bike funguje perfektne. V posledných serpentínach tlačím na pílu. Vo finiši mám zo seba super pocit, konečne som sa dostal do tempa a tento trail bol naozaj perfektný. Opakujem, perfektný. Tak akurát náročný a veľmi plynulý. Teším sa na poslednú výzvu dňa.

RS 5

Opätovne sa po scénickej ceste dostávame na štart RS 5. Tento trail bude zase o niečo iný. Táto RS-ka je jedným z oficiálnych trailov, plná vykopaných zákrut, občas nejaký korienok. Je veľmi pekne urobená, plynulá, vidím ďaleko pred seba. Aj bez tréningu sa dá tlačiť na pílu.

My snáď nejdeme ani rovno, trail obsahuje samé zákruty. Jedna druhá, doľava, doprava, stále dookola. Konečne si všímam fotografov, ktorých som celý deň nevidel. Spravím pózu, nech to dobre vyzerá. Dochádzam do cieľa, a ako sa hovorí: rohlík na tvári. Odjazdené, som nadšený.

Zhodnotenie

Moje osobné ambície neboli úplne naplnené, skončil som na 20. mieste celkovo a 6. v kategórii Muži 21-29 rokov. Na druhej strane, prišiel som sem po niečo iné ako po výsledok – prišiel som si tu zajazdiť a spoznať nové miesta. Cieľ je teda splnený.

Cez deň som videl kus krajiny, najazdil som cez 30 km a takmer 1000 výškových metrov, dal som si pekné a náročné traily, bike fungoval perfektne. Ja osobne mám posledné roky o enduro celkom obavu. Mení sa nám pred očami na vysoko profesionálny šport. Každá lokalita, kde sa konajú preteky, je známa a často sa na nej trénuje dopredu.

Pocit dobrodružstva sa z endura vytratil, spolu s ním aj to, prečo mnoho jazdcov začalo s endurom. To je ale v poriadku, na druhej strane je to príležitosť pre mladé talenty, aby sa presadili v športe. Blinduro tak bolo presne to, čo som v posednej dobe hľadal – kus dobrodružstva spojený s krásnymi trailami v kamarátskej atmosfére. Vrelo odporúčam.

Čo sa týka samotných pretekov, hodnotím sa veľmi dobre, perspektívne výborne. Organizácia bola viac ako perfektná. Maličké negatívum boli možno traily. Ja som si ich veľmi užil, každý bol iný. Od ostatných jazdcov som však počul, že na iných Blindurách sú traily možno o kúsok krajšie. Neviem to ale posúdiť ja, ja som si to užil.

Mimochodom, preteky s výrazným náskokom vyhral Adam Maxa, trojicu na pódiu doplnili Antonín Král a Vojta Klokočka.

Čo sa týka výsledkov, myslím, že mne by vyhovovali dlhšie traily, kde sa moje skúsenosti a kondička môžu viac prejaviť (výhovorka starého chlapa . Myslím však, že Blidnuro v lokalite Vír má našliapnuté stať sa top destináciou v rámci tohto seriálu. Potenciál v týchto lesoch je veľmi veľký a ja sa teším na ďalší ročník. Dávam 10 z 10.