Repotáž: Medvedí okruh – 29. ročník MTB pretekov sa zmenil na jesenný cyklokros

Medvedí okruh je podujatie, ktoré píše svoju úctyhodnú históriu už takmer tri desaťročia.

V sobotu 21. júna 2025 sa v Porubskej doline pri Rajci konal dlhoročný „maratón“ v horskej cyklistike. Lokálne preteky ponúkajú 2 trate – kratšiu 12 km určenú pre ženy a juniorov a 22 km okruh pre mužov a veteránov. Trať vedie lesnými zvážnicami a jej profil je jednoduchý. Viacmenej jedno dlhé súvislé stúpanie a následne dlhý zjazd do cieľa.

Pretekov sa zúčastňujem prvýkrát. Pozerám mapu trate a na YouTube som našiel akési video trate ešte z roku 2013. Vyzerá to nenáročne, a tak na preteky vyberám ľahší a do kopcov rýchlejší hardtail.


S predstihom prichádzam do Porubskej doliny, parkuje sa hneď vedľa cesty v blízkosti zázemia pretekov – Palova búda pri odbočke do doliny Lehotná. Preberám si štartovné číslo, ktoré je na moje prekvapenie akési ťažké a neohybné... je to totiž putovná drevená doštička, ktorá sa po pretekoch vracia. Elektronický čip žiadny (a asi by bol v lokalite bez mobilného signálu aj tak nanič...), a tak je jasné, že na vyhodnotenie výsledkov sa bude čakať dlhšie.

Z auta vyberám bike, z ktorého zhadzujem zadný blatník. Veď reku celý týždeň je sucho a prečo teda neušetriť 50 g na hmotnosti bicykla... Ľahké rozjazdenie dolinou a šup ho na štart.

Na 22 km trať sa nás postavilo 75 a na úzkej asfaltke sme trochu natesno. Organizátor nás upozorňuje, že po odbočke na dlhšiu mužskú trať nás čaká skutočné cross-country – vraj 20 m blatisté úseky v rozbitom teréne, kde bude potrebné občas potlačiť. Nedávam tomu veľkú váhu, veď predsa celý týždeň je sucho a na trati sa tak môže maximálne iba prášiť.


Je odštartované, všetci ideme pekne v balíku po asfalte v 2,5 km klesaní. Nasleduje odbočka na lesnú cestu, všade okolo zvírený prach a začína prvé 4 km stúpanie na kopec v lokalite Starý háj (856 m n. m.). Kamenistá zvážnica je suchá, a tak sa ide dobre, pelotón sa rozbíja. Po zdolaní stúpania je tu krátky 2 km zjazd a odtiaľ hlavné 4,5 km stúpanie na najvyšší bod trate – kopec Úplaz (1 084 m n. m.).

Zablatený až po uši musím na chvíľu zastať a preniesť bicykel

Spočiatku je to pohodička, zvážnica je suchá a sklon trate prijateľný. Stabilne idem s dvomi pretekármi a navzájom sa ťaháme. V 11 km sa dostávame ku križovatke krátkej a dlhej trate. Ženy pekne doľava po suchých lesných cestách zjazdom postupne do cieľa a muži doprava do skutočnej divočiny.


Hneď po odbočení ma prekvapuje rozbitá, zarastená zvážnica. Divím sa, kde sa na nej berie toľko vody. Kolesami sa zabáram do blata a s námahou sa snažím pretlačiť blatisté úseky. V duchu sa nádejam, že tento Mordor za chvíľu skončí a ďalej pôjdeme pekne v suchu. No nič také sa nedeje.

Ľavou koľajou tečie voda a trať je miestami zjazdná iba úzkou vyjazdenou stopou. Začínajú nás obiehať e-bikeri, čím vznikajú kolízne situácie. Na rozblatenej ceste sa dá jazdiť iba v úzkych chodníčkoch a niet kam uhnúť.

Prichádza kilometrový úsek, kde sa jazdí obojsmerne. Najrýchlejší jazdci sa už zjazdom vracajú z kopca Úplaz a v protismere sa míňajú s jazdcami, ktorých stúpanie na tento najvyšší bod trate ešte len čaká. Úsek je rozbitý a rozbahnený, zjazdná je raz ľavá alebo iba pravá koľaj, alebo len stred. Pretekári v zjazde si to rúbu naplno a jazdci sa tak v protismere často natesno míňajú, vznikajú nebezpečné situácie, no našťastie sa nikto nezrazil.


Odbočujeme na stúpanie na Úplaz, posledných 200 m je strmých, 23 % sklon nás núti zosadnúť, dvaja spolujazdci však tlačia rýchlejšie a postupne mi unikajú. V zjazde z kopca Úplaz už idem sám, prichádzam k zjazdu do obojsmerného úseku. Trať je rozbahnená, v rýchlosti sa rútim do blatistých kaluží a blato strieka všade navôkol. Zablatený až po uši musím na chvíľu zastať a preniesť bicykel... zhora ma obieha ďalší pretekár a ja rezignujem. Mám už tohto kúpania sa blate tak akurát plné zuby.

Dostávam sa k odbočke krátkej trate a zjazdom po suchých kamenistých cestách sa rútim do cieľa. Hrubá vrstva blata postupne odstreľuje z plášťov a v záverečnom úseku po asfaltke míňam pretekára s vyzutým plášťom.


V cieli na mňa vybehne vysmiata moderátorka, že ako sa išlo. Tak reku, že fajn, iba trochu blata bolo... Pozerám na bicykel, ten je ako ja, celý sivohnedý, ani stopy po pôvodnej farbe laku. V zázemí nie sú žiadne vapky, a tak borci umývajú bicykle iba v potoku. Na to nemám chuť, a tak blato z bicykla iba nahrubo očistím kefou a polhodinová sprcha bicykla ma čaká až doma.

Idem sa prezliecť a vychutnávam si výborný guláš z diviny. Atmosféra zázemia pretekov je dobrá, miestni pripravili aj chutné koláčiky. Nasleduje čakanie na vyhodnotenie výsledkov, no to akosi neprichádza, a tak organizátor najprv vyhodnocuje tombolu. Cien je neúrekom, a tak to trochu trvá.

Potom už prichádza očakávané ocenenie najlepších jazdcov. S dlhou traťou sa najlepšie popasoval Karel Hartl (KUBICAŠPORT XC racing team) s časom 58 min. a 35 s., ktorý je už dlhoročným drtičom týchto pretekov. Na krátkej trati bol najúspešnejší junior Michael Jurický (Cys-Akadémia p. Sagana) s časom 25 min. a 15 s. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.


Preteky Medvedí okruh ukázali, že aj v suchom letnom počasí je možné zažiť jesenný blatistý cyklokros. Milovníci mud wrestlingu boli určite spokojní, no pretekári, ktorí majú radi svoj bicykel, asi veľmi nie. Predsa len drahé komponenty bicykla sa v takýchto “blaťákoch” opotrebujú rýchlejšie a s čistením bicykla je babračka.

Na iných podujatiach zvyknú organizátori pozmeniť trať, ak nie je veľmi zjazdná. Za mňa lesnými traktormi rozrytá trať sa mohla pokojne vynechať s tým, že by sa išli dve kolá suchej krátkej trate. No “medveďáci” sa zrejme držia hesla, že trať sa nemení za žiadnych okolností a skutočný medveď sa rád vyváľa aj v blate.

Organizátori však pripravili príjemné komunitné zázemie pretekov, na trati boli na kritických úsekoch regulovčíci a stratiť sa nemohol nikto. Do organizácie jubilejného 30. ročníka pretekov im držím palce a prajem o niečo suchšiu trať.

Fotogalériu organizátora nájdete na tomto odkaze.