Za granicou panstwa alebo „žiletkárčenie“ v južnom Poľsku – Ochotnica Challenge (6. časť)

Táto časť bude o kopcoch, a to nie hocijakých. O lokalite, kde je všetko do 10 % len „brdôčik“. A ako chutí 39 %? Najťažšie stúpanie v Poľsku ma zlomilo.

Po dlhšej dobe tu máme ďalšiu časť môjho seriálu. Po doterajších piatich častiach bude táto trochu iná (odkazy na predchádzajúce časti nájdete na konci článku). Ochotnicu Dolnú a Gornú som už okrajovo spomínal, hoci som cez ne len prechádzal. Tieto dve horské dedinky si však zaslúžia samostatnú časť. Alebo dve?

Katarzyna Niewiadoma, poľská profesionálna cyklistka, okrem iného víťazka ženskej Tour de France v roku 2024, sa narodila v južnom Poľsku v mestečku Limanowa. V Ochotnici trénovala a v roku 2021 bola na jej počesť slávnostne otvorená trasa v chotári týchto obcí. Nesie názov Ochotnica Challenge: 117 km a takmer 3 500 výškových metrov.

Zahŕňa 16 stúpaní – 9 ťažkých, kde sklon presahuje 20 % a priemerné stúpanie je 10 %, a 7 ľahších, aby ste si aj oddýchli. Tam sklon nepresahuje 15 % a priemer je do 10 %. No čo, trúfate si?

Ja som trasu, samozrejme, neabsolvoval naraz celú. Do Ochotnice sa nejako dostať musím, a tak som si vždy dal len zopár stúpaní. Vyrážal som, ako inak, smerom na Tatry a cez Ždiar do Poľska. Hranicu som prechádzal v Jurgove a pokračoval na Nowu Biału buď po trochu rušnejšej ceste č. 49 cez Białku Tatrzańsku, alebo som si zvolil výživnejšiu verziu cez Czarnu Góru a Trybsz.

V čase môjho prejazdu som mal však smolu na vyfrézovanú cestu. Ale konečne! Cesta na Trybsz bola deravá ako ementál, a to si poľské „drogi“ celkom pochvaľujem, táto bola výnimkou.


Odtiaľ som pokračoval ešte kúsok po poľskom vidieku až po napojenie na cestu 969 pred Łopusznou. V Harklowej som si obľúbil fajn reštauráciu popri ceste, „Zacisze Smaku“, kde som sa vždy výdatne najedol. Denné menu za 28 zlotých (cca 6,5 eura) – kto už jedol v Poľsku, vie, že tie porcie stoja za to.

„Toto bude bolieť.“

Za Harklowou som odbočil na Knurów a čakalo ma stúpanie na Knurowské sedlo. Strmšie úseky striedali miernejšie, nechýbali serpentíny, cesta viedla lesom, no občas sa odkryla a naskytol sa nejaký ten výhľad. Na konci stúpania vás privíta značka Ochotnica Gorna a tiež tabuľa s mapou celej Ochotnica Challenge. Z ktorého smeru a odkiaľ začnete, nechám na vás. Poďme si teda jednotlivé stúpania pozrieť detailnejšie.

Twarogi

1,85 km, prevýšenie 282 m, priemer 15 %, maximum 39 %

Začnem tým najťažším, čo tu je. Ak by som šiel za radom podľa mapky, je to piate stúpanie. Twarogi, najťažšie stúpanie v Poľsku. Ja som si ho dal tiež na začiatok mojej druhej poznávacej jazdy v Ochotnici. Z Gornej som sa pekne presunul do Dolnej, kde sa takmer na jej konci toto stúpanie začína. Ako ho ísť? Dá sa naň nejako pripraviť?

Tú značku s 39 % mohli dať na miesto, kde ten sklon reálne je, a nie takto odstrašujúco ešte pred začiatok samotného stúpania. Prechádzam pokojnou ulicou, na Garmine sa mi zobrazí segment a odratúvajú sa metre do jeho začiatku.


Choď! No idem. Úvodné metre sú pomerne rýchle, ale je to len kúsok. O chvíľu prehadzujem a v prvej zákrute, kde to už má cez 15 %, dávam najľahší prevod. Keď vidím, že do konca zostáva ešte 1,5 km, hovorím si: „Toto bude bolieť.“ Pod 15 % to už takmer ani neklesne.

Opúšťam posledné domy a predo mnou je prvá stena. Sklon presahuje 20 %, miestami aj 25 %. Neviem, do akej polohy sa dať, dvíha mi predné koleso. A to najťažšie ešte len príde.


Atakujem čas na KOM, no keď sa sklon prevalí cez 30 %, zlomí ma to. Musím zosadnúť, toto nedám. Tlačím bicykel možno 50 metrov, skúšam nasadnúť, no nejde to, sklon je príliš strmý.

Na druhý pokus, asi o 10 metrov ďalej v zákrute, sa mi to podarí. Záver je opäť miernejší – miernejším mám na mysli, že sa sklon drží kúsok pod 20 % , len občas vyskočí vyššie. Aj dojazd je už rýchlejší a dokonca to klesne pod 10 %, tak preradím na ťažší prevod.


Konečne som na konci, kde nechýba značka s informáciou o nadmorskej výške, názov stúpania, ale aj podpis od Kasie: „Gratuluje“. Môj čas 11:59 na segmente mi nakoniec stačil na šieste miesto v tabuľke aplikácie Strava. Mať lepšie nohy, tak to tam zrejme padne, keďže počas dovolenky som jazdil denno-denne. Chcelo by to však aj o jeden ľahší prevod. Už keď sa to láme k 40 %, je ťažké to vôbec ustáť.

Už úvod vie potrápiť – prvá zákruta, kde sklon presahuje 15 %.

Cesta pokračuje ďalej, no povrch je už štrkový, dalo by sa tu pojazdiť aj na MTB. Ja stojím pri bicykli a chvíľku sa spamätávam z toho stúpania, toto dalo riadne zabrať. No nič, ide sa dole a ešte si dnes nejaký ten „brdôčik“ dám.

Skrodne

1,59 km, prevýšenie 95 m, priemer 6 %, maximum 10 %

Ak nejdeš stúpania za radom, ale máš v pláne si dať len niektoré, tak po ťažkom padne vhod niečo ľahké. A tak som si dal segment Skrodne. Poradové číslo v Challenge je 8. Tiež ho mám pridaný v Garmine.

Skúsim trochu priložiť pod kotol. Ono, keď po najťažšom stúpaní idete niečo, čo má maximá okolo 10 % a väčšinou to kolíše okolo 5 – 7 %, miestami aj menej, tak máte pocit, že idete po naklonenej rovine. S časom to vyzerá nádejne.


Do plusových hodnôt som sa dostal už pomerne skoro, už si to len kontrolujem a v strmších úsekoch mám chuť na to ešte viac dupnúť a ísť zo sedla. Značka 10 % – na to sa pozerá krajšie ako na 39 %. Záver je celkom výživný.

Ešte aj nejaký menší pes z okolitého domu prišiel pozrieť, trochu poštekal, ale našťastie nemal v pláne ma naháňať. Bol by lepší čas. Nakoniec z toho bol čas 4:17 a KOM je tam s dostatočným náskokom. Nuž, na dnes asi stačilo.

Studzionki

1,83 km, prevýšenie 239 m, priemer 13 %, maximum 23 %

Poradové číslo 14, čiže ak ideš za radom, takmer na konci. Nachádza sa, pochopiteľne, už v Ochotnici Gornej. Ja som ho absolvoval ako prvé stúpanie počas môjho prvého poznávacieho výjazdu.


Jazdia sa tu aj preteky, takže nejaký prievan v tabuľke sa nechystám urobiť, ale to ešte neznamená, že si nedám trochu do tela. Už úvod vie potrápiť – prvá zákruta, kde sklon presahuje 15 %.

Nechávam zaradený ešte druhý najľahší prevod, veď to pravé ešte len príde. Mám v nohách síce okolo 80 km, no celkom to ide. Trochu sa to zvoľní a opäť stena. Po ľavej strane značka 23 %. Samozrejme, už to lámem na najľahšom.

Záverečných pár kilometrov je starý, zdrsnený asfalt, prípadne štrk, a tŕpnem, aby som nedostal defekt.

Záver je už pekne otvorený, aj s výhľadmi. Tie si ale teraz veľmi nevšímam. Už chcem byť hore. Na ceste nechýbajú nápisy, či už vzdialenostné do konca, alebo nejaké motivačné. Prichádzam na koniec stúpania, výhľad je celkom pekný. Celé mi to trvalo nakoniec 10:02 min. Cestou dole kvôli fotkám opäť častejšie zastavujem. A teraz si dať niečo oddychovejšie.

Potok Jurkowski

1,46 km, prevýšenie 117 m, priemer 7,9 %, maximum 13 %

V poradí celej Challenge mu patrí číslo 9. Je to príjemné stúpanie okolo potoka. Maximum, ako už býva zvykom, je takmer na konci segmentu. Idem ho po stúpaní Studzionki, ktoré ma poriadne potrápilo, a na povzbudenie si to chcem dať pekne v tempe.

A tak si nechám zaradené niečo ťažšie. Ono, celé toto stúpanie je celkom príjemné, malý potok po ľavej strane, rýchly a tienistý úvod. Energia mi ešte nejaká ostala, aj keď si musím niečo nechať aj na návrat domov, nech nedostanem „hlaďák“. KOM sa aj tak podaril.

Až doma však zisťujem, že vytvorený segment, ktorý som si pridal, je o takmer štvrť kilometra kratší. Cesta ďalej ešte pokračovala, pekne zalesnená stúpala ďalej, no ja som to už krátko nato, ako mi ho ukončilo, otočil. Tak sa sem asi pri najbližšej príležitosti vrátim.

V znamení celodenných výjazdov

Ako som už na začiatku spomínal, na spoznávanie kopčekov v Ochotnici a absolvovanie Challenge som sa vybral z domu. Vždy som si dal jeden ťažký a jeden ľahší kopec. Prvý výjazd som absolvoval stúpania Studzionki a Potok Jurkowski.

Ešte pred Studzionkami som mal v pláne stúpanie Holina, no pred záverom som prehliadol odbočku a pokračoval v tempe rovno. Nejaký segment Forendówki mi ale zarátalo, dokonca sa aj KOM podaril.


Návrat smeroval na Tylmanowu a cyklotrasou Velo Dunajec na slovenskú hranicu. Škoda, že cyklotrasa na Červený Kláštor nie je v celej dĺžke asfaltová, ale záverečných pár kilometrov je len starý, zdrsnený asfalt, prípadne štrk, a na mojich 25 mm plášťoch len tŕpnem, aby som nedostal defekt. Návrat cez Magurské sedlo. Výjazd nakoniec vyšiel na necelých 177 km a 2 341 výškových metrov. Výjazd nájdeš v sekcii Aktivity.

Druhý výjazd mal takmer totožný presun do Ochotnice ako predošlý, len bol viac kopcovitý, keďže som na Nowu Biału šiel cez Trybsz. Absolvoval som stúpania Twarogi a Skrodne a šiel som späť. Nepokračoval som však na Tylmanowu, ale vrátil som sa späť na Knurów, v Harklowej som sa výdatne najedol a z Novej Bialej som pokračoval po cyklotrase cez Krempachy na Łapsze.

Čakal ma teda výživnejší návrat s ďalšími stúpaniami ako Lapszanka či z Osturne na rázcestie pri Tablici.


Asi som mal málo kopcov, keď som si dal takýto návrat. Ale dlhé výjazdy na cesťáku mám rád. A tento smer sa mi aj viac páči ako ten na Červený Kláštor, aj keď pohľad na Tri korunky je taktiež krásny. Zo Strednice podtatranská klasika cez Ždiar, Tatranskú Kotlinu a Matliare. Tentokrát mi to vyšlo na 185 km a 3 069 výškových metrov. Výjazd nájdeš v sekcii Aktivity.

Seriál Za granicou panstwa alebo „žiletkárčenie“ v južnom Poľsku:

• 1. časť
• 2. časť
• 3. časť
• 4. časť
• 5. časť