Čo mi priniesol rok pod taktovkou profesionálneho cyklotrénera?

K cyklistike som sa prvýkrát dostal pred viac ako 3 rokmi. Čo sa začalo ako ideálny šport, ktorý mi pomáhal utekať pred vlastnými myšlienkami, pokračovalo skutočnou vášňou, túžbou po zlepšovaní sa a chuťou pretekať.

V polovici mojej druhej sezóny som si uvedomil, že začínam mať ambície a zároveň som si nie istý, ako sa k ich naplneniu dopracovať. A tak som začal poškuľovať po trénerovi.

Laktátová krivka – základná štartovacia čiara

Po krátkom googlení som identifikoval Juraja Karasa ako trénera s bohatými skúsenosťami, nespočetným množstvom výsledkov jeho zverencov, jeho vlastnou dlhovekosťou v športovom výkone, a tak som sa mu s malou dušičkou ozval.

Mal som dojem, že sa venuje len športovcom s ašpiráciami k profesionálnemu športu. Nie je a nebolo to tak – a začali sme spolupracovať.

Prvú laktátovú krivku, ktorá mi presne odhalila moje tréningové zóny, som absolvoval v júni 2024 (odvtedy som sa nechal otestovať ešte 3-krát, z toho 2-krát na diaľku zdieľaním záznamu z mojej vlastnej jazdy podľa protokolu, ktorý mi Juraj vopred vyzdieľal).


Dovtedy som trénoval len odhadom svojich zón podľa algoritmov. Ukázalo sa, že odhady boli veľmi nepresné, keďže som „vysokotepový“, a tak mi aj regeneračná (Z1) aj vytrvalostná zóna (Z2) hraničili vo vyšších tepoch, ako je obvykle zvykom, a to 140 a 160 tepov.

Spoluprácu s Jurajom sme začali po mojich posledných pretekoch sezóny na L’Etape v septembri 2024. Kvôli mojej pracovnej a osobnej vyťaženosti som si zvolil týždenné tréningové plánovanie (v ponuke je ešte mesačná frekvencia) a mohli sme sa pustiť do toho.

Ako to celé funguje?

Po dohode som dostal prístup do webového rozhrania PROefektu, do takzvaného Virtuálneho tréningového systému, v skratke VTS. V ňom prebieha celá tréningová komunikácia s trénerom ohľadom tréningu – tréningový plán, vysvetlivky, zdieľanie pocitov, zmeny plánu a podobne.

Asi ako pre každého nového zverenca bolo pre mňa v úvodnom období náročnejšie nabrať tréningový žargón ako IO – interval oddychu, RZ4 – rampa do hornej výkonnostnej Z4, NVúK – nadprahový úsek v kopci – a pochopiť metodiku tréningu.

Každopádne VTS obsahuje kompletnú knižnicu tréningových prvkov a po pár týždňoch spolupráce som už s porozumením a zapamätaním tréningu nemal žiaden problém.


V nedeľu po odtrénovaní posledného tréningu pár slovami odkomunikujem cez VTS, či som každý plánovaný tréning odtrénoval, ako som sa v ňom cítil a zadám aj úroveň únavy po celom týždni. Následne mi od pondelka Juraj naplánuje tréning na celý nasledujúci týždeň, a tak trénujem, v podstate s malými výnimkami, takmer vždy 7 dní.

Čo ma prekvapilo?

V prvých týždňoch ma snáď najviac prekvapilo to, ako výrazne menej unavený a zničený som bol po jednotlivých tréningoch, ako keď som trénoval sám – ak sa to dalo tréningom vôbec nazvať.

Na bicykli sa cítim oveľa silnejší a čerstvejší, tréning ma veľmi baví a teším sa naň.

Pocitovej intenzity v tréningu bolo výrazne menej, ako som ju jazdil sám, ale zároveň bola veľmi presne zadefinovaná. Prestal som tráviť takmer akýkoľvek čas v deštruktívnej zóne Z3. Naopak, do tréningu mi Juraj nasadzuje zhruba 2- až 3-krát do týždňa v rôznej dĺžke intenzitu v Z4 až Z6.


Druhá prekvapivá vec pre mňa bola, ako dlho ma tréner necháva regenerovať po ťažších tréningoch, a to už ani nehovorím o regenerácii po pretekoch, kde občas aj tri dni po pretekoch jazdím v Z1 s veľmi občasným „prisolením“ v podobe intervalov. Jednoznačne som regeneráciu dovtedy výrazne podceňoval.

Z1 môj vlastný tréning dovtedy nepoznal, túto zónu som úplne ignoroval, pričom je tak veľmi dôležitá!

Dostavili sa výsledky?

Jednoznačne áno. Za 12 mesiacov som sa na hornej hranici Z4 výkonnostne zlepšil o niečo málo nad 11 %, horná hranica Z2 poskočila o viac ako 30 %, Z1 o astronomických viac ako 45 % (v absolútnych číslach).

Konkrétne wattové číselné vyjadrenia od začiatku (06/2024) po poslednú diagnostiku (09/2025) – uvedené čísla sú horné wattové hranice jednotlivých zón:


Pre prísnych analytikov výkonu – počas celej doby spolupráce som cca 3 kg schudol (mierny rozdiel offseason, keď som ľahší oproti pretekovej sezóne – vtedy som mierne ťažší). Takže čísla zlepšenia v relatívnom porovnaní budú ešte málinko lepšie – napríklad zlepšenie na hornej Z4 metrikou W/kg porástlo presne o 16,1 %.

Bohužiaľ nečakám, že takýto rast bude pokračovať donekonečna – už mám aj svoj vek a zároveň to jednoducho nie je udržateľné. Takýmto tempom by som totiž o pár rokov mohol sekundovať Pogimu na štarte Tour de France (haha!).


Dôležitejším výsledkom, ako sú samotné čísla, je pre mňa to, ako sa cítim. Bývam výrazne menej chorý – v minulosti som sa veľmi ľahko aj v lete vedel pretrénovať do choroby – a ak aj niečo chytím, väčšinou chorobu za pár dní ľahko odrazím. Na bicykli sa cítim oveľa silnejší a čerstvejší, tréning ma v drvivej väčšine prípadov veľmi baví a teším sa naň.

Aké sú negatíva?

Športové vyslovene žiadne. Sociálne negatívum je, že dostávam výrazne viac hubovej polievky od kamarátov z klubu za to, že jazdím sám. Občas sa dajú tréningy prispôsobiť aj jazde v skupine, ale nech sa človek snaží, ako chce, sú špecifické tréningy, ktoré sa jednoducho v skupine väčšej ako dvaja trénovať nedajú, a tak jazdím veľkú časť svojich tréningov sám.

Pozorujem, že cítim podvedomý stres z toho, keď sa mi nepodarí kvôli práci alebo rodinným povinnostiam odtrénovať tréning. Cítim zodpovednosť voči svojmu trénerovi, voči PROefektu ako značke, keďže je plný šikovných športovcov, a v neposlednom rade mám sám ambíciu zlepšovať sa. Beriem to ale skôr ako môj vlastný problém, nie problém našej spolupráce.

Zároveň sa mi osvedčuje, že má v tréningu väčší prínos dlhodobá konzistentnosť (s občasnými výpadkami) ako občasná dokonalosť.

Celkové hodnotenie? Na jednotku

Je pravdou, že som tento rok zdvojnásobil počet pretekových štartov a na konci sezóny som už vnímal mierne znaky športového vyhorenia, ale to je úplne samostatná téma, o tom niekedy nabudúce.

Ak vezmem do úvahy výkonnostné zlepšenie, pevnejšie zdravie a celkové pocity, každému, aj tomu bez pretekárskych ambícií, by som aspoň nejakú časť svojho športového života odporúčal pracovať pod taktovkou vzdelaného a skúseného trénera.