Kráľovský cyklomaratón 2010

Cesta je prach a štrk a udupaná hlina

a sivé šmuhy kreslí do vlasov

peloton čo na Spišský hrad sa vzpína

jak pierka túžby z krídel pegasov.

Karel Kryl

ŠK Pegas Košice pripravil 21. augusta na Spiši tretí ročník horského cyklomaratónu. Tentoraz v obci Granč Petrovce.

Je tomu približne 770 rokov, čo sem prišli maďarskí kopijníci na čele s vojvodom Petrom a usadili sa tu. Pôvodní obyvatelia nazvali túto časť Petrovce. Pôvod názvu Granč -druhej časti obce, doposiaľ nepoznáme. V obidvoch častiach obce boli zemianske rodiny -v Granči sa volali deGrancs, v Petrovciach Petróczy. V roku 1876 sa tu narodil Štefan Petróczy, významný priekopník v konštrukcii vrtľníkov. Zrejme preto usporiadateľia dnes dali ako hlavnú cenu v tombole let helikoptérou s preletom nad kukučím hniezdom na Spišskom hrade. Aby však lietala tak ako ju poznáme dnes, musela prejsť dlhým vývojom. Možno neviete, že tú prvú zostrojil pred vyše sto rokmi francúzsky výrobca bicyklov Paul Cornu a bola na galuskách. Dokázala sa vznášať meter nad zemou celých 20 sekúnd.


Od rána modrá obloha veští horúci deň. Cestou na štart môžeme vo viacerých mestách Slovenska vidieť veľké billboardy s pegasom Mirom Farkašom v plnom nasadení upozorňujúce na dnešný pretek. Pre nás sú pripravené 3 trate (82 km/2990 m, 52 km/1650 m, 23 km/590 m). Ak motivácia pre účasť na najťažšej trati je bonus v podobe veľmi peknej cyklistickej vesty pre 50 najrýchlejších. Zabralo to -na dlhú trať odštartovalo vyše 60 diaľkárov. Ja medzi nimi. Lepšie povedané za nimi. Bicykel som pre prácu zavesil na klinec pred piatimi týždňami hneď po Salzke. Po dvoch týždňoch som bol síce ešte v Turčianskych Tepliciach Jarovi Štrengerovi vrátiť nitovač, čo mi v Rakúsku požičal, ale cestou domov s 200 kilákmi v nohách som cez Čertovicu ledva preliezol. Proste keď prestanete jazdiť, týždeň pauzy tak nevadí, ale potom ide forma rapídne dole. A posledné 3 týždne som v sedle nesedel vôbec. Jedinou túžbou dnes pre mňa je dôjsť do cieľa do päťdesiateho miesta. Nebyť tej parádnej vesty, išiel by som radšej strednú trať.


Cítim od štartu, že sa mi ide ťažko. S pribúdajúcimi kilometrami to bolo ešte horšie. Pár ľudí obídem ale cestou na Spišský hrad musím hore tlačiť. Pred dvomi rokmi som to hravo vyšľapal a to sme šli oveľa vyššie -cez nádvoria hradu. Je škoda, že to už nie je možné, veď to bola atrakcia ako hrom. Spišský hrad je súčasťou svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ročne ho navštívi 100 000 návštevníkov. V lete každú sobotu si ho môžete pozrieť i v noci vo svetle fakieľ v sprievode tajomného mnícha. Môžete zazrieť ducha krásnej Hedvigy, zbojníka Šarška či tatársku princeznú Šat. Hrad má bohatú históriu. V roku 1464 ho získal Imroman, ktorý, ako viete, robil duatlon (beh za ženami a streľba na poľovačkách). Imroman Zápoľský mal spolu s bratom 70 hradov a tento sa stal ich kmeňovým. Niet však čo závidieť. Vtedy 50 ročný človek sa považoval za starca. Nečudo, keď deti v piatich rokoch začínali s pitím vína. K tomu si pridajte obžerstvo, chladné múry a nedostatočnú hygienu.


Krásne fotky z prejazdu nádvorím od Peťa Šofranka sú len spomienkou na prvý ročník, teraz sa odkláňame už na parkovisku. Asi po dvoch kilometroch zjazdujeme na asfaltku a bočíme vľavo. Tu sa nám zdvihne tlak. Biker predo mnou vyletí na cestu pri Hodkovciach tak rýchlo ako sa len dá. Pre vysokú trávu nevidel auto a šofér nevidel jeho. Išli sme traja v miernych rozostupoch a ani jeden z nás tú tabuľku s upozornením nepostrehol. Bolo to o chlp. Na rovinke sme to rozdýchali a o pol kilometra ďalej policajtovi hlásim, nech tam pre strednú trať zabezpečí regulovčíka. Nasledoval zjazd na hlavnú cestu s hlbokými výmoľmi. Nielen tu, ale na celej trase bolo dosť miest, kde sa dalo rozbiť. Ale také úseky sú skoro na každom maratóne. Prechádzame Žehrou a pri Oľšavke odbočujeme na poľnú cestu. Chlapom v našej skupinke nesedia údaje v profile. Ak to takto pôjde ďalej, v cieli bude ozajstná stovka. Cez kopčeky prechádzame do Dúbravy a Poľanoviec. Ako mi po štarte Drotár vysvetlil že dnes budú len dva veľké kopce, tak teraz začína ten prvý. Tých menších už bolo niekoľko a ani tie pre mňa neboli malina. Stále sa mi ide horšie a horšie. Musím zastať a posilniť sa. Maďara som už dávno stratil z očí, teraz ma obehol Lakko, Emil Janko s dvomi opravenými defektmi a ďalší a ďalší. Nevládzem ani tlačiť a to Julka Jurčová sedí v sedle a usmieva sa. Ženám by mali zakázať jazdiť na tej istej trati, lebo ich predbiehanie nás veľmi uráža. Je to ozaj hanba, lebo aj my trénujeme a máme kondičku a nejaké ambície. Ženy neboli stvorené aby lovili, nemali by sa ani tak namáhať. Julka, zdá sa, by ulovila aj kamzíka. Julka patrí medzi pár žien v tejto sérii, ktoré to vedia kde-komu natrieť. Nielen na biku, ale i v triatlone.


Už hodinu je to rovnaké. Obiehajú ma ďalší. Ako strela prefrčí elegán Kiri, nestačím ani Lenke Hartlovej. Ak je to trochu z kopca, to mi ešte ide, po rovine si prehodím na ľahší, ale hore kopcom po minúte som hotový. Žiadne veľké búšenie srdca a žiadna sila v nohách. Sám som bol zvedavý, ako to dnes zvládnem, ale takúto krízu pred tridsiatym kilometrom som nečakal. O päť kilákov ďalej začali kŕče a verne ma sprevádzali až do cieľa. Ku kríze a kŕčom musím spomenúť ešte jeden pád, blúdenie a defekt a maratón so všetkými esenciami je ako vyšitý. Ale to predbieham. V zjazde k tunelu Branisko som zo zvážnice neodbočil vpravo na singlík. Po kilometri som zastal, lebo mi to bolo divné. Od štartu perfektné značenie zrazu prestalo. V blate je však stôp neúrekom. Stojím a čakám. Prvý prišiel Drotár a ubezpečuje ma, že dával dobrý pozor. Naviac je domáci, s ním sa nestratím. Pokračujeme ďalej až kým nám nejdú oproti dvaja bikeri. Otáčame a o chvíľu zhora pri nás zabrzdí ďalší. Piati sa vraciame až k fáborke, kde šípka, ktorá bola otočená nahor, je zase vodorovne. Niekto si robí srandu. Ako som sa neskôr dozvedel, zablúdil Lakko, zablúdila Julka, Jožko Orem i ďalší.


Zbehneme na občerstvovačku k tunelu Branisko a hneď stúpame do druhého veľkého kopca na Sľubnicu. Strmšie úseky tlačím, na tých miernejších sa pomaly rozbieham. Asi 3 kilometre pod vrcholom je občerstvovacia stanica. Samí chlapi, samá ochota. Rozumejú hladnému i smädnému, nalejú, povzbudia. Na Sľubnici som nezastal, akurát som postrehol niekoľko rogalistov pripravených odštartovať. Nasledujúci prudký zjazd poznám z prvého ročníka a preto si v ňom dovoľujem. Práve keď som zbehol z toho prudkého chodníčka na zvážnicu, od horúceho ráfika mi razom spľaslo predné koleso. Stalo sa mi to prvý raz, že od brzdenia s véčkami sa mi prepálila duša. Pri výmene som sa na ráfiku popálil a zhodiť plášť mi trvalo trochu dlhšie. Do cieľa som už išiel sám. Čakal ma ďalší krásny singlík po kravských chodníčkoch. Akosi som sa rozbehol, dokonca som vyšľapal aj javorovú alej pod Dreveníkom. V cieli sa už vyhlasovalo. Došiel som na 51. mieste a na prekvapenie sa mi ušla posledná vesta.


Ak mám zhodnotiť svoj výkon, prekvapilo ma, že za mesiac nečinnosti sa dá na kondičke toľko stratiť. Určite to bolo pre mňa ťažšie, ako v Rakúsku. Tam mi tých 211 kilometrov vlastne nepripadalo ťažkých. Tu som si siahol ku dnu a v cieli ma ešte dlho naťahovalo. Pred piatimi týždňami som bol výkonnostne niekde na úrovni Joža Sakalu, ktorý mi dal teraz vyše 2 hodiny. Dnes šiel ozaj vynikajúco. Prišiel pred takými borcami ako Miro Reingraber, Fero Šmelko, Peter Benko a mnoho iných. Pritom oni sú skoro mládenci a Jožo bude mať za 5 rokov šesťdesiatku. Joža obdivujem. Roky si drží vysokú výkonnosť pri tých všetkých starostiach. Jožo je totiž starosta. Alebo napríklad Jožko Orem. Jemu som v júli vedel nadeliť, dnes ma nechal o 110 minút. A to včera krútil ku mne do Liptovského Hrádku s plným ruksakom na chrbte a s druhým na nosiči spolu 140 kilometrov cez Čertovicu. Keď Jožko je taký truhlík. On si myslí, že keď ho pozvem, tak asi na dvor. Doniesol si večeru, raňajky, deku na spanie a neviem čo ešte. Hej, a krabicu hríbov. Tak sme si večer posedeli pri internete a konečne sa videl na fotkách z maratónov. Ženička nosila jedno jedlo za druhým až zrazu Jožko povedal, že by si rád ľahol, aby sme tú fľašu dopili radšej zajtra. Zajtra však bolo všetko inak, lebo Base zobral Jožka z maratónu do Zvolena. Odtiaľ to mal na bicykli len 30 vlnitých nočných kilometrov. On to zvláda aj po dlhej maratónskej, lebo teraz mu ide. Jožko trénuje -chodí na hríby. Keď ich má 20 kíl, naloží na bicykel a krúti s nimi do výkupu cez kopčeky 80 kilometrov do Rimavskej Soboty. Za kilo kuriatok má 1,8 eura a ďalšie bonusy na bedni na maratónoch.


HODNOTENIE

Pekné počasie prilákalo vyše 440 účastníkov. Pretek zaradený do Cyklomaratónskej MTB série potvrdil svoj vysoký štandart. Osobne sa mi ale prvý ročník páčil viac. Trať bola výborne značená, hoci mala vyše 80 kilometrov. Na slnku to však bola praženica, nebolo sa kde schovať. Naopak, podľa mňa za mokra by bola dosť blatistá. Organizátori prišli s originálnou hlavnou cenou v tombole (let helikoptérou) a horskou prémiou ohodnotenou vecnými cenami. Zabezpečenie pretekárov v cieli bolo na úrovni. Ako priestor štartu a cieľa sa mi viac pozdával prvý ročník v Spišskom Podhradí na fotbalovom štadióne. Prišiel som však dnes tesne pred štartom dlhej a do cieľa až pri vyhlasovaní výsledkov, tak hodnotenie nechám radšej na účastníkov v ankete. Zaujímavá diskusia ohľadom hodnotenia je i na fóre: http://forum.mtbiker.sk/maratony-xc/kralovsky-mtb-maraton-2010-t23269-45.html


OHLASY ÚČASTNÍKOV

Števo Pinčák, Bikepohodička Team, 82 km, 36. miesto v kat. 19-39 rokov, čas 7:30 hod.
Ako?
Ťažká trať, zle sa mi šlo. Nemám rád také slnko. Spadol som na treťom kilometri, foťák som stratil, kŕče som dostal, nemám rád také teplo.

Peter Bodnovič, Markušovce, 82 km, 1. miesto v kat. 30-49 rokov, čas 5:07 hod.
Prvý ročník si tiež vyhral, vlani si nepretekal. Ako sa Ti šlo?
Vlani som pre chrbticu vynechal, teraz som jazdil len cestu. Takže technika jazdy mínus, päť pádov.

Jožo Svaček (Drotár), MTB club SPIŠ, 82 km, 12. miesto v kat. 40-49 rokov, čas 7:31 hod.
Ako sa Ti šlo?
......... .
Ale povedz slušne, toto nemôžem napísať.
Aha! Tak napíš, že som mal krízu od štartu po cieľ.

Karin Backová, Žilina, 52 km, 14. miesto v kat. 19-39 rokov, čas 6:19 hod.
Išla som päťdesiatku, som rada, že žijem. Zo začiatku v pohode, dobre sa mi ťahalo, no potom sa mi už šlo ťažko. Ale zjazdy boli nádherné.

Tóno Backo, Žilina, prišiel spolu s Karin
Nádherný pretek. Toho roku náš tretí. Bolo to také pohodové. Jeden väčší kopček, ale nádherná trasa. Prídeme určite aj o rok.

Karol Kirdaj, http://www.haTRIck.sk, Brezno, 52 km, 14. miesto v kat. 40-49 rokov, 3:48 hod.
Tretí raz som tu, dnes sa mi šlo najťažšie. Trať je krásna. Boli tam aj dva pekné singlíky, ale najviac sa mi páčil prvý ročník s prejazdom hradu.

Jožko Orem, http://www.kamnahriby.sk, 82 km, 2. miesto v kat. 50-59 rokov, 5:33 hod.
No, šlo sa mi tak priemerne, trošku ma boleli nohy po včerajšku. Lebo prakticky to bolo pre mňa ako dvojetapový závod. A poblúdil som. Našťastie len 600 metrov, lebo to sa už vracali ďalší. V jednom zjazde pri obiehaní pani z kratšej trate som vbehol do jamy a padol som. Trať bola ťažká a výborná, mal si pravdu, len nebol čas obdivovať okolie.

Jaro Štrenger, http://www.dlahy-a-ortezy.sk, Turčianske Teplice, 23 km, 2. miesto v kat. 50-59 rokov, 1:40 hod.
Jaro, Váš dom v Tepliciach som našiel podľa auta pred ním, ktoré bolo plné štartovných čísel z cyklomaratónov. Vaši sa o Teba boja, doma máš už tri rozpolené prilby.
Už si dávam väčší pozor, jazdím pomalšie.
Ako sa Ti šlo dnes?
Veľmi dobre sa mi šlo. Pekná trať, značenie dobré, aj občerstvovačky. Išiel som s manželkou, aj ona si pochvaľovala. Dokonca vyhrala kategóriu.
Vráťme sa ešte na chvíľu do Rakúska.
Sme to posr... obidvaja -ja aj ty.
Teraz na Slovensku jazdíš detské trate, ale na Salzkammergut Trophy pred mesiacom si šiel 211 km bez tréningu. Celý čas si jazdil predo mnou. Na 176-tom kilometri na kontrole Ťa stopli. Koľko Ti chýbalo do časového limitu?
2 minúty. Ale ja som si stále myslel, že mám veľkú rezervu. Ja som šiel s tým Čechom, on už chudák nevládal. Stále som šiel v pohode, preto ma to mrzí.

Martin Nehrebeczký (Muffin), AM.EN, 52 km, 102. miesto v kat. 19-39 rokov, 5:21 hod.
Slniečko pripekalo, pekné singláče. Kebyže nemám technické problémy s brzdou, tak je to lepšie.
Čo sa stalo?
Odfajčil som šróbku na prasati, tak som šiel bez prednej brzdy.

Jano Úrek (Base), MT Biker Hodruša-Hámre, 52 km, 13. miesto v kat. 19-39 rokov, 3:19 hod.
Veľmi pekná trať. Prvú polovicu sa mi šlo nanič, úplne zle, ale druhú ako vymenený. Taký prudký zjazd ako zo Sľubnice som ešte nešiel. Ja som ťažký, zadné koleso šlo flekom nonstop.

Robo Gazdík, Fat Boys Žilina, 82 km, 21. miesto v kat. 19-39 rokov, 6:01 hod.
Dobrá trasa. Jednak bola dlhá, spravodlivá -zadarmo ani hore, ani dole. Tento maratón má fakt potenciál.

Miro Kováč, Športservis team Bratislava, 82 km, 6. miesto v kat. 40-49 rokov, 5:51 hod.
Prečo máš na kolene takú hrču?
Som mal defekt a pád. Ty si mi hovoril, že nejazdi tak rýchlo. Pozri sa. Koleno mám vyhodené, neviem či budem ešte tohto roku bicyklovať. Takto mi vybočila noha. Aúú! Neviem čo bude.
Kde sa Ti to stalo?
Na 48. kilometri. Ešte som s tým došiel. Doma pôjdem k ortopédovi. Aúú!
Čim skôr sa uzdrav, Mirečku. A nech je to bez následkov. Čaúú.

Foto od Roota (viac na http://www.kralovskymaraton.sk/mtb_III_01/index.htm)