Pleše – poznáš túto vrchársku výzvu?

Slušná porcia viac ako 600 výškových metrov, nový asfaltový koberec s priemerom takmer 11 % a záverečná gravel sekcia k panoramatickým výhľadom na hory.

Hovoria vám niečo Podkonice? Alebo Pleše? Nie? Vôbec nemusíte mať nejaké výčitky, pretože až do minulého roku som o nich nemal potuchy ani ja. A to kúsok odtiaľ máme chalupu a neraz som sa ocitol doslova na skok, či skôr na dohľad. Či už pri jazde po hrebeni popod Kozí chrbát, alebo keď som si dával Šachtičky. Veď tie sme minulý rok točili a svojimi parametrami patrí asfaltová časť medzi top 5 najťažších asfaltových stúpaní – z vrcholu sme mali Pleše ako na dlani.

Lenže malé lyžiarske stredisko mi stále unikalo a až Vlado Palúch mi v jednom článku spomenul chatu a že hore vedie rovnako parádny kopec. Sliedim po mape a až po hodnej chvíli mi oči padnú smerom k Slovenskej Ľupči a prstom pokračujem vyššie. Vôbec nechápem, ako mi mohlo to miesto tak dlho unikať a skôr mám pocit, akoby ho dáky program predo mnou schovával.


V lete sme boli na chalupe, a tak idem konečne na prieskum. Zrejme to tak malo byť, pretože „timing“ nemohol byť lepší. Na jar tohto roku dostala totiž prístupová komunikácia k lyžiarskemu stredisku nový koberec a ja som prišiel, ako sa hovorí, priamo „na hotové“. Kombinácia prostredia, parametrov stúpania a novej cesty bola pre mňa skutočným zážitkom.

Navyše človek skončí pri chate a keď má MTB (či gravel), môže pokračovať za nádhernými výhľadmi ďalej. Veď názov Pleše nie je pre nič za nič. Ponúka ničím „nerušenú“ 360-stupňovú panorámu z výšky 1000 metrov. Skalka, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Poľana... Všetko máte doslova ako na dlani.


Cez vrchol sa dá spraviť akýsi okruh a potom pokračovať smerom na Kalište a Donovaly. Po chvíli sa napojím na známu cestu, po ktorej som neraz jazdil či pretekal na Donovalskom drapáku. Veď ja som roky jazdil len malý kúsok vedľa.

Hlavným „highlightom“ je cesta z Podkoníc, ktorá má dĺžku cca 3 km a priemer takmer 11 %.

Prichádzam taký nadšený na chalupu, že ďalší deň už ideme na Pleše celá rodina a vraciame sa ako po objavení Ameriky. Možno o niečo dlhšie intro, ale chcel som vám sprostredkovať prvotné pocity a radosť z nového miesta a verím, že nebudem jediný. Pod nosom máme neraz krásne miesta, len ich treba objaviť a bicykel je skvelý nástroj.

Parametre stúpania

Poďme od môjho nadšenia z objavovania k parametrom. Môžeme sa na to pozrieť trochu komplexnejšie. Dalo by sa povedať, že stúpanie sa začína už na námestí v Slovenskej Ľupči akousi prípravou – ale veľmi poctivou a už tu narazíte na 12 % sklony.


Odtiaľ je ku chate Pleše teda čisto len asfalt 7,3 km s prevýšením cca 470 metrov. Od chaty ide potom 1 km „gravel“ sekcia s priemerom 14 % až na vrchol, čo dáva dokopy 8,3 km s prevýšením cca 610 m. Ale tým hlavným „highlightom“ je cesta z Podkoníc k chate, ktorá má dĺžku cca 3 km (od Kostola) a priemer takmer 11 %.

Ale pozor, kopec je členitý s pár „rovinkami“ a aby sa to dorovnalo, nechýbajú miesta s 19-20 %... a to už pekelne cítiť gravitáciu. No čo sa mi páčilo najviac, cesta nie je dajaké utrpenie v štýle rovno hore a skloniť hlavu. Nechýbajú zákruty, zmeny sklonu a dokonca sa mení aj charakter lesa z čisto listnatého na borovicový mix.

A verte mi, že teraz na jeseň boli farby doslova neuveriteľné. Ten pocit, keď človek naberá metre farebnou alejou, je doslova korením jesennej cyklistiky. Veď môžete posúdiť nižšie, či som si nevymýšľal.

V objatí kopcov

Okolie Banskej Bystrice je doslova vrchársky raj. Hneď vedľa ležia spomínané Šachtičky, z druhej strany kopca potom nádherná Špania dolina. Kúsok ďalej nechýba legendárny Malý Šturec so svojimi serpentínami, z ktorých sa vám zamotá hlava, či gravel kráľovstvo k horskému hotelu Kráľova studňa. A nad tým samozrejme Krížna.


Alebo pokračovať ďalej popod Nízke Tatry smerom na Čertovicu, tak ako v jednom tohtoročnom výlete. Spomenul som miesta, odkiaľ sme už robili obsah a ktoré si môžete pozrieť, prípadne sa rovno inšpirovať.

Ale ešte ostali napríklad Kordíky a Králiky, Skalka, stúpanie zo Starých Hôr do Tureckej a podobne. Už si v hlave plánujem nejakú poriadnu vrchársku korunu. Kto má rád kopce, tu sa nudiť rozhodne nebude. Užívajte jeseň a našu krásnu prírodu.