5 pohorí za jeden deň alebo moja cesta zo Žiliny na Sliezsky dom

Máte v hlave nejakú vysnívanú trasu? Ja vás vezmem na tú moju, ktorá mi priniesla množstvo nezabudnuteľných zážitkov v horách a ešte 263 km s prevýšením 5600 m.

Už ani neviem, kedy presne vznikla prvotná myšlienka, ale bolo to niekedy minulý rok. Zrejme počas MTBIKER Sliezskeho kráľa, kedy som sa musel v priebehu pobytu krotiť so skvelým jedlom na Sliezskom dome. 30-minútová časovka je malý deficit.

Asi som si položil otázku... „Aké by bolo prísť sem až z domu a hladný?" Prečo nie. Veď niekedy vedia vzniknúť nápady presne z podobných „hlúpostí“. Každopádne semienko v hlave bolo zasadené a pohľad do mapy moje nadšenie vystupňoval. Veď ja si viem trasu vytvoriť tak, že počas nej navštívim naše najväčšie pohoria.

Veď podobnú hru môžete hrať všetci a bicykel je skvelým nástrojom.

Všetko vyklikám na mape a vidím, že bude treba dostatok motivácie a hodí sa aj veľká porcia letnej formy. Potom zrazu prišlo veľmi skoro prvé sneženie a bolo po plánoch. S odstupom času hovorím, ešteže tak...


Túto jeseň som odhodlaný, mám všetko dohodnuté, Adam sa teší rovnako. Lenže počas celého októbra sa nenájde náznak stabilného počasia. Žiadne babie leto. Možno sa teraz pýtate, prečo práve jeseň, keď bolo toľko krásnych letných dní. Nuž, nemám logické objasnenie. Vlastne áno, mám. Preteky, akcie a jednoducho plný kalendár.

Ale už od začiatku som chcel ísť na jeseň, pretože má podľa mňa svoj charakter. Užívam si pestrosť, chlad, prechody z mrazu na slnko, inverzie, zasnežené vrcholky kopcov v kontraste s farebnými stromami. A možno je v tom aj trochu ješitnosti, že všetci už symbolicky „balia“ a teda prišiel ideálny čas.


Čakám, čakám a ono prší, prší. Až začiatkom novembra vidím v predpovedi konečne slniečka. Nebude už neskoro na niečo podobné? A potom si hovorím: „Nebuď bábovka." Výbavu máš ako profík, svetlá tiež nie sú žiadny problém. Odmenou boli tak pestré podmienky, ktoré mi ani vo sne nenapadli.

Ranná inverzia s východom slnka, slušný „mrazák“ vo Valči, totálna hmla v celej Turčianskej kotline, slnečné šotolinky na Kráľovej studni, chladná Magurka, nekonečný prejazd do Západných Tatier, zlatá hodinka v Žiarskej doline, jazda po potoku v tme do Račkovej doliny... ale úplnou čerešničkou bola prázdna Tatranská magistrála a výstup na Sliezsky dom pri tzv. supersplne.

Áno, vyšlo to presne, keď bol mesiac vo svojom perigeu a teda bol väčší a jasnejší. Tie pohľady na mesiacom osvetlený Kriváň, či Gerlachovský kotol boli niečo neuveriteľné, pre mňa osobne ešte niečo oveľa viac v kontexte celého dňa a zážitkov.


Nešlo len o to prejsť z bodu A do bodu B. Teda áno, mal som toho už dosť a vidina blížiaceho sa cieľa mala veľký vplyv na emócie. No ešte viac ma tešilo, že budem môcť celý zážitok zdieľať a plán sa nám s Adamom podarilo splniť. Zladenie chcelo trochu viac „menežmentu“, no verím, že výsledok vás poteší.

Nejdem už zdržovať úvodom, nakoniec môžete posúdiť samy. A pod videom ešte doplním niektoré „technické“ detaily ohľadom výbavy, ktoré mnohých neraz zaujímajú. Inak som zvedavý, čo poviete na náš netradičný úvod.

Nevravel si, že nepatríš úplne ku gravel jazdcom?

Pôvodne som myslel, že pôjdem trasu na horskom biku, pretože pred rokom som inú možnosť nemal. A hneď mi napadlo, že všetky tie dlhé presuny medzi pohoriami po cestách budú na MTB za trest. Ale dostal sa mi do ruky krásny BMC Kaius a okamžite si hovorím, že teraz mám ideálny stroj.

Možno ste čítali nedávny článok o tom, že ma gravel v teréne stále nenadchol ako horského cyklistu. Dokonca, že mi ho niekto nanútil. Táto trasa je za mňa dokonalým príkladom, čo pre mňa osobne znamená gravel. Dlhé trasy, oveľa väčšia sloboda a pocit, že to letí. Veď medzi kopcami sa hýbem rovnako rýchlo ako na klasickom cestnom bicykli... ale čo všetko dokážem ešte prejsť. S tým pocitom ma potom baví aj „terén“ a užívam si ho.


Vzadu som nechal hladký 40 mm Panaracer GravelKing slick+ na Vision Metron 45 S, dopredu putovalo originál koleso s väčšou vnútornou šírkou a 43 mm verziou plášťa Panaracer GravelKing SS (reálne 45 mm), kde mám aj insert Vittoria. Predsa len hordy lístia a niektoré úseky si vyžadovali aspoň trochu viac bočnej trakcie a nižší tlak.

Vo výsledku bol tento set-up za mňa skvelý a krásou gravel biku je práve mať podobnú možnosť na „hranie“. A ešte je to bicykel, kde sa mi tie malé kapsičky celkom páčia.

Veľa muziky aj za dobré peniaze

Teraz už vďaka flexibilite nie som žiadny extra nočný jazdec. Nemám preto svetlá na nočné jazdenie, vystačím si v podstate so zadným radarom. Ale plánovanie trasy mi dalo chrobáka do hlavy, nech si zaobstarám niečo šikovné, univerzálne, čo viem nahodiť do držiaka Go-Pro.

Inak systém, ktorý ponúka rôzne kombinácie pre integrované riadidlá, či kombinuje GPS s Go-Pro držiakom (prípadne zvonček), je od Close The Gap. Kolega Matej alias Scarxik z našej žilinskej predajne mi potom poradil skvelé svetlo, konkrétne Magene AT1200.

Silnejšia a momentálne dostupná verzia je potom Magene AT1600. Štíhly zliatinový tvar, možnosť spárovať s GPS, výborné rozloženie kuželu a dostatočná výdrž. Používal som ho najmä v najslabšom režime (cca 400 lúmenov), ktorý bol stále dostatočný na normálnu (a bezpečnú) jazdu, kde sa dostávame na cca 5 hodín. Navyše sa dá použiť aj ako power banka a celkovo je radosť ho držať v ruke vďaka spracovaniu. A to všetko pri cene, ktorá sa podľa mňa drží stále pri zemi vzhľadom na kvalitu.


Čo sa týka zadného svetla, tam som mal už dlhoročného spoločníka, teda radar Garmin ale dal som ešte zálohu v podobe zadnej blikačky Ravemen CL06. Až na videu som potom videl, aký kus roboty dokáže aj také na pohľad malé svetielko spraviť. Dnes jednoducho ozaj neexistuje dôvod svetlá nevoziť, aj keď fandíte čistému vzhľadu a minimalizmu. Teraz nemyslím len pre jazdu po tme, ale na všetky situácie zlej viditeľnosti.

Nech žije priedušnosť

Tento rok priniesol nový materiál Polartec AirCore a s ním aj novú verziu bundy Perfetto 3, o ktorej mám samostatný test. No a podmienky boli podľa mňa dokonalou demonštráciou, prečo oveľa viac využijem elasticitu a extra priedušnosť novej verzie.

Videli ste, že sa striedali podmienky v podstate od mrazu po dlhé kopce na slniečku – všetko cca do 9 stupňov max. Ako bonus ozaj hustá hmla, akoby mi niekto fŕkal vodu na tvár. Jediné, čo mi stačilo robiť, bolo obliekať zateplenú „puffy“ vestu s Polartecom Alpha a otvárať bočné prieduchy (hruďák znemožňuje klasické rozopínanie).


Nebola mi zima, nebolo mi teplo. Inak práve podobná kombinácia je podľa mňa ideálna na takéto akcie, kde sa podmienky neustále menia, intenzita nie je malá a treba rezervu na dlhší „prestoj“, či zjazd. Po celý čas som sa cítil komfortne a žiadne veľké prezliekanie.

Ako spodná vrstva poslúžilo dlhé tenké tričko Castelli Merino Seamless, rukavice Perfetto a zateplené krátke nohavice s vreckami Unlimited doplnené o návleky. A k tomu najmä v úvode návleky na tretry Unlimited.

Výdrž GPS aj zaujímavé čísla

Záverečná vsuvka ohľadom výbavy sa týka GPS zariadenia – je ním novinka z dielne Garmin, model Edge 850. Keď robil Cepo video o výbere zariadenia, najväčším problémom bola v komentároch výdrž batérie udávaná na cca 12 hodín a po jazde mi viacerí písali, či mi to nevyplo.

Lenže 12 hod. je v prípade, že máte zapnuté všetky možné upozornenia, maximálnu presnosť, widgety a neviem čo ešte. Táto trasa mi prišla ako super test v reálnych podmienkach. Vypol som zbytočnosti, ako sú rôzne upozornenia na jamy, či hustú premávku, nastavil klasické GPS (nie viacpásmové), zrušil extrémne presný 5-herzový záznam GPS (ideál na enduro, či DH) a trochu znížil jas displeja – ale tak, aby som stále dobre a komfortne videl.

Pri neustálom zdieľaní polohy pre Adama (LiveTrack) a cca 2 hodinách pustenej navigácie mi po skončení jazdy (celkový čas 14 hod, čistý 12:40) zostalo ešte 32 % batérie.


Samozrejme pre bikepackerov sú lepšie iné zariadenia, no pre športovo zameraných jazdcov žiadne veľké obmedzenie ani na extrémne trasy. A podobne optimalizovať sa dajú väčšinou všetky zariadenia, a teda výdrž batérie v popiskoch treba brať s určitou rezervou.

Len pre zaujímavosť, celkovo som spálil 10 855 kalórií, čo bolo ešte o 1200 viac než počas Salzkammergut Trophy. Nejaké ďalšie údaje potom nájdete v zázname jazdy. Cca 4 dni mi trvalo, než sa HRV (variabilita srdcového tepu) vrátilo do normálu, čo bolo pre mňa celkom zaujímavé zistenie, o ktorom som písal aj v nedávnom článku.

Máte nejakú vysnívanú trasu?

Aby som to celé zhrnul, mám zo všetkého veľkú radosť. Na začiatku nejaká banálna myšlienka, potom skúmanie mapy a virtuálne „vyklikanie“ trasy, plánovanie, čakanie na podmienky a následná možnosť si ju konečne prejsť. Musím povedať, že podobná „hra“ ma veľmi baví a tuším čoraz viac.

Za nás s Adamom to bola akási symbolická bodka za všetkými akciami a výletmi v 2025 a verím, že sme vám na oplátku priniesli trochu motivácie. Veď podobnú hru môžete hrať všetci a bicykel je skvelým nástrojom.