XCM Davorin SLOVAK PARADISE 2010

Za týmto „rýdzo slovenským názvom“ hľadajte preteky na horských bicykloch v Slovenskom raji. Je prvý raz zaradený do Cyklomaratónskej série a hneď ako jej finále. Píše sa 18. september 2010. Megareport a 288 fotiek od Ivany

Prichádzam sem po dvoch rokoch. Pár vecí sa zmenilo a je to cítiť už pri príjazde. V Betlanovciach na hlavnej ceste je dvakrát toľko jám a primerane tomu dvojnásobne klesla maximálna dovolená rýchlosť v obci zo 60 km na 30. Ďalšou zmenou je chýbajúce značenie k miestu štartu pre prichádzajúcich bikerov na križovatkách, ale to je všetko, čo ma dnes zarazilo. Ako trúdy a včeličky do úľa sa do Hrabušíc zlietajú stovky bikerov a bikeriek nielen zo Slovenska. Pred štartom vládne pohodička, ku ktorej prispelo pohodlné parkovanie, rýchla registrácia, pekný areál autocampingu Podlesok či country skupina. A oskar na oblohe. Konečne po daždivom týždni dnes vyšlo slnko. Že však nejaké blatko na nás frkne, o tom niet pochýb.


O 8:00 odštartoval EXTRA TERRESTRIAL. Ani tomuto názvu nerozumiem, ale vysvetlili mi. Ide o tak náročnú trasu, že ju zvládnu iba mimozemšťania. Preto ju dnes radšej skrátili. Je to cyklovýlet okolo Slovenského raja. Jedná sa o najdlhšiu trasu, ktorá je nesúťažná a ide po krásnych zákutiach, kde sa na bajku dostanete len so sprievodcom.

O 10:00 odštartoval balík ELITE. Po našom DLHÁNI. Majú pripravené štyri občerstvovačky na dvoch ťažkých, 40-kilometrových okruhoch. Vyštartovalo 40 statočných a Lenka Hartlová. Dôjde? Nedôjde? Ženy sú síce slabšie, ale vedia zabojovať. Vedia ísť cez bolesť, nevzdávajú. Napríklad taký maratón v pôrodnici. Viete si predstaviť čo je to za výkon? Neviete. Ja by som ho zabalil v polovici s klasickou výhovorkou -dnes mi nejde. Keď som sa však pozrel na Lenkine lýtka, uvidel som v nich 10 000 tohtoročných kilometrov. Môj tip: Lenka dôjde. Podobne ako na Kráľovskom -unavená, zafúľaná, ale šťastná zase dôjde.

O 10:10 odštartovala kategória REKRE. Podobne ako E.T. sa jedná o nesúťažnú kategóriu. Okruh má 20 km, a účastníci sú zo všetkých vekových kategórií. Úsmev na štarte, na trati i v cieli, pohoda.

O 10:20 odštartoval balík PROFI. Tomu názvu rozumiem, to akože ja. Aj keď je to len 40 km a 1100 metrov prevýšenia. Pred štartom mi chlapci čumia na výškový profil na riadítkach. Akoby nevedeli čítať, nič im v ňom nepasuje. Mám ho tam totiž od Kráľovského maratónu. Nemal som ho kedy zložiť, na bicykli som mesiac nesedel. Ale takto stáť na štarte sa mi páči. Som vzadu a pozerám na tú masu. Vidím červené dresy z Brezna, modro-oranžové ISAKO Košice, v bielo-čierno-zelených meridy z Lučenca, pegasky z Košíc či OŠK Uhorské, belasý Svätý Jur, modré MTB Kolečko, červeno-čierne z Hodruše-Hámrov, žlto-modrá energia zo Svitu a mnoho ďalších. Chýbajú mi však sivo-čierni pivári z Turca, čierno-žltá Cyklomania, modro-žlté Turčianske Teplice, či oranžoví old boys z Rehacentra Košice.


Odštartovalo nás 321 bikerov. Hneď po štarte sa dvíhame na Kláštorisko. Široká lesná cesta umožňuje v stúpaní každému ísť svoje tempo a keďže som odštartoval úplne na chvoste, postupne sa štrikujem kdesi do stredu. Poviem vám, jazdiť vzadu je iné ako v strede či vpredu. Aj tu sa síce potíme, bojujeme, ale osadenstvo je tu krajšie, vlasy pod prilbami dlhšie, zadky širšie, hlások nežnejší. Ozaj, chlapi, predstavte si toto: svižne si krútite a zrazu vás predbehne dievčisko. Čo vám napadne? Je najvyšší čas s tou cyklistikou skončiť? Alebo že mal by som už konečne začať poriadne trénovať? Alebo sa zo všetkých síl zavesíte za jej zadné koleso, zdvihnete hlavu a pri pohľade na ňu si vravíte, aký je ten svet krásny? Ja sa moc nezamýšľam aj keď by bolo nad čím a idem si svoje tempo. Dnes mi síce o nič nejde, som tu na prechádzke. Vo fľaši mám čistú vodu, nepotrebujem žiadne gely ani tabletky, ale keď si raz obujem tretry, nedá mi, aby som si nemákol. A tak šľapem koľko vládzem. Je to ako za starých čias, len súperi sú iní a kondička už odišla. Tento korenistý chodník nad Kláštoriskom, plný kameňov, som pred dvomi rokmi vyšľapal ako srnec, keď som bojoval o tretie miesto a teraz tu všetci tlačíme. Ženičky sú niekde vzadu, iba večne mladá Adriana Petková s nami drží krok. Len štyri dievky z hlavnej ženskej kategórie sú pred ňou a samozrejme ešte aj vynikajúca mladučká Lucka Čaprnková. Stúpanie sa mení na vlnky, vlnky na zjazd po asfaltke, asfaltka na singel, singel na občerstvovačku, občerstvovačka na rebríky v tiesňave. Sú tam namiesto lavičiek, osadené vodorovne. Ale sú mokré a tie vychýlené do boku sú nebezpečné ako kĺzačka. Táto časť, veľmi atraktívna aj pre fotografov, robí tento maratón jedinečným. Horal má Kráľovú hoľu, Kráľovský má Spišský hrad, Davorin má rebríky a Pinarello. Za mnou je pár bikerov, predo mnou Andrejka Juhásová. Jednou rukou sa pridŕža reťaze, v druhej drží biele pierko. Na jednom rebríku som ho poťažkal. To biele pierko je značky Cube a Andrejku dnes doviezlo na brondzový stupienok.


Chodníček nás napojil na asfaltku. Nenáročné stúpanie naberá grády po odbočení na lesnú cestu do Betlanovskej doliny. Pribúda blatko, blato, blatisko. To už dávno všetci tlačia. Sto metrov, dvesto, kilometer, dva. Keby som sa sám vybral na takýto výlet, tak si nadávam. Keďže ideme v rade a je nás veľa, všetci sa tešia z toho, čo si zaplatili. Dlháni majú za rovnaké peniaze tej radosti dvojnásobne, čo sa mi vidí dosť nespravodlivé. Ale nedám protest, veď som si mohol vybrať. Ide o zábavu -tak znie slogan na stránke cyklomaratónu. Keďže každá zábavka má svoj koniec, aj blatisko skončilo, ale kopce neprestali. Som už okolo celkového 120-teho miesta a ako sa posúvam dopredu, moji súperi sú čoraz zdatnejší. Zjazdujeme lesnou cestou, neskôr singlíkom, ktorý končí v potoku. V žľabe nieto čo špekulovať. Bike do ruky a dolu potokom čo najskôr na lesnú cestu. Neskôr sa dostávame na asfaltku, z ktorej odbočujeme na blatistý chodník a režeme dolu veľkou lúkou. Po klzkom mostíku prechádzame do autocampingu v Podlesku. Ešte krátky stupáčik v lese a zjazd do cieľa. Za 3:08 hodiny som prišiel na celkovom 110-tom mieste. Netušil som, že som ešte taký dobrý.


ZHODNOTENIE

Mal som predstavu o kvalitnom preteku a XCM Davorin nesklamal. Dobre zabezpečený pretek takmer po každej stránke. Boli aj nejaké muchy, ako všade. Niektoré som spomínal, k niektorým sa vyjadria samotní pretekári. Dodám len, že tri vapky nestíhali, mohlo ich byť aj šesť. Podobne sprchy v campingu, o iných som nevedel. Ešte k internetovej stránke: po obsahovej stránke je výborná, ale mne pripadala dosť neprehľadná.
Za pomerne nízke štartovné nám organizátori pripravili pekný pretek a v taške pri prezentácii bohatú výbavu. Taktiež štyri kapely na pódiu sú asi len v raji.


OHLASY ÚČASTNÍKOV

Andrejka Juhásová, CK Svätý Jur, 3. miesto, 40 km, kat. 19-39 rokov, čas 3:19 hod.
Komu nesieš to pivo?
To je moje.
Ako sa Ti šlo?
Dobre. Tretia som skončila. Bola som druhá, ale štyri kilometre pred cieľom som roztrhla reťaz. Inak pretek super, páčilo sa mi veľmi.

Roman Pos, Nováky, EXTRA TERRESTRIAL -nesúťažná kategória (okolo raja), asi 70 km (pôvodne bolo plánovaných vyše 100 km)
Bolo nás päť účastníkov a sprievodca. Pomerne blatisté a náročné to bolo. Zážitok fantastický, stretli sme aj troch vlkov. Občerstvovačky v ruksakoch.

Evka Kolečárová, OŠK MTB team Uhorské, 40 km, 4. miesto v kat. 15-18 rokov, čas 4:01 hod.
Evuška, jazdíš so svojim menom na gatiach, rovnako ako celý MTB team Uhorské. Ale Ty chodíš aj na bedňu, už je z Teba hviezdička. Alebo aspoň slniečko. Ako sa Ti dnes šlo?
Išlo sa mi dobre asi do 20-teho kilometra, potom neskutočné blato a všetko sa to pokazilo. Potom sa mi už šlo veľmi ťažko.
Máte v Uhorskom dobrý oddiel.
Dobrý oddiel, aj dobrého starostu. (Jožka Sakalu)

Miro Čmeľ, Spišská Nová Ves, 40 km, kat. 40-49 rokov, 36. miesto, čas 3:27 hod.
Trať ako maslo, dobre sa mi šlo.


Lenka Hartlová, KELLYS BIKE RANCH TEAM, jediná žena na 80 km, čas 6:51 hod.
Lenka je len pár minút po dojazde. Niekoľko bikerov je ešte na trati. Unavená a celá od blata kráčala s kofolou k lavičke, keď som ju poprosil o rozhovor.
Aké to bolo?
Pekné, ale viac blata, ako som čakala -odpovedá s úsmevom.
Veľmi ťažké?
Tak stredne. Nebolo to pre mňa najťažšie.
Môžeš porovnať cyklomaratón v Čechách a na Slovensku? Čo týmto chýba?
Nič im nechýba. Tu je to skôr taká rodinná atmosféra. Tu proste je okruh ľudí čo obchádzajú závody menší a všetci sa poznajú. V Čechách to tak nie je. Tam je to oveľa masovejšie. Keď niekde na Slovensku prídeme, kopu ľudí poznáme. Je to také príjemnejšie. Čo sa týka organizácie je to zrovnateľné.
Dlhé trate sú pre ženu strašne náročné. Budeš ešte aj na rok takto jazdiť?
Chcela by som.
Koľko sa po takomto závode spamätávaš?
Najhoršia býva nedeľa, potom už je to dobré. Ja takto závodím štvrtú sezónu a tohto roku som na tom najlepšie.
Koľko máš najazdené?
Od januára asi 9,5 - 10 tisíc.
A Karel?
Kájo máva vždycky raz toľko čo ja. Teraz asi tak 20.
Ako to vyzerá na tréningu? Idete spolu?
Nie, len výnimočne. Kájo v Hraniciach parťáka nemá, lebo mu nikto nestačí (smiech). Ja tiež chodím sama. Prídem z práce, sadnem na bicykel -je ťažké sa ešte s niekym dohovárať.
Lenka, čo robíš?
Robím v Přerove v priemyslovej pekárni manažéra akosti, kontrolingu a plánovania. Mám pružnú pracovnú dobu, štandardne od 6 do 14-tej hodiny.
A Karel?
Karel tiež chodí do práce. Má team, dostane bicykel, ale inak normálne pracuje.
Aký team?
BIKE RANCH. To sú také väčšie cyklistické obchody v Prahe.
Čím vám klub pomáha?
Hlavne bike a náhradné diely.
Lenka, ktorý slovenský maratón je podľa Teba najťažší?
Pre mňa Dubnica -Hard. Trikrát som štartovala a dokončila som iba raz.
Tvoj najobľúbenejší?
Asi Drásal. Pretože ho máme skoro doma a tam som začala bajkovať.
Drásal dlhá trať?
Samozrejme.
Kde máte ešte namierené?
Do Istebnej do Poľska, ale v októbri už nechceme závodiť.
Lenka, ďakujem pekne za rozhovor. Nech sa Vám naďalej darí.

Janka Kirdajová, fotografka
Vyjde dačo?
Dúfam že áno. Mne sa dnes veľmi páčilo. Bola som na lúčke i pri potoku -pri rebríkoch aj na tých skalách.

Monika Palečková, MTB Kolečko, 3. miesto na 40 km, v kat. 40-49 rokov, čas 4:34 hod.
Strašne zle sa mi šlo. Veľmi som sa vytrápila dneska, proste som nevládala. Trať bola ťažká, nemám svoj bicykel, som rada, že som to vôbec prešla.


Paľo Varhaník, Asper Bánovce nad Bebravou, 80 km, 6. miesto v hlavnej kategórii 19-39 rokov
Dobre sa mi šlo, len nohám sa nechcelo.
Prečo? Nemáš najazdené?
Mám, ale v poslednom čase som dával len krátke bomby, ako sa hovorí. Takže mi chýbala vytrvalosť.
Došiel časomerač: Ste poskočil oproti prvému kolu skoro o desať miest, to ste toľkých predbehli?
Neviem. Mám teraz 79,76 kilometrov. Ku koncu som už cyklistov nestretal. Ale po prvom kole som mal kilometrov 39,9.

Jožo Svaček Drotár, organizátor-zberák, zametač
Si nejaký čistý, Ty si nebol na trati?
Mám blatníky predsa.
K dnešnej Tvojej práci -mali ste vôbec nejakú? Pomáhali ste niekomu? Umelé dýchanie si nedával?
Chcel som, ale baba odmietla. Ktorí nestíhali, odvelili sme ich domov. Ešte pred Betlanovskou dolinou. Jedného kvôli kŕčom a jedného 11-ročného chlapca, ktorý dnes prestrelil, evidentne na to nemal.
Pády ste neriešili?
Šmyky do kríkov boli aj v zjazde na asfaltke, ale nevidel som osobne ani jedného, na rozdiel od minulého roku.

Miro Kočik, Jaklovce, 4. miesto na 80 km v kat. 40-49 rokov, čas 5:40 hod.
Bolo to veľmi ťažké. Hlavne Betlanovská dolina, tá dala zabrať. Začal som s Jarom Buchtíkom a tak som prepálil prvé kolo. On je bárs dobrý. Ale 10 minút v cieli strata na Jara, to nie je zlý výsledok.
Hej, potom asi veľa jazdíš.
Nemám veľa najazdené, slabých 4 tisíc.
Výborný čas. Keď k tým tisíckam ešte dve-tri pridáš, môžeš namútiť veľa vody.

Jožko Orem, www.haTRIck.sk, 2. miesto na 80 km, čas 5:47 hod.
(Celý žlto-zelený, vyšťavený ako citrón.) Ako?
(Nevládze hovoriť, len pozerá.)
Haló Jožko! Tak ako?
(Mykne plecom.)
Krvácaš na nohe. Prídem neskôr.
Veď počkaj... Dvakrát som spadol. Raz sa mi šmyklo v stúpaní, raz v tom zjazde do potoka. Zle sa mi dýcha, tu ma pichá.


Tomáš Višňovský, Žilina, 2. miesto na 40 km v kat. juniori 17-18 rokov, 2:32 hod.
Všimnite si ten čas. Teraz si všimnite to meno. Ešte ho začujete. Ďalší veľký talent medzi mladými chlapcami. Sedemnásťročný študent gymnázia zo Žiliny, na bicykli takmer začiatočník, jazdí obdivuhodné časy. Dnes by šiel na bedňu okrem kategórie 19-39 vo všetkých ostatných.
Tomáš, ako bolo?
Bolo veľa tlačenia. Ináč to bolo pekné.
Tento rok si povyhrával viacej pretekov. Dlho bicykluješ?
Nie, začal som s pretekaním len minulý rok.
Ako trénuješ?
Cez týždeň chodím 2-krát na bicykel, 2-krát na plaváreň a sem-tam si zabehám.
Koľko máš teraz najazdené?
3500.
V akom si oddieli?
Nie som v žiadnom.
Máš vzor?
Áno, Petra Sagana. Je to môj bratranec z druhého kolena.
Teším sa na Tvoje ďalšie sezóny. Podpíšeš mi tretru?
Tak daj, ale bež si ju najprv vydrhnúť, nech nesmrdí. A švihaj, nemám čas!

(Poslednú otázku a odpoveď som si vymyslel " title=". Tomáš ostáva naďalej rovnako skromným, usmievavým chalanom. Ale podpis si môžete vypýtať už teraz, kým sa nečaká vo fronte.)

Alenka Ďurčová, ŠK Pegas, 4. miesto na 40 km v kat. 19-39 rokov, 3:26 hod.
Toho roku si častejšie na maratónoch i na bedni. Čo sa stalo?
Áno, práve iba tento rok bola taká sezóna, čo som viac jazdila.
Vysvetli to.
My robíme orientačnú horskú cyklistiku, som v reprezentácii. Takto som sa snažila popracovať na fyzičke, kvôli tomu sme chodili viac cyklomaratónov. V júli sme boli v Portugalsku na majstrovstvách sveta, odvtedy netrénujem.
Ako si tam skončila?
Dvadsiatapiata zo šesťdesiatich.
S kým trénuješ?
S Palym. Veľa mi pomohol aj s technikou jazdy. Takéto blatisté trate mám rada. Dneska som ale moc nesúťažila, viac som si to užívala.
Odkedy reprezentuješ?
Od štrnástich rokov.
V orientačnej cyklistike?
Najprv v orientačnom behu, asi od dvadsiatky v orientačnej cyklistike.
Ďakujem za rozhovor, Alenka. Prajem pevné zdravie a nech sa Ti darí. A neuštvi Palyho, zdá sa mi nejaký pretrénovaný.


Emil Janko, Bikesport Humenné, 1. miesto na 80 km v kat. nad 50 rokov, čas 5:39 hod.
Emil, kade chodíš, tade vyhrávaš. Jazdíš len od júna, pritom si vyhral aj celú cyklomaratónsku sériu. Odkedy si naskočil do tohto kolotoča, výborní Jožovia Sakala s Oremom bojujú hlavne o druhé miesto. Vynechal si Tour de France i Vueltu, aby si zvíťazil na dnešnom preteku. Podarilo sa. Šťastný?
Veľmi.
Ako sa Ti šlo dnes?
Nemám rád takéto blatisté maratóny. Mám radšej horúčavy, keď sa práši.
V Košiciach si mi vravel, že jazdíš len okolo tej Tvojej chatky, ale podľa mňa si už najazdil aj 20-tisíc.
Čosi? Mám málo času na trénovanie, tak sa snažím ísť intervalový tréning. Dávam si do tela, ale krátke úseky. Na dlhé trate treba mať najazdené aj nejaké objemy.
Stačí Ti to?
No vidíš, veď v Bystrici i v Sabinove mi dýchali na krk.
Zhodnoť sezónu.
Najprv som maródoval s ramenom tri mesiace, nemal som nič najazdené. Keď som chcel začať pretekať prišli povodne. Tak som začal až na Fatranskom.
Najlepší a najhorší maratón.
Páčilo sa mi napríklad v Košiciach. Ale najviac zo všetkých v Cinobani. Čo sa týka závodenia, najlepšie som si zapretekal na Horale. Naháňali sme sa s tým Čechom Šitavancom -on mi utiekol, ja som mu utiekol a tak dokola. A najhorší maratón? Pre mňa možno Oravský, lebo som na trati stratil kľúče od auta. Inak bol výborný.
Uvidíme Ťa aj na rok?
Práve som rozmýšľal o stredných, lebo tie dlhé sú strašné trápenie. Ako si spomínal, treba mať vytrvalosť. Uvidíme, ako bude v zime -mám trenažér, bežky a tak.

(Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých som vyspovedal a pre veľký rozsah reportu som to neuverejnil.)


OČAMI ORGANIZÁTORA

Usporiadatelia tvoria reťaz. Verím, že pár slov za mňa, ako za jedno ohnivko tejto reťaze nikoho neurazí a snáď prispeje k zachovaniu toho dobrého, čo som sa snažil počas môjho pôsobenia okolo maratónov priniesť. Nakoľko v pôsobení okolo horských cyklomaratónov končím, dovolím si odovzdať cyklistom a organizátorom niekoľko odkazov:
Horská cyklistika je náročný šport, ale nenechajte sa tým odradiť a bicyklujte. Ak sa rozhodnete bicyklovať, bicyklujte s rozumom. Ak na cyklotrasách budú rozumní ľudia, nebude dôvod cyklotrasy rušiť a bude viac a viac argumentov, aby sa sieť cyklotrás rozširovala a povedzme aj smerom do najkrajších kútov našej prírody.
Ak sa rozhodnete súťažiť, súťažte s rozumom. Ak sa súťaží budú zúčastňovať rozumní ľudia, bude o to viac dôvodov, aby organizátori videli zmysel svojich akcií a aby našli v sebe dosť síl na ich prípravu a skvalitňovanie.
K veciam treba pristupovať racionálne a uvedomiť si, že ak sa na akciu prihlásim a zaplatím štartovné tri týždne pred akciou uľahčujem prácu organizátorom a zároveň tým prispievam k samotnej realizácii podujatia. Príprava podujatia netrvá samotný týždeň pred podujatím a vonkoncom nie desať minút pred štartom. S určitou mierou tolerancie a pochopenia treba pristupovať aj k skutočnosti, že na kvalitné podujatie ktoré prináša cyklistom základný komfort bez výstrelkov vo forme leteckej šou je potrebných cca. 15 000 eur (450 000 Sk). Takže, ak vieme počítať, tak pri priemernej účasti na maratónoch a troche počítania nám vychádza štartovné cca 33 eur. Položme si otázku, koľko cyklistov na Slovensku by prišlo na podujatie s takýmto štartovným? Ak je odpoveď 500, môžeme sa tešiť na stále nové a krajšie podujatia. Odpoveď ale pozná každý z nás a preto želám organizátorom budúcich ročníkov veľa zdaru pri zháňaní partnerov podujatí, pri vybavovaní potrebných povolení a všetkého možného a nemožného, aby mohli byť trasy zaujímavejšie a príťažlivejšie. Želám im veľa spokojných cyklistov, ktorí aj svojim pričinením prispejú k budovaniu nových cyklotrás, obľúbených singletrackov a bikeparkov pre šport mladých. Ako rozlúčkový bonus mám viac ako 1000 fotografií - skúsim v priebehu budúceho týždňa pripraviť fotogalériu z DAVORIN XCM SLOVAK PARADISE 2010.

Ing. Peter Šofranko
koordinátor SINTESI a DAVORIN XCM SLOVAK PARADISE 2007 - 2010

P.S.
Nemám nič proti leteckej šou, ale mám názor, že okrem toho, že prispieva ako mnohé ľudské aktivity k poškodzovaniu životného prostredia, odkláňa tok penazí z miest, na ktorých by snáď boli vhodnejšie využité. Napríklad nižšími cenami športových potrieb. Aj preto náš maratón poskytol symbolické jedno EURO za každého štartujúceho na prevádzku zariadenia ZPMP NÁŠ DOM www.zpmpnasdom.sk .


ZHODNOTENIE SEZÓNY

Väčšina tohtoročných pretekov CMS bola na blate. Od Jura cez Pravenec, Fatranský, Zelenú stopu, Sabinov až do raja. Vrátane bokoviek ako Súľov či Dubnický. Mnohí jazdci voči počasiu zmutovali a sú odolnejší ako baktéria.

Mne sa ale páči, že na cyklomaratón prídu osamelí cyklisti a tu sa zoznámia s podobne postihnutými. Vznikajú nové priateľstvá a tie sa utužujú. Spomeniem napríklad seba a kopec známych.

Mne sa páči, že sem chodia partnerské páry. Sú krásni aj celí zasvinení, lebo sú šťastní. Je im dobre s nami aj bez nás. Spomeniem aspoň Sýkorovcov, Kuišovcov, Paprčkovcov, Fáberovcov.

Mne sa páči to, že sem chodia súťažiť rodičia s deťmi. Spomeniem aspoň Drotára s Matúšom, Jara Štrnga s Marekom, Ľuba Hošalu s Martinom. Vštepili im lásku k športu a spokojne sledujú, ako ich ratolesti prospievajú na tele i na duchu.

Mne sa páči, že sem chodia aj manželia po dlhých rokoch spolužitia. Ľúbia sa a fandia. Recept na lásku má Športservis Bratislava. A vy už tušíte, že hovorím o bielo-oranžových troch veteránskych muškatieroch. Neraz sme ich videli na jednej bedni. Moderátor zakričí: Buchtík-Hulka-Kováč nástup! -organizátor rozdá ceny a títo sympatickí páni ako malí chlapci s veľkým úsmevom dvíhajú ruky vysoko hore a keby v nich mali kytice gladiolov, povymetali by nimi nebo. Jó, tleskejte lidi, tleskejte, my to máme rádi -myslia si svorne a najviac tlieska Buchtíková, Hulková a Kováčová. Sú nesmierne šťastní, akoby tam stáli prvý raz, pritom doma to už nemajú kam dávať. Tá radosť im vydrží šesť dní, až do piatku, aby si to následne v sobotu na inom maratóne zopakovali. A takto v eufórii prežívajú od apríla do októbra a my ich obdivujeme, lebo sú fakt výborní.

Mne sa páči, že sem chodia aj starší manželia. Chodia nie rok, nie dva a ani ešte nekončia. Nemusia nič hovoriť a pritom ich obdivujeme a prajeme si, aby sme aj my raz takto mohli. Spomeniem aspoň Sakalovcov, Jankovičovcov, Čaprnkovcov.

Mne sa páči najviac to, že sem chodia aj celé rodiny. A nemusí mať každý bicykel. Jeden člen jazdí, druhý fandí, tretí fotí a podobne. Spomeniem aspoň Kirdajovcov, Ďuriškovcov, Juhásovcov, Kolečárovcov, Hupkovcov, Malárikovcov, Chrappovcov, Pilných.

Mne sa páči, ako ste sa zjednotili, keď išlo o Jožka Orema. To nemá na Slovensku medzi bikermi obdobu. Jožko bol v auguste u nás, mali sme možnosť sa trochu viac porozprávať. Poviem vám, že to, ako ste ho podporili bolo niečo nádherné. Za všetko len toto: Jožko si raz vzdychol a smutne povedal: „Nikto nie je doma prorokom. Vonku si ma vážia viac, ako vo vlastnej dedine. Len preto, že sme chudobní.“

Mne sa nepáčilo, keď z rôznych dôvodov vzplanuli vášne a sme sa navzájom urážali.


ČO O SEZÓNE POVEDALI MARATÓNCI

Rišo Lehocký, CK Witzenman Vlkanová
Cyklomaratónsku sériu hodnotím vcelku dobre. Ako jeden z mála som bol na všetkých pretekoch. Nebojoval som o bedňu, no i tak som jazdeniu obetoval veľa času, celé to stálo veľa peňazí. Už sa mi to nemusí nikdy podariť. Potešilo by ma, keby nám za tú snahu dali na celkovom vyhlásení na pamiatku nejakú drobnosť. Pre tých pár ľudí napríklad pamätný diplom. Alebo fľašu vínka ročník 2010 a na etikete vypísané názvy pretekov. Niečo ako trofej, ktorá by nám pripomínala tieto pekné chvíle. Mohlo to byť známe už dopredu, bola by to motivácia pre viacerých. Veď počet účastníkov rozhoduje i o tom či maratón bude aj o rok.

Base (Jano Úrek), MT Biker Hodruša-Hámre
Mňa nahnevala manipulácia výsledkov na niektorých maratónoch. Chápem, že niekto prejde možno stovky kilometrov na štart, zaplatí si a nie vlastnou vinou zablúdi a skráti si trať. A teraz ho majú diskvalifikovať? Alebo penalizovať? Treba mať perfektne vyznačenú trať, potom niet čo riešiť.

Buno (Martin Bažo), Vranov nad Topľou (príspevok z fóra)
Pretek končí príjazdom posledného pretekára. Je smutné, keď v druhom kole nemám čo jesť, čo piť a nikto nestojí na križovatke. Myslím hlavne na dnešný pretek.

didi78 (príspevok z fóra)
Niečo také ako E.T. by som privítal aj na iných maratónoch. Navštíviť najkrajšie miesta v regióne. Bolo to ako keď si zaplatíte cez cestovku sprievodcu po okolí, akurát to má špecifikum biku. Alebo keď sa s partiou kámošov vyberiete na celodenný trip. Netreba značiť trať, netreba občerstvovačky (zabaľte nám to ráno).

Roman Hulka, Športservis team Bratislava
Podľa mňa najťažší bol Súľov, ale to len kvôli počasiu. Najľahší? A vieš, že neviem? Aha, Udiča! Je to mimo série, ale výborne urobený maratón, pre mňa fantastický pretek. Mal len nejakých 75 kilometrov, dobré počasie a rýchle to bolo.
Jediné, čo mi na maratónoch vadí je málo vapiek na čistenie bicyklov a studené sprchy. V Pravenci, kde neboli žiadne sprchy, som sa sprchoval tak, že pri tenisových kurtoch bol šlauf na kropenie antuky. Okolo chodili ľudia, ja som stál holý pod stromom a Anka na mňa šlaufom striekala. Ľudia vyvaľovali oči a kričali: Pozor úchyl! To bol najväčší zážitok z tejto série.

PS
O pár týždňov začne mnohým príprava na sezónu 2011. Kým máme čas a peniaze na tohto koníčka, tak je to dobré. A kým nám zdravie slúži. Po Salzke mi napísal jeden z vás. Je mladý, je medzi nami, bajkuje i v tejto cyklomaratónskej sérii a po operáciách je o niečo ťažší -má obidva bedrové kĺby nerezové. Som mu veľmi vďačný za to, že sa ozval. Keďže som jednou nohou na ceste k lekárovi, keď som si čítal jeho príbeh, mrazilo ma. Podobne ako keď si pozerám www.surfacehippy.cz. Uvedomil som si, že najlepšie je to, že môžeme jazdiť pre radosť. Takže všetkého s mierou, priatelia, aby nám táto radosť vydržala dlhé roky. Ako povedal za organizátorov Peťo Šofranko -jazdite s rozumom.