Môj pohľad na Quick Sport Jarný Šprint

Konečne aj mne začala tohtoročná sezóna a to Jarným šprintom v Bystričke. Bolo otázne, či vôbec nastúpim na štart, ale nakoniec som rád, že som si to nerozmyslel. Mám to predsa na skok, tak nebudem robiť drahoty a prídem, takto sklamať kamarátov nemôžem.

Na šprint som sa nijako extra nepripravoval. Celá príprava spočívala v tom, že som ráno do kolies prifúkol 0,5atm a z biku zhodil možno 1kg. Takže som už pripravený a môžeme vyraziť. Do Bystričky sme sa ráno vybrali štyria, pracovne označený ako intrak team. Počasie bolo perfektné a cesta za Martina do Bystričky ubehla veľmi rýchlo. Neviem ako to organizátori robia, ale počasie v čase štartu vždy vybavia na jedničku. SHMU môže hlásiť aj tisícročnú vodu a je isté, že počas pretekov nepadne ani kvapka. Účasť na Jarnom šprinte bola rekordná. Na štart sa postavilo celkom 205 pretekárov všetkých vekových kategórii. Následná registrácia prebehla tiež bez problémovo a celkom svižne. Štartovalo sa od 10:00 v polminútových intervaloch, pričom trať mala 9,3km a prevýšenie 320m. Profil trate nie je náročný, takže na štat sa môže postaviť skutočne celá rodina.


Táto krátka trať sa dá rozdeliť na 4 časti. Prvá časť po štarte je z väčšej časti rozbitý asfaltový úsek do mierneho stúpania. Tu sa snažím ísť relatívne pomalším tempom aby som sa hneď neunavil, prípadne nedostal kŕč. Napriek tomu obieham mojich tímových kolegov, ktorý štartovali krátko predo mnou, povzbudíme sa, pridám pár uštipačných poznámok a čoskoro sa dostávam na druhú časť trate. Ešte predtým obehnem aj malého Sagana.


Po 180° zákrute nasleduje šialene dlhá panelovka dolu kopcom. Tú sa snažím prejsť čo najrýchlejšie a získať nejaké tie sekundy k dobru. Je to taká nudná pasáž, ktorá vo mne počas závodu nevyvoláva žiadne emócie, niečo ako nutné zlo. Idem naplno a preto nevnímam pekný výhľad na okolitú krajinu. Po tejto časti bočím doprava a idem konečne do lesa. Zhodím reťaz z veľkej píly a ide sa do ťažkého „terénu“, teda aspoň je to stúpanie lesom po lesnej ceste. Tu vidím prvé zlepšenie oproti minulému roku. Regulovčíci sa tu starajú o to, aby pretekári správne odbočili. Minulý rok tu malo pár ľudí problémy.


V lese by som čakal niečo horšie, len pred týždňom tu bolo dosť veľa blata, hlavne pre ťažbu a zvážanie dreva. Teraz je lesná cesta vcelku suchá a pekne utlačená, dokonca suchšia a tvrdšia ako minulý rok a trať je preto pocitovo rýchlejšia, čo sa z časti prejavilo aj na výslednom čase. Telo už začína trochu protestovať a som nútený spomaliť. Po čase znovu zrýchlim a držím svižné tempo, sem tam niekoho obehnem, až kým sa plynulo nedostanem do štvrtej časti trate.


Poslednú časť trate pred cieľom mám najradšej. Zo stúpania sa postupne stane rovinka, ani sa nenazdám a fičím 30 kilometrovou rýchlosťou do cieľa. Pamätám si, ako sme sa museli minulý rok do cieľa doslova prebrodiť blatom, teraz našťastie nie. Tu vždy chytám druhý dych a nakoniec pretínam imaginárnu cieľovú pásku. Trvalo mi to úžasných 00:25:24, čo je o 3 min menej ako pred rokom a cítim, že sa dalo ísť ešte o chlp rýchlejšie. To, že trať bola rýchlejšia a myslím, že aj vietor menej fúkal, spôsobilo, že mnoho pretekárov (vrátane nás) si oproti minulému roku zlepšilo čas.


Občerstvovačka v cieli bola perfektná. Ďakujem dievčatám, ktoré piekli koláče, boli fakt vynikajúce. Potom sme zišli po trati trochu nižšie, Mišo niečo pofotil, aj sme trochu povzbudili, prípadne vyplašili pár zlých medveďov. Na štarte sme pivečkom a cestovinami doplnili energiu a čakali na vyhodnotenie. Zase sme nič nevyhrali, ale nevadí, možno o rok. Tak aspoň v tombole Maroš vyhral nejaký ionťák.


Dobojované, počasie vydržalo do konca a môžeme ísť domov. Perfektný úvod do sezóny. Ani organizátorov nie je tento rok začo kritizovať, maximálne tak za to, že tombola bola chudobnejšia " title=" Už teraz sa teším na ďalší ročník, ďakujem za príjemne strávený deň.