BBB Vlko-Hron MTB Maratón

V sobotu 7. mája sa vo Vlkanovej uskutočnil už 3. podnik Cyklomaratónskej MTB série. Počasie bolo už od rána ukážkové, slnko svietilo a na oblohe nebol ani mráčik. Matka príroda tento rok organizátorom a bajkerom veľmi praje. Táto sezóna je zatiaľ úplným opakom tej minulej, kedy sme si blata užili až až.

Nechcem to ale teraz zakríknuť, takže klop-klop na drevo aby nám to vydržalo aj naďalej. Maratón vo Vlkanovej sa jazdí na 3 okruhy po 27 kilometrov, takže je to jeden z „formula“ maratónov. Okruh je celkovo veľmi rýchly, keďže na jeden okruh pripadá len zhruba 600 výškových metrov.

V sobotu ráno som si rýchlo nachystal veci a pobalil ich do auta. Za poslednú dobu to mám už celkom dobre natrénované a je to už pre mňa rutina. O pol 7 som sa vydal smer Vlkanová a Hronsek. Cestou som v Žiline ešte vyzdvihol kamaráta Martin a v Banskej Bystrici sme do auta ešte pribalili môjho tímového kolegu Ivana. Okolo pol 9 sme už parkovali auto v Hronseku, kde bolo celé zázemie spolu so štartom a cieľom maratónu. Zázemie sa rozkladalo v záhrade miestneho kaštieľa. Čo sa týka prezentácie, tak pri nej som prvýkrát tento rok musel čakať, ale nebolo to nič strašné. Cykloponožky čo sme dostávali v štartovacom balíku veľmi potešili, keďže mi farebne ladia k dresu ? Rýchlo sme si pripravili bajky, krátko sme sa rozjazdili a po chvíli sme už prešľapovali pod štartovým oblúkom netrpezlivo čakajúci na pokyn ku štartu. Pred štartom mal ešte príhovor riaditeľ pretekov. Jeho prejav skončil asi 2 sekundy pred štartom potom nasledovalo len „2 – 1 – štart“ takže sme viacerí ostali dosť prekvapení a nie práve moc pripravení odštartovať.


Prvý úsek viedol cez obec po asfaltke. Tempo bolo už od začiatku celkom svižné. Po úvodnom asi kilometri nasledovalo prvé stúpanie. Pocitovo sa mi šlo veľmi dobre. Neviem, ako som bol na tom s tepmi, keďže sa mi ešte stále nepodarilo oživiť tepák čo mi umrel v Partizánskom. Podľa prvých kilometrov to vyzeralo na dobrý deň a dobrý maratón v mojom podaní. V prvom zjazde ma zo začiatku brzdil borec predo mnou. Po chvíli som ho obehol a šiel si svoje obvyklé zjazdové tempíčko. Prvý zjazd končil vo Vlkanovej. Tu som zbadal Mirčeliho, nášho redakčného fotografa, ktorý bol pridelený na túto akciu. Kvôli fotkám dokonca šiel peši z Hronseku do Vlkanovej, takže má u mňa pochvalu.


Po pár metroch ako som minul Mirčeliho mi začala skákať reťaz. Pri pohľade na šalter a reťaz šúchajúcu sa skoro po zemi mi bolo jasné že pre dnešok je GAME OVER a dobre rozbehnutý maratón sa pre mňa práve končí. Šalter si skrátka našiel dosť nevhodnú chvíľu, kedy vypustí dušu ? S ovisnutou reťazou som došiel k regulovčíkovi, ktorý bol neďaleko. Ten mi ukázal cestu späť do cieľa. Našťastie to nebolo veľmi ďaleko a po pár minútach som bol späť v cieli. Tu som stretol bratislavského dupača Tmaxa, ktorý ako mi povedal nestihol štart dlhej a ani strednej trate. Spolu sme sa chvíľu motali v priestoroch štartu a hľadali dáky servisný stan alebo stánok, kde by sa dali zohnať nejaké náhradné diely. Nič také sme nenašli, ale našťastie medzičasom prišiel kamarát Polo, s ktorým sme sadli do auta a šli sme do BB, kde som si v obchode kúpil nový šalter. Ten som hneď po návrate do Hronseku nahodil, došteloval som radenie a spolu s Tmaxom sme sa vydali na trať a nesúťažne sme si prešli jedno kolo. V momente ako sme vyrážali vchádzal práve Milan Barényi, do posledného – tretieho kola.


Zopakoval som si znova prvé stúpanie a zjazd a pokračoval som tam, kde som predtým skončil. Tempo sme mali veľmi svižné, dokonca by som mohol povedať, že ja až maratónske. Trať maratónu bola veľmi rýchla, stúpania sa dali v pohode šlapať na strednej píle. Malú placku bolo nutné zaradiť len v dvoch krátkych „stojkách“ kde aj tak drvivá väčšina pretekárov tlačila. Čo sa týka trate, tak mňa profilovo ani povrchom trate nijak neoslovila. Celá sa šla po rovných poľných cestách a lúkach, zjazdy neboli tiež ničím zaujímavé. Priemerná rýchlosť 27,53 km/h víťaza pretekov hovorí za všetko. Ja osobne mám rád technické výšľapy a zjazdy aké boli napríklad v Partizánskom. Myslím, že by organizátori mohli pouvažovať nad nejakým spestrením na tejto trati. Čo sa týka značenia, tak tam nemám absolútne čo vytknúť, všetko bolo označené tak ako má byť a regulovčíci robili presne to čo mali.


Vo svižnom tempe sme sa dostali po chvíli k občerstvovačke. Občerstvovačka bola zásobená tak, ako sa patrí. Keďže som sa už nenaháňal za sekundami tak som si tu doprial dlhšiu prestávku a nejakú dobu som dokonca podopieral prístrešok, ktorý silný vietor skoro zobral so sebou ? Po tejto prestávke sme pokračovali v pôvodnom tempe ďalej. Kilometre ubúdali veľmi rýchlo a ani som sa nenazdal a už sme sa posledným zjazdom dostali opäť do Hronseku a cieľovej rovinky.
V cieli som sa ešte na chvíľu zastavil na občerstvovačke aby som doplnil stratené kalórie. Po chvíli som si šiel vybrať jedlo, čo pre nás tety kuchárky pripravili. A musím povedať, že to bolo zatiaľ asi najlepšie jedlo, aké som na maratóne jedol. Tety kuchárky majú odo mňa veľkú pochvalu. Čakanie na vyhlásenie výsledkov a tombolu som si skrátil rozhovormi so známymi a dohadovaním ďalších akcií, ktoré spolu v najbližšej dobe podnikneme. Vyhlásenie výsledkov prebehlo hladko. Žiadne prekvapenie sa nekonalo a víťazom sa stal Milan Barényi nasledovaný Radom Bírošom a Tomášom Legnavským. V tombole sa mi tento raz neušlo nič. Šťastie som si asi vyčerpal minulý týždeň v Bystričke. Po tombole som tento raz nenabral smer Žilina, ale ostal som do druhého dňa v Bystrici. V rámci vyjazdenia po maratóne sme si dali pohodový výjazd na Krížnu vo Veľkej Fatre. Maratón hodnotím pozitívne, organizačne zvládnutý dobre, len trať nebola pre mňa to pravé orechové. Uvidíme ale, možno sa tu vidíme budúci rok znova.