1. (a určite nie posledný) Košický bikemaratón

Zo sterilného prostredia pražskej kancelárie som celý týždeň v pravidelných intervaloch analyzoval meteogramy Slovenského hydrometeorologického ústavu. Nie, že by som to mal v náplni práce, len som si chcel overiť isté tvrdenia fóristov o súľovských podmienkach na košickom maratóne. Už mi tá sterilita pekne liezla na mozog, takže by som sa spomínaným okolnostiam asi aj potešil.

Čoho som sa obával viac, bola moja zanedbaná kondička. Posledné tri týždne je totiž môj kontakt s bikom obmedzený na víkendové maratónske stretnutia. Z Prahy som šiel už vo štvrtok večer, aby som v piatok cestou do Košíc dobehol zameškané - 72 dĺžok v bazéne, 27 km chôdze a nakoniec 29 km na biku. S poriadnou bolesťou hrdla to asi nebola najrozumnejšia vec, ktorú som mohol pred pretekmi urobiť. Nuž čo, nedalo sa inak. Asi nie som správna kancelárska krysa, ktorá k životu pohyb nepotrebuje.

Kosicky Maraton
V sobotu ráno sme spolu s priateľkou vyšliapli Jahodnú po vlastných. Ešte som ani nebol na trati a už som cítil únavu a začínajúce kŕče. Bolo mi jasné, že musím poctivo dodržiavať pitný režim. Zapálené hrdlo však lákavú ponuku ľadovo vychladenej vody z Camelu vytrvalo odmietalo.

Na prezentáciu sme prichádzame včas, čo sa nám teda už dávno nepodarilo. Relatívne dlhý rad 50-károv rýchlo odbavovali, 20-károv bolo o poznanie menej. Janka si nakoniec zvolila najkratšiu trať, keďže mala chuť na krátky ale výživný šprintík. Mňa zlákala 55ka, jej 1800 metrov prevýšenia a najmä starý známy maskot košického maratónu, Kojšovská Hoľa.

Kosicky Maraton
Do štartu strednej trasy ostáva už len niečo vyše troch minút - najvyšší čas dohustiť pneumatiky a postaviť sa úplne na koniec štartového poľa. Je odštartované. Približne 250 bikerov a bikeriek sa dáva do pohybu a ja sa pomaly začínam predierať ku mne výkonovo seberovným jazdcom.

To obiehanie pomalších na prvom stúpaní smerom na Vyšný Klátov ma dostalo na koňa. Navyše bike nevydáva žiadne srdcervúce zvuky, tak pomaly začínam veriť svojmu cieľu, prejsť trať v čase do 3:45 hod. K Lajoške som sa vyštveral celkom slušným tempom na môj vkus, bez akéhokoľvek zadýchania, no aj bez kvapky vody v ústach. Beriem do ruky ionťák a aj napriek silným protestom zapáleného hrdla ho vlievam na ex do seba. Vtedy som si spomenul na to, ako som pred štyrmi rokmi v Košiciach štartoval so zápalom priedušiek. Nejaká bolesť hrdla ma predsa nemôže vyviesť z rovnováhy!

Kosicky Maraton
Zjazd z Lajošky bol vždy mojou nočnou morou. Neviem prečo, ale proste neviem zjazdovať. Najviac ma štve, že na tých singlíkoch zdržujem ostatných. Snažím sa to preto pustiť dole čo najrýchlejšie, ako mi to pud sebazáchovy dovolí. Na moje počudovanie ma predbiehajú len dvaja fulláci a navyše ja obieham ďalších dvoch. Nasleduje ostrá odbočka vľavo a s ňou spojený ďalší zjazd do Opátky. Mám istotu v rukách aj v nohách, rozbieham to na približne 50 km/h. Sám sa čudujem ako skvele to ide, až kým...

Húkanie sanitky v lese neveští nič dobré. Dobieham skupinku jazdcov, blížime sa k stojacej sanitke. Na druhej strane cesty jeden borec opravuje defekt, len pár metrov za sanitkou ďalší dvaja. Obzriem sa dozadu. Na zemi bike a prilba, jazdec je evidentne v sanitke. Pokračujem už pomalšie a zodpovednejšie voči môjmu zdraviu. Cestu v dĺžke približne 200 metrov lemuje asi desiatka jazdcov opravujúcich defekty. To som ešte nevidel.

Kosicky Maraton
V Opátke je ďalšia občerstvovačka. Na môj vkus dosť skoro, ale, samozrejme, stojím aj tu, veď je to občerstvovačka predsa! Lejem do seba ďalší ionťák, zajem ho banánom, nejakú zásobu energie si hodím do vrecka. Nasleduje dlhé stúpanie až na Kojšovku, tak nech ma cestou náhodou nechytí hlaďák. Necítim sa unavený, práve naopak, teším sa na výstup. Boľavé hrdlo už rezignovalo, zapájam teda ústa do procesu dýchania, zaujímam polohu ležmo a začínam stúpať. Pár ľudí obieham hneď na začiatku, potom sa zavesím za jazdca na fullovi s 29 palcovými kolesami. Pridajú sa k nám ešte dvaja a spolu vo vláčiku ukrajujeme výškové metre konštantnou 11 kilometrovou rýchlosťou. Akosi som plný energie, radím preto ťažší prevod, zvyšujem rýchlosť na 15 km/h a idem dopredu. Čakal som, že sa ostatní traja pridajú a pôjdeme spolu aj ďalej, nakoniec sa pridal asi len jeden.

Kosicky Maraton
Tiahle stúpanie sa pomaly mení na skupinové tlačenie bikov. Zatiaľ je to fajn, toľko spomínané schody ešte len prídu. Organizátori nám dokonca na tomto mieste vybavili osvieženie vo forme ľadovca, neskôr sa objavujú aj premakané zvukové stereo efekty, ktoré medzi tými stromami pekne vyniknú. Chýbajú už len efekty svetelné, ktoré jediné by ma asi odradili od zdolania Kojšovky. Počasie sa však vylepšuje a ja práve prichádzam k spomínaným schodom.

Podľa toho, čo sa dá nájsť na fóre, je to pekný zabiják, našťastie som tadiaľ šiel aj minulý rok, takže viem, že to až také strašné nie je, aj keď služby šerpu by som neodmietol. Asi v polovici stúpania, keď by som bike najradšej hodil do tých čučoriedok a šiel ďalej pešo, započujem slová jedného maďarského spolutrpiteľa. Maďarsky síce neviem ani slovo, ale z jeho asi polminútového prejavu je zjavné, že nám ostatným dokazuje, že maďarčina sa právom pýši najšťavnatejšími nadávkami zo všetkých jazykov. Zaklincoval to chlapík predo mnou, keď mi prečítal myšlienky a vraví Maďarovi: „Neviem čo si povedal, ale súhlasím s tebou.“

Kosicky Maraton
A sme hore. Nebolo to zas až tak strašné, navyše vidina občerstvovačky na Kojšovke bola silným stimulom. O čo väčšie sklamanie nasleduje, keď hore žiadnu občerstvovačku nevidieť. Tú však organizátori, možno aj kvôli riziku búrok, v porovnaní s minulým rokom posunuli len o pár výškových metrov nižšie. V zlomku sekundy sa mení počasie, keď sa spustí prudký lejak s ďalším krupobitím. Hodím do seba výborné syrové pečivo, zalejem ho ionťákom a už ma pekne klepoce, keď so zúfalým výkrikom „pozooor“ nám za chrbtom preletí nejaký päťdesiatkár a ramenom zachytí jedného z občerstvujúcich sa. Nutne nasleduje dosť škaredý pád, ale chlapík je evidentne v poriadku. To už beriem bike a po zjazdovke pomaly trielim dole. Pozriem na tachometer, aby som vedel, akou rýchlosťou sa vlastne vlečiem, no ten ukazuje len veľkú nulu. Zas až tak pomaly nejdem! No magnet je v poriadku, kábel tiež, problém bude asi ten istý ako pred dvoma rokmi v Súľove - voda. Nič sa nedá robiť, najbližších 25 kilákov idem bez neho. Našťastie prestáva pršať.

Kosicky Maraton
Nemám rád zjazdy. Teda samozrejme, že mám ale tu mám toho už plné zuby. Je mi celkom chladno, mám vyklepané ruky a navyše vôbec nemám predstavu, koľko mi ostáva do cieľa. V zjazde idem skoro celý čas sám, predbiehajú ma asi len traja bikeri na fulloch. Jeden z nich tesne pred regulovčíkom na akejsi čistinke urobí efektný kotrmelec. Tak nevinne detský pád skoro v nulovej rýchlosti som ešte na maratónoch nevidel. Kiež by všetky pády boli len takéto.

Zo zjazdu plynulo prechádzame do posledného stúpania. Začínam sa trápiť. Presne na tom mieste ako minulý rok! Vtedy som si pomohol všetkou rýchlou energiou, ktorú som mal. Pomohlo. Dostal som krídla a po pár silových záberoch som roztrhol reťaz. Teraz už takú chybu neurobím. Ako na zavolanie prichádza pretekár s červeným číslom 003. Ide presne takým tempom, aké potrebujem. Snažím sa ho držať čo najdlhšie a celkom to ide. Spolu predbiehame pár mojich súperov. Nevedomá morálna pomoc z jeho strany mi dodáva viac síl ako akýkoľvek energetický gél. Na jednom mieste ma dokonca chcel pustiť pred seba, no bol som rád, že som za ním vôbec stíhal. Stojíme na poslednej občerstvovačke. Stojím vlastne už len zo zvyku, nakoľko vo vrecku mám ešte zásoby z Kojšovky. Ale kvôli vynikajúcim jabĺčkam sa zastaviť oplatilo.

Kosicky Maraton
Jazda za červenou trojkou pokračuje. Snažím sa tváriť nenápadne, aby som ho zbytočne neznervózňoval. V zjazde po lesnej ceste známej z prvej časti trate získava náskok, no nevadí. Som nesmierne rád, že mi morálne pomohol v najťažších kilometroch. Ak bude čítať tieto riadky, patrí mu za to jedno veľké ďakujem.

Na rázcestí vo Vyšnom Klátove dostávam ďalšiu morálnu podporu od regulovčíkov, zhodou okolností mojich rodičov. V poslednom stúpaní sa však rýchlosť limitne začína približovať k nule. Pripekajúce slniečko ma oberá o posledné zvyšky síl. Teraz by som bral ten studený lejak z Kojšovky! K času pod štyri hodiny by mi to ale aj tak nepomohlo. Výsledný čas 4:07:20 a umiestnenie 53. v kategórii znamená ďalší neúspech do zbierky. Sklamaný však nie som, preteky sa mi páčili, atmosféra na trati tiež, počasie relatívne v pohode, blata tiež veľa nebolo. Teda bolo ho približne toľko, koľko minulý rok v Súľove... Ale asi ako v budove tamojšieho obecného úradu, aby som bol presný. " title="
Kosicky Maraton
Keď ma už nepotešil môj výsledok, potešila ma aspoň priateľka Janka, ktorá prešprintovala najkratšiu trať na prvom mieste medzi ženami. V cieli sme si dali spolu s Košičankou Peťou pár lahodných croissantov ako predjedlo ku guľášu. Biky sa nám umývať nechcelo a tak sme v pohodovej atmosfére počkali na vyhlásenie výsledkov a tombolu. Vyhlasovanie víťazov prebehlo rýchlo, možno aj preto, že sme sa nedozvedeli ich víťazné časy. V následnej tombole sa šťastena usmiala aj na mňa. Sedlo sa veru hodí, možno ma po 8000 km na mojej Auronke konečne prestanú bolieť sedacie partie. Prvé miesto v tombole sa ušlo práve bikerovi, ktorí sa z trate odviezol vrtuľníkom do košickej nemocnice kvôli otrasu mozgu a podvrtnutému stavcu krčnej chrbtice. Verím, že cenu užije v zdraví.

Celkovo hodnotím preteky na výbornú. Veľký počet parkovacích miest len pár metrov od štartu, rýchla prezentácia, dostatočne a pestro zásobené občerstvovačky, podľa mňa ideálne značenie trate, teplý guľáš, studené pivo, početná tombola a hlavne priateľská východniarska atmosféra sú zárukou príjemne stráveného víkendu. Moja budúcoročná siedma účasť je teda viac než istá.

Na záver už len hláška dňa v podaní maličkej, vždy usmiatej cyklistky, ktorá spadla na chodníku pri tabuli s priebežnými výsledkami skoro tak nonšalantne ako spomínaný biker pri regulovčíkovi: „Aha, už mám aj druhé koleno rozbité!
report_problem Našiel si v texte chybu?

1. Košický bike maratón

calendar_today 25.06.2011
format_list_numbered 6. kolo - Cyklomaratónska séria
label MTB maratón
place Jahodná pri Košiciach (Slovensko)

Marki007 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: MTB Singletrack maratón Košice - najkrajšie single v sezóne

Reportáž: MTB Singletrack maratón Košice - najkrajšie single v sezóne

Tohto roku sa konal výročný 20. ročník MTB Singletrack maratónu v Košiciach. Priblížim vám, ako som vnímal svoju druhú účasť na tomto najtrailovejšom maratóne sezóny až do posledných síl.
Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Poďte sa so mnou pozrieť na trať známeho zimného podujatia, ktoré napísalo už svoju štrnástu kapitolu.
Reportáž: Istrofinal Snežnický MTB maratón – len 200 metrov navyše

Reportáž: Istrofinal Snežnický MTB maratón – len 200 metrov navyše

Pamätám si, ako Michal (organizátor) minulý rok ohlasoval dátum jubilejného 10. ročníka. 2. september je tu a ja sa chystám opäť do Snežnice na preteky.
keyboard_arrow_up