Beskidy MTB Trophy 2011 – dobytie bikového raja 1/2

Jubilejný 5. ročník jedných z najťažších etapových pretekov na horských bicykloch Beskidy MTB Trophy sa už tradične na konci júna odohrával na poľsko - česko - slovenskom pomedzí v obci Istebna. Tento rok organizátori pripravili nové trasy, ktoré bikerom umožnili spoznať nové lokality nielen v Poľsku, ale najmä v Čechách a na Slovensku.

Už počas prvých mesiacov roku 2011 sa štartová listina zapĺňala nevídaným tempom, počet zastúpených národností sa blížil k 20-tke, ako obvykle dominantné zastúpenie mali domáci Poliaci spolu s Dánmi a Čechmi, veľký boom zaznamenali Rusi, Ukrajinci, Litovčania či Estónci, naopak napriek takmer domácim podmienkam, bola účasť zo Slovenska najnižšia za posledné roky. Limit 500 účastníkov sa nakoniec kompletne naplnil pár dní pred začiatkom etapáku.

Výhercom MTBiker súťaže o voľné štartovné sa na druhý pokus stal Maťo z Košíc, ktorého som trochu poznal z videnia z niektorých slovenských maratónov, takže som si bol v podstate istý, že výhra je nakoniec v tých správnych rukách.


Do Istebny som po ročnej pauze cestoval opäť s Imrom vo štvrtok ráno, Maťo to mal z Košíc podstatne ďalej ako my a tak vyrazil už v stredu. Prezentácia a ubytovanie v gymnáziu boli pre nás už rutinou, viac nás zaujímalo ako to bude dnes vyzerať v teréne. Predsa len, v noci čo-to popršalo a správne obutie je tu alfou a omegou. Nakoniec som sa rozhodol obutie nemeniť a spoľahol som sa na osvedčené Micheliny...

O pol dvanástej to už v areáli futbalového štadióna žije, bikeri aj bikerky už netrpezlivo očakávajú štart prvej etapy, ktorej parametre sú 62 km a cca 2400 nastúpaných metrov a vedie cez Veľký Stožek po hraničnom hrebeni na Veľkú Čantoryju, ďalej dolu do Ustrone a odtiaľ opäť hrebeňom cez Tri Kopce a Kubalonku do Istebny. S chalanmi sa zaraďujeme niekde na koniec prvej stovky štartového poľa a v dobrej nálade čakáme na úvodný štartový výstrel. Úvodné kilometre etapy vedú po asfalte za sprievodným autom, ale onedlho už sa dostávame na lesnú cestu, ktorá stúpa v podstate až na samotný Veľký Stožek. V druhej polovici stúpania sa napájame na modrú značku, tu už je cesta o čosi užšia a tak v dvojrade pokračujeme ďalej do kopca. Predbiehať sa moc nedá, občas niekto v ťažšom úseku zazmätkuje a tí za ním majú plné ruky a nohy práce to ustáť bez zbytočného zosadnutia. Pri jednom takomto manévri si ani neuvedomujem, že idem celkom pri kraji chodníka, vypnem nohu, lenže stúpim do prázdna a už sa kotúľam nabok medzi mladé smrčky...Celkom vtipný úvod veru ? Rýchlo sa postavím a pokračujem ďalej. Čím vyššie sme, tým viac je chodník technickejší a už aj pole bikerov sa slušne potrhalo. Onedlho sme na hrebeni, kde je dnes celkom rušno, nakoľko v Poľsku je štátny sviatok, takže je treba byť v zjazdoch viac opatrný a vyhnúť sa nechcenej kolízii. V smere zo Stožku na Čantoryju je hrebeň o dosť jazdivejší ako naopak, v rýchlom tempe míňame vleky na Sošove, Maťo sa pohybuje tesne za mnou, Imro je niekde vpredu. Dostávame sa pod Čantoryju, obchádzame ju sprava, chvíľu treba aj potlačiť, ale v závere to už na najľahšom prevode ide.


Pri pohľade na množstvo turistov mi Maťo navrhuje zastávku na pivo, ale to si necháme radšej na večer. Pokračujeme po hrebeni smerom na Malú Čantoryju, kde začína prvý dlhší zjazd dnešného dňa. Zvládame ho celkom v pohode, dole v Ustroni je prvá občerstvovačka, hodím do seba pár melónov a pokračujeme ďalej. Pred nami je ďalšie dlhé stúpanie, tentoraz na protiľahlý hrebeň na vrch Orlová. Kilometre ubiehajú celkom svižne, ide sa mi pocitovo veľmi dobre. Hrebeň je opäť parádne jazdivý, napriek nočnému dažďu takmer ani stopa po blate, postupne míňame Tri Kopce a Smerekowiec, po pravej strane si vychutnávam výhľad na známe stredisko Wisla. Po zjazde z hrebeňa prechádzame hlavnú cestu a opäť stúpame, tentoraz poza skokanský areál, kde vyrastal slávny poľský Batman Adam Malysz. Opäť zjazd a za ním znovu do kopca smerom na Kozince a Kubalonku, odkiaľ už to do cieľa nie je ďaleko. Kontrolujem kilometre na computeri, je jasné, že to dnes bude o čosi viac ako spomínaných 62 km. Z Kubalonky pokračujeme po červenej značke a už sme na dosah Istebny. Z lesnej asfaltky prudko točíme doprava, posledných 500 metrov začína prejazdom brodu, kde číha fotograf. Následná pasáž je v úplnom kontraste s celou dnešnou etapou, hlboké mláky plné vody, rozjazdené bahno a koľaje. Lietame zo strany na stranu snažiac sa o nejakú trakciu, avšak trochu bezúspešne, radšej zosadám a prebehnem to po kraji. Cez poslednú veľkú kalužu to už však inak ako na biku nejde, vody je tak po náboje, volím teda stopu jazdca predo mnou a som bezpečne na druhej strane. Už len pár metrov, prejazd dreveného mosta a som v cieli. Vydalo to nakoniec na 68 km v čase rovných 5 hodín, to som teda zvedavý akú odchýlku budú mať tie ďalšie etapy " title=". S dnešným dňom som naozaj spokojný, nohy poslúchajú, technika nesklamala. Zajtra máme na programe horúcu novinku z dielne Boba Damka.


Druhá piatková etapa je čisto česko – slovenská, zavedie nás cez Jablunkovský priesmyk na hraničný hrebeň v okolí Bieleho Kríža. Štart nie je tentoraz v Istebne, ale v areáli lyžiarskeho strediska Kempaland v Bukovci, kam sa spoločne presúvame popri rieke Olze. Hneď v úvode na nás čaká krátke, ale výživné asfaltové stúpanie k hraničnému prechodu, ešte krátky zjazdík a potom už odbočujeme na poľnú asfaltku smerom k najvýchodnejšiemu bodu Českej republiky. Stúpanie je v celku príjemné, prudké úseky striedajú oddychové rovinky. Nikam sa neženiem, viem, že dnes to nebude zadarmo. Asfaltka sa pomaly mení na šotolinovú cestu, stále stúpame, napájame sa na červenú značku vedúcu na Komorovský Grúň. V prudšej pasáži radšej tlačím, i keď väčšina okolo mňa sa to snaží vyjsť v sedle. Nasleduje rýchly zjazdík a už sa dostávame k chate Girová, kde je dnes takisto rušno. Od chaty rýchlym zjazdom pokračujeme po červenej, chodník je nanovo preznačený kvôli masívnemu zosuvu. Zvážnica pokračuje ďalej, neskôr sa mení na technický chodník, ktorý vedie k lyžiarskemu areálu v Mostoch u Jablunkova. Dole pri vlekoch bočíme prudko doľava a stúpame opäť po zvážnici, na jej konci sa cesta stáča a nasleduje veľmi rýchly zjazd cez most ponad hlavnú cestu do Mostov. Trasa je totožná s tým, čo sme šli pred dvomi rokmi, takže s orientáciou nemám problém, takisto mi je jasné, čo bude nasledovať. Lesný chodník je čoraz prudší a opäť radšej volím tlačenie. Stále sa držíme červenej značky, ktorá nás vedie cez Severku až na samotný hrebeň ku Kamennej chate, kde je prvá občerstvovačka. Doplním vodu do vaku a poriadne sa posilním, pretože ďalší bufet je až na Bielom Kríži a medzi tým nás čaká poriadna makačka. Pri smerovníku pod Veľkým Polomom točíme doľava a po zimnej ceste ho traverzujeme až po Muřínkový vrch. Jazda po koreňoch a kameňoch je občas prerušovaná nosením cez kaluže s pozdĺžne položenými drevenými kladami, na ktorých sa parádne šmýka. Na občerstvovačke ma predbehla bikerka z Kellys team-u, ktorú už poznám z prechádzajúcich ročníkov a viem, že v takomto teréne jej to moc nejde. Lenže stopa je len jedna a tak sa za ňou tvorí menší vláčik.


Kúsok pred koncom traverzu ju šikovne obieham, rovnako aj zopár ďalších bikerov na HT-čkách. Hrebeň pokračuje ďalej po červenej, v ceste nám stojí obrovská bažina, cez ktorú veru suchou nohou neprejdete. Na moje prekvapenie je blata o dosť menej ako keď som tu bol naposledy s Karolom a dumali sme ako sa dostaneme ďalej " title=". Po pár metroch točíme prudko doľava a napájame sa na modrú značku smer Uhorské a neskôr pokračujeme zjazdom po tzv. Hitlerstrasse do Vrchpredmiera. Sú to pozostatky tankovej cesty z 2. svetovej vojny, lesná cesta je dláždená kameňmi a dáva zabrať každej časti tela. Okamžite po skončení zjazdu točíme prudko doprava a začína stúpanie po žltej na Biely Kríž, najprv po lesnej asfaltke a potom znovu terén, akým sme pred chvíľou zjazdovali. Stúpanie je síce dosť strmé, ale nie až tak dlhé, za chvíľu som na vrchole, kde celkom poteší neplánovaná občerstvovačka s vodou, ktorú zriadil autor trasy Bob Damek. Rýchlo pokračujeme ďalej, znovu po hraničnom hrebeni smerom na Doroťanku. Pred nami je asi najkrajší zjazd celej Trophy, opäť množstvo koreňov a kameňov, navyše v dvoch-troch miestach tesne nad skalným zrázom, kde číhajú fotografi na tie najlepšie zábery. Po výjazde z lesa točíme doprava na lesnú asfaltku, ktorá nás vedie späť cez Visalaje na Biely Kríž. Spočiatku je stúpanie príjemné, takže si môžem trošku oraziť a čosi zjesť, avšak onedlho sa napájame na žltú značku, opäť pravý beskydský terén. Nakoniec ešte asi 1,5 kilometra do kopca a už nás čaká druhý dnešný bufet. Opäť komplet naplniť vodou, poriadne sa najesť a ideme ďalej. Stúpanie pokračuje znovu po červenej smerom na Malý Polom, idem už len vo dvojici s dánskym kolegom Mikom, očividne mu moje tempo vyhovuje, zakrátko sa dostávame k smerovníku pod Malým Polomom. Tu na chvíľu opúšťame červenú značku, ale neskôr sa na ňu opäť napojíme a pokračujeme lesným chodníkom na Chatu Slavíč a Kozubovú. Z dnešnej etapy je to asi prvý úsek, ktorý som ešte nikdy nešiel, spolu s Mikom si držíme celkom solídne tempo a najmä v kopci nám to ide. Z Kozubovej už cesta viac-menej klesá späť na Jablunkov, v Bocanoviciach nás čaká ďalšia občerstvovačka, dlho sa však nezdržíme, do cieľa to už nie je ďaleko a tak pokračujeme spolu ďalej. Rýchlo prechádzame cez Mosty u Jablunkova, kde sa nám postaví do cesty parádna stojka, navyše vysypaná poriadne hrubým makadamom. Spočiatku je nemožné to utiahnuť, takže tlačíme, ale paralelne po lúke ide traktorová cesta, tak radšej prechádzame na ňu a po znovu napojení sa dostávame na vrchol. Tu pôvodne mala trasa ešte stúpať smerom na Girovú, ale ráno som od Boba dostal info, že sa pôjde už len traverz po zvážnici až k lyžiarskemu vleku nad Bukovcom. Do cieľa už to je menej ako 3 kilometre, celkom to odsýpa a onedlho už sme na zjazdovke, po nej kolmo dole a sme v cieli. Tých 86 kilometrov nám trvalo niečo vyše 6 hodín, v cieli prehodím ešte zopár slov s Grzegorzom o slabej účasti zo Slovenska a popri rieke Olze sa vraciam späť do areálu v Istebne. Dnes to bola jednoducho fantázia, navyše v oblasti, ktorá patrí k mojim najobľúbenejším. Dúfam, že o rok sa tam znovu vrátime " title="
Pokračovanie článku: http://www.mtbiker.sk/clanky/reporty/4809/beskidy-mtb-trophy-2011-dobytie-bikoveho-raja-2-2.html