1000miles: Skalní borci dorazili do Skalnej

Atmosféra tohto závodu nás opantala natoľko, že sme to týždeň po odčlenení sa od realizačného tímu nevydržali a spolu s parťáčkou Jankou, doprovoľníčkou na prvom checkpointe, sme odcestovali na západ Čiech, do mestečka Skalná. Tu, len pár metrov od nemeckých hraníc sa nachádza cieľ Honzovho adventure závodu.

Hoci sú víťazní Zdendové už dávno v civilizácii, väčšina borcov sa trmáca po Krušných horách s vidinou vytúženého cieľa - útulnej chalúpky, kde to od rána do večera rozvoniava dobrotami. Dcéry domáceho pána sa nezastavia, aby nasýtili krky vyhladnutých (a povedzme si narovinu, aj poriadne smradľavých) finisherov 1000 míľ.

Slnečné sobotné ráno sa začalo pekne, no ani sme sa nenazdali, Honza dáva Janke do ruky kameru, odprevádza nás k pripravenému Defendru a už trielime po rozbitej lesnej ceste bikerom naproti. Aj pán Moskál si posledné dni závodu evidentne užíva - usudzujem tak podľa amplitúdy môjho poletovania na zadných sedadlách. Ale dôverujem mu, Dakar ho naučil... Teda počkať, sú na Sahare takéto úzke lesné cesty? Radšej nad tým nerozmýšľam a hľadám miestečko vhodné na fotografovanie. Pár pekných lokalít by sa veru našlo.


Ako naschvál však stretávame dvoch jazdcov na absolútne nezaujímavých miestach. Snažíme sa zo situácie vyťažiť čo sa dá, nakoľko dnes majú podľa výpočtov doraziť len traja, všetci chvíľu po obede.

Čas beží. Na posledného sme už dávno mali naraziť. Čo sa deje? Mobil má vypnutý, ideme mu teda stále oproti, aby sme sa neminuli. Už sme skoro 50 km od cieľa, mali sme ho stretnúť niekde na 30. km. Z pár cvaknutí sa stáva celodenný foto/video výjazd.

Konečne, ide náš! Šľape celkom svižne a vraj už nevládze od hladu. No neviem, po 1600 km v nohách s naloženým bikom by som sa asi plazil na zemi v jeho situácii - toto skôr vyzerá na premotivovaný štart obyčajného maratónu. Každopádne si spolu s ním objednávame čínu s tým, že ho potom odprevadíme až do cieľa. Zvlnený jazditeľný terén, Zdendove nožiská a plný žalúdok sú predpokladom svižnej jazdy do cieľa. Aby sme za nim vôbec stíhali.


V najbližšom stúpaní však dostáva defekt, inak prvý od štartu pred 14 dňami! Jasné, že má nefunkčnú hustilku. Keďže sme mu nevedeli (a vlastne ani nemohli) pomôcť, vybral sa sám hľadať pomoc do najbližšieho mestečka. Po dvoch hodinách čakania na fotogenickom mieste sa telefonicky dozvedáme, že chyba bola v deravej duši, nie v hustilke a že ďalej ide na ráfiku. O čo väčšie prekvapenie nás čaká, keď ho konečne znova stretneme. Zdeněk však nesedí na svojom fullovi, ale na 50-ročnej žltej rakete vytunenej o svetlá, štartovné číslo a GPSko. Galusky plávajú na šotolinovej ceste a my, posádka Defendra, len čakáme kedy znova pichne. Našťastie cesta do cieľa bola už bez problémov. Prítomní uznanlivo tlieskajú bikerovi, ktorý má za sebou krušný záver v Krušných horách, aj žltému premiestňovadlu, na ktorom prišiel.

Dnes, v nedeľu, má prísť rekordný počet finisherov, takže to znova vyzerá na poriadnu šichtu. Nakoľko terén poznáme po včerajšku takmer dokonale, ideme na istotu. Rozkladáme foťák a kameru a čakáme na ďalších borcov, ktorý majú v nohách 1000 míľ a cez 30.000 metrov prevýšenia.

Veľa z nich ide vo dvojiciach, dokonca aj o prvé dve miesta v celkovom poradí sa podelili dvaja jazdci, ktorí pochopili zmysel tohoto závodu. Mnohí z nich si vytvorili silné priateľstvá a už po dojazde do cieľa im bolo ľúto, že toto dobrodružstvo končí. V súlade s prírodou prežili krásne dva týždne (víťazi len 8 dní), kde boli bežné starosti z civilizácie úplne malicherné a vlastne neznáme. Na otázku, či cestou mysleli na prácu, jeden zo závodníkov výstižne odpovedal: „Už na druhý deň som nevedel, kde vlastne pracujem“. Čo sa týka povolaní, bolo to naozaj pestré. Stretli sa tu právnici, učitelia, úradníci, grafickí dizajnéri, programátori, šéfovia nadnárodných korporácií, ale aj jeden bohémsky kaviarensky povaľač z Brna. Na stretnutie s Defendrom, kde bol vždy k dispozícii hlt kofoly a občas aj koláčiky od babičky sa však tešili všetci rovnako.


Ani (môj) posledný deň na tomto podujatí sa nezaobišiel bez kuriozít. Jeden z jazdcov si spomenul na slová svojho dedka, že ak dostane v lese defekt a nemá pri sebe náhradnú dušu, stačí natlačiť pod plášť šišky. Vraj tento trik včera vyskúšal, ale že to až také super nie je. Najskôr ich tam hodinu kládol, potom si pár metrov zajazdil a nakoniec ich, už pekne rozdrvené, ďalšiu hodinu vyberal. Za iných okolností by si dotyčný asi pekne zanadával, tam mu to však prišlo rovnako vtipné ako osadenstvu chaty, keď nám to rozprával.

Absolvoval som tento závod iba ako fotograf, ale poznačil ma asi rovnako ako bikerov. Preteky tohto typu vám dajú najmä čas premýšľať o zdanlivo nepodstatných maličkostiach, ktoré sú však v živote často dôležitejšie ako naháňanie sa za ničím. Dajú vám priateľov a kvantum zážitkov. Díky Honza, bolo to fajn.

Pre bližšie informácie sledujte oficiálnu stránku závodu www.1000miles.cz a naše fórum http://forum.mtbiker.sk/maratony-xc/1000-miles-trans-czecho-slovakia-t26440.html