Cyklopozitívnych 24 hodín len pre ortodoxných bikerov

Keď som ľuďom v mojom okolí vravel, že idem na cyklopozitívnu 24 hodinovku, všetci nechápavo krútili hlavami. „Si normálny?“ pýtali sa ma. Som a plne si uvedomujem do čoho idem, vedel som, že to nebude med lízať. A tak si mnoho bikerov počas víkendu 9.-10.7.2011 v Rajeckej Lesnej otestovalo svoju psychickú a fyzickú výdrž, či už v družstve alebo ako jednotlivci.

V sobotu ráno som aj s kamarátom dorazil do Rajeckej Lesnej, kde sa konalo toto podujatie. Po príchode sme si museli obsadiť niektoré z posledných miest v depe. Keďže účasť prevýšila očakávanie, miesta v depe sa rýchlo míňali, nakoniec sa aj tak trochu improvizovalo a obsadzovali sa posledné neoznačené voľné kúsky lúky. Takže sme sa mohli nakoniec vybaliť, postaviť stan a prístrešok, pripraviť bike, najesť sa a podobné maličkosti. Nasledovala celkom rýchla prezentácia, pretože niektorí sa odprezentovali v piatok a tak noc strávili už na mieste. Postupom času slnko pečie stále viac a to je neklamný znak, že sa blíži štart. Všetci pokladáme biky na zem a peši ideme do priestoru depa.

24 hodinovka
Štart prebiehal systémom Le Mans, čiže cca 150 m beh k svojmu bicyklu. Očividne sa to niektorým bikerom nepáčilo, tak si ten beh len odkráčali. Po mojom tiež zbesilom behu konečne nasadnem a začínam pomaly odkrajovať z tých nekonečných 24 hodín. Prvé kolo som šiel len tak rekreačne, na zoznámenie sa s traťou, ktorú skúsim teraz trochu opísať. Na začiatku bol krátky asfaltový úsek, prakticky jediné miesto, kde sa dalo oddýchnuť. Po vstupe do lesa sa šlo stále hore kopcom. Zo začiatku len suchou, kamenistou lesnou cestou, následne sa podmienky na trati zhoršili. Nedávne dažde zanechali v druhej polovici stúpania dosť blata. Ale nebolo to až také zlé ako by sa mohlo zdať, úsek sa dal pohodlne prejsť dobrým výberom stopy. Napriek tomu v každom kole blato pobralo dosť síl. Ako je známe, po každom stúpaní nasleduje zjazd, tak aj tu sme sa asi po 7 km ocitli na vrchole trate. Na tento zjazd si bolo treba ku zbytku fyzických síl pribaliť aj psychickú odolnosť, keďže kamenistý zjazd vyžadoval byť neustále v strehu. Bez dostatku pozornosti hrozil defekt, ktorý pocítili mnohý pretekári na vlastnej koži. Skoro v každom kole bol niekto, kto tlačil bike s defektom do depa. Mňa našťastie defekty na trati obchádzali. Takže ani v zjazde sa nedalo oddýchnuť, oddychoval som len po príjazde do depa alebo na asfaltovom úseku. Organizátori vybrali veľmi náročnú a monotónnu trať. Podľa ohlasov sa väčšine cyklistov nepáčila, ale mne sa začala aj celkom pozdávať, ja som masochista a rád sa týram " title=" V depe na začiatku kola bola umiestnená občerstvovačka, moja pravidelná zastávka na doplnenie energie a vody pred každým kolom. Trať mala skoro 12 km, tak akurát, na totálne vyšťavenie sa.

24 hodinovka
https://picasaweb.google.com/bikerdrotar/24HodinCyklopozitivnych#5628021407162773266

Prvé štyri kolá poberám veľmi rýchlo. Síl a chuti pretekať bolo dosť, tak som trhal osobné časové rekordy. Ale ako človek, ktorý do štartu nenajazdil ani tisícku kilometrov som mal pred závodom rešpekt. O to viac ako jazdec v kategórii sólo. Po štvrtom kole som začal cítiť tíško sa blížiace kŕče, s ktorými mám už nepríjemné skúsenosti. Tak si dám radšej pauzu ako by som sa mal na trati zložiť. Prídem do cieľa, zastavím v depe a normálne z ničoho nič začalo fučať koleso. Hmm, defekt v depe a našťastie pred plánovaným oddychom celkom potešil. Pravdepodobne nevydržala menšia trhlinka na duši. Blízko nej bola ďalšia, tak som aj tú preventívne prelepil, určite by pustila v tej najnevhodnejšej chvíli. Oddýchnutý vyrážam znovu na trať. Tentoraz zo zmenenou taktikou zameranou na výdrž. Predsa len ubehli len 4 hodinky a jedným z mojich cieľov bolo odjazdiť minimálne 12 hodín čistého času. Pomalším tempom odjazdím 3 kolečka s časmi do hodinky na kolo. Teraz sa do popredia dostáva únava a tak to o 7:00 večer ukončím, počkám si pekne na noc. S kamarátom sme si na posilnenie dali rezeň a pivko. Takto posilnený montujeme svetlá a psychicky sa pripravujem na nočnú jazdu. Ako sa ochladilo a prestalo piecť slnko, tak telo chytilo druhý dych. Presne takéto osvieženie som strašne potreboval.

24 hodinovka
Do noci vrážam o 10:00 večer. Noc bola z môjho pohľadu asi najlepšie pojazeníčko. Nie len pre tú atmosféru a romantiky tmy ale aj preto, že som bol ako vymenený. Išlo sa mi pocitovo lepšie (aj keď som nedával rekordy) ako prvé kolá po štarte. Takto som pohodlne odjazdil 4 kolečka. Ku koncu som už začínal cítiť nohy, hlavne prsty na nohách. Aj preto som zjazdoval o čosi opatrnejšie, teda nielen pre tmu. Zase oddych, k tomu asi hodinový spánok. Normálne mi bola trochu zima. Paradoxne v depe niečo nad 10°C ale na trati príjemných 20°C. Človeka by to nútilo byť stále na trati, keby sa mi však chcelo. Po asi dvoj hodinovom oddychu vstávam a znovu sa chystám na trať. Bol čas naplniť moje predom určené ciele. Bolo to ťažké, na vrchole každého kola ma už neskutočne bolel zadok a po každom zjazde neuveriteľne štípali prsty na nohách. Vedel som, že už dlho nevydržím. Takto som dal už posledné pomalé 3 kolá, kedy som prešvihol čas aj hodinu na kolo. O pol deviatej ráno som to „vzdal“, nemalo to pre mňa cenu, to by už nebola radosť z jazdy ale muky. Nasledovala dokonalá očista mňa a biku. V sprche tiekla príjemná ľadová voda, ktorá vždy ma osviežila, taká štandardná bikerská teplota. Bolo príjemné mať doslova v na lehátku a sledovať ako niektorý závodníci jazdia do poslednej sekundy. Keďže išli na bedňu, tak museli makať a pre nich sa preteky končili presne o 12:00.

24 hodinovka
Moje ciele na 24 hodinovke boli 12 hodín čistej jazdy a najazdených 150km. Tie som za 14 odjazdených kôl splnil, takže som zo svojho výkonu nadmieru spokojný. Aj umiestnenie v kategórii potešilo, nebol som medzi poslednými a to sa cení, pretože na takéto preteky treba mať aj pevné nervy a o to pevnejšie na takejto trati. Neviem, čím sa cyklisti na Slovensku previnili, že si zaslúžili takúto trať. Mne osobne by ani nevadilo zase o rok na tom istom mieste, to už budem mať konečne pohodlnejšie sedlo, dúfam...

24 hodinovka
Organizátorov chválim. Zabezpečenie depa, trate, riadenie dopravy nerobilo pretekárom väčšie problémy. Avšak štartový snímač čipu nie vždy zaznamenal pretekára a tak niektoré kolá mali nezmyselný čas. Ja som sa to dozvedel až neskôr a potom som sa tým veľmi netrápil, len som jazdil, takže je to pre mňa len kozmetická chyba. Občerstvovačka vždy zasýtila. Len ten ionťák som už taký koncentrovaný nemohol piť. Pri jedle som zistil, že mi úplne zničil sliznicu v ústach, tak som ho potom už musel riediť. Sociálne zabezpečenie ako sprchy, umývanie, WC, elektrina, masáže, pohostinstvo, teplé jedlo, všetko po ruke. Tomu všetkému dopomohlo aj umiestnenie pretekov v Ski Parku v Rajeckej Lesnej. Moja posledná výhrada môže byť taká, že sa veľkosť trička nevolila už v prihláške, takto mi ostalo len veľké. Toť vsjo z mojich postrehov. Na záver dňa bolo vyhlásenie výsledkov, kde som nad niektorými výkonmi len krútil hlavou. Ďalej bol vyhodnotený aj Česko-Slovenský seriál 24 hodinoviek, pozostávajúci z troch závodov: Jihlave, Bystřičke a tu. Teda mne by sa v jednom roku už nechcelo ísť na ďalší podobný závod " title="
24 hodinovka
Po tombole konečne domov. Dodnes spomínam na krásne strávené chvíľky nielen dolu v doline ale aj na trati. Môže to byť neviem ako náročný deň, aj tak ma nezlomíte a budem sa baviť. Tomu ja vravím aktívny oddych a dovolenka. Dve cyklopozitívne akcie mám už za sebou, takže sa teším na tretiu, na Šprint Polom, kde sa pokúsim prísť. Ešte poviem, že návrat domov nebol najšťastnejší. Tesne pred nami sa Oravou prehnala silná búrka, ktorá vytopila celé dediny. Všade plno vody, ktorá z kanálov striekala ako gejzír, zosunutý svah a spadnuté stromy na ceste, takže otočka naspäť a ísť domov obchádzkou.
report_problem Našiel si v texte chybu?

Cyklopozitív 24 hodinovka

calendar_today 09.07.2011 - 10.07.2011
format_list_numbered 3. kolo - Československý seriál 24 hodín MTB
label 24-hodinovka
place Rajecká Lesná - Ski park (Slovensko)

milos21 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: Škoda MTB Rajecké Teplice – preteková premiéra na BMC

Reportáž: Škoda MTB Rajecké Teplice – preteková premiéra na BMC

Ako vyzeral prvý ostrý test? Prečo teleskopická sedlovka nemusí byť vždy výhodou a kde treba ešte zapracovať?
600 kilometrov švédskymi lesmi - nezabudnuteľné ultrapreteky

600 kilometrov švédskymi lesmi - nezabudnuteľné ultrapreteky

Aké je to bicyklovať viac ako 25 hodín bez poriadneho oddychu škandinávskou prírodou? Na túto otázku som nevedel nájsť odpoveď, tak som sa vydal na menšie dobrodružstvo.
Reportáž: ŠKODA MTB maratón Rajecké Teplice – môj nečakaný výlet

Reportáž: ŠKODA MTB maratón Rajecké Teplice – môj nečakaný výlet

Niekedy veci nejdú podľa plánu a všetko sa postupne sype ako domček z kariet. Buď sa môžete naštvať, alebo prispôsobiť a nakoniec z toho môže byť celkom dobrý deň. No a platí to aj o pretekoch...
keyboard_arrow_up