Horal Tour 2011

Posledný víkend sa konal už 12. ročník jedného z najznámejších slovenských maratónov – Horal MTB marathon. Ja som si tu tento rok odbil premiéru a aby som si ten „zaručený zážitok“, ktorý sľubovali organizátori poistil, rozhodol som sa absolvovať celý trojdňový etapák Horal tour.

1. etapa – Kráľova hoľa
Prvá etapa mala štart a cieľ na Pustom poli a organizátori pripravili trasu dlhú 44 km s viac ako 1500 nastúpanými metrami. Vrcholom tejto etapy bol výšľap na 1946 metrov vysokú, legendami opradenú, Kráľovu hoľu. Štart etapy bol presne o 14:00. Úvod preteku spestril prvý brod, ktorý bol až nečakane hlboký a priniesol niekoľko ukážkových „tigrov“ s mokrým dopadom. Ja som ho pre istotu zdolal pekne po svojich popri bicykli. Hneď od úvodu udával tempo najväčší favorit Karel Hartl. Prvým krátkym stúpaním a následným zjazdom sme sa dostali do Telgártu. Tu sa nám dostalo azda najlepšieho povzbudzovania aké som na maratóne zažil. V miestnej rómskej osade malé cigánčatá urobili atmosféru ako na zápase anglickej Premier league " title=" Nad Telgártom na nás na trati číhali zradné rašelinovo-blatové kaluže, ktoré pohltili nejedného bajkera. Po ich zdolaní sme zozjazdovali do Šumiaca kde začalo, dá sa povedať stúpanie 1. kategórie na Kráľovku.
Celé stúpanie som šiel už osamote, keďže štartové pole sa stihlo výrazne natiahnuť a potrhať. Tento výšľap som si trochu natrénoval týždeň dozadu, kedy sme sa tu boli na peknom pohodovom výjazde. Lenže dnes o pohode nemohlo byť ani reči a celé stúpanie som si pekne odtrpel. Z posledných síl som obkrúžil vysielač na vrchole a začal sa dlhý zjazd vhodný na prekonávanie rýchlostných rekordov. Moja Sigma ukázala nakoniec max speed 84,79 km/h, čím som si posunul svoje osobné maximum. Záverečné kilometre spestril dlhý prudký zjazd, ktorý preveril kvalitne brzdovú sústavu a vo vzduchu sa niesla aróma horiacich kotúčov a brzdového obloženia. Prvú etapu som zvládol v čase 2 hodiny a 16 minút, čo mi stačilo na celkové 8. miesto. Jednoznačným víťazom sa stal Karel Hartl. Potom nasledovala už len klasika – guláš a pivo – a nutný oddych pred sobotným Krejzim.

2. etapa – Horal Krejzi
Krejzi s dĺžkou 102 km, totálnym prevýšením takmer 3000 metrov a náročným terénom je jeden z najťažších slovenských maratónov a rozhodne som si ho nemohol nechať ujsť. Pred 8 hodinou sme dorazili do priestoru štartu a cieľa vo Svite. Keďže som sa trošku zakecal s kamarátmi ostalo mi miesto v poslednom rade na štarte. Po štarte som sa chcel prepracovať niekam dopredu, ale nohy akosi odmietali spolupracovať. Prvých 20 kilometrov bolo strašné trápenie a každú prudšiu stojku som musel absolvovať pekne na peši popri bicykli. Zhruba na 20. kilometri vo Vikartovciach na začiatku takmer 10 kilometrov dlhého stúpania sa ale začala karta obracať a nohy sa začali točiť čoraz ľahšie. Pred koncom stúpania som si maratón začal konečne užívať. Kochajúc sa výhľadmi na Kráľovku a Tatry som sa dostal do zjazdu, kde som sa tiež pekne zabavil. Náročné technické zjazdy mi vyhovujú a práve v tomto je Horal podľa mňa výborný.

V Liptovskej Tepličke na občerstvovačke som doplnil vodu, niečo som rýchlo zjedol a vydal som sa v ústrety ďalšiemu dlhému stúpaniu. V úvode sa stúpalo celkom mierne po asfalte, lenže s postupom času sme nabehli na šotolinovú zvážnicu, ktorej sklon sa výrazne zvýšil. Najprv prišiel na rad „Gašparko“ neskôr som rezignoval a kúsok som pekne krásne potlačil. Na vrchole stúpania sme vyfasovali na zápästia fasácke farebné gumičky a rýchlou lúčnou pasážou sme sa dostali do opäť veľmi „kvalitného“ zjazdu. Brzdy sa opäť výrazne rozpálili a vidlica dostala pekne napapať.
Dole už boli nachystaní zdravoťáci, keby tu náhodou niekto zahučal. Zdravotné zabezpečenie hodnotím veľmi pozitívne, pod každým ťažším zjazdom bola nachystaná sanitka s posádkou. Jednu offroad sanitku som dokonca míňal, keď sa rútila hore zvážnicou na pomoc bajkerovi, ktorý mal tú smolu a absolvoval blízke tvrdé stretnutie s matičkou Zemou.

Nasledujúce kilometre mi odsýpali celkom dobre. Začal som predbiehať borcov z dlhej trate, čo bolo dobrým znamením. Kopce sa mi šli celkom ľahko a ani som sa nenazdal do cieľa mi ostávalo už len zopár kilometrov. Sily mi začali dochádzať až tesne pred cieľom. Tu ma pre mňa nečakane nasmerovali opäť do kopca na trať nedeľného XC. V tomto poslednom kopčeku som sa už celkom pekne potrápil. V záverečnom koreňovom zjazde som ešte trochu precvičil vidlu a pekne vytrasený som dorazil do cieľa v čase 5 hodín a 46 minút. V hodnotení Horal tour to stačilo na 5 miesto. Druhú etapu Horal Tour vyhral Karel Hartl a celkovým víťazom Krejziho sa stal suverénne Milan Barényi.

3. etapa – Cross country
Záverečnou etapou Horal tour je už tradične nedeľné XC. Jazdí sa v lesíku nad Svitom a celá trať je veľmi pekná a jazdivá. Okruh má dĺžku niečo málo cez 4 km a tí najrýchlejší ho absolvujú 8x. Toto XC bolo moje premiérové. Z rozprávania som sa dozvedel, že sú to strašné bomby od začiatku do konca. Toto sa potvrdilo už od začiatku a tempo bolo od začiatku veľmi svižné. Šiel som čo to dá, teda úplnú hranu a dúfal som, že to nejako doklepem do cieľa. Každý okruh celkom pekne bolel a neustále som mal sto chutí hodiť bajk niekam do kríkov. Na počudovanie som si aspoň korenistý zjazd, ktorý som si deň predtým na maratóne odtrpel užíval čoraz viac, brzdy som používal čoraz menej a miestami som si aj pekne zaskákal. V 6. kole som za sebou zbadal Karla Hartla, víťaza všetkých troch etáp, ktorý mi práve nadelil kolo. Celkom ma to potešilo, keďže to znamenalo, že namiesto 8 kôl mi stačí odjazdiť kôl 7. V poslednom kole som zo seba vymáčkol posledné zvyšky síl a do cieľa som dofinišoval na celkovom 10. mieste. V súčte všetkých troch etáp mi to nakoniec stačilo na celkové 5. miesto, čo ma celkom príjemne prekvapilo.
Celkovo hodnotím Horala veľmi pozitívne. Organizačne zvládnutý výborne, značenie absolútne bez problémov, zablúdiť bolo snáď nemožné. Občerstvovačky boli zásobené kvalitne a zdravotné zabezpečenie bolo azda najlepšie aké som zatiaľ na slovenských maratónoch zažil. Kapitolou samou o sebe je trať. Po celú dobu krásne výhľady na Tatry a Kráľovku, dlhé stúpania, prudké stojky, technické zjazdy, oddychovejšie pasáže na lúkach, skrátka všetko čo má pravý MTB maratón mať. Budúci rok prídem rád znova a samozrejme na všetky 3 dni.