Reportáž z Author EB Maratónu Duchonka
V skutočnosti prvá tohtoročná akcia, na ktorej som sa osobne zúčastnil a hneď veľmi vydarená. Síce všetci bikeri
bojovali nielen so sebou, bikom, ale aj tonami blata a hektolitrami vody, ktoré boli po celej trase, počasie však v
sobotu vyšlo perfektne a nič nestálo v ceste tomu, aby sa všetkým zúčastneným vryl do pamäte ako perfektný
maratón.
Čo predchádzalo
Predchádzalo toho málo, mojich 300 najazdených kilometrov v roku 2004 a následne Medveďova pozvánka do VIP kategórie, ktorú som nechcel odmietnuť, už len preto, že som konečne chcel nejaký maratón absolvovať. Pretek bol 4. v poradí z Author Marathon Série, čiže finále, čo znamenalo silnú účasť, počasie sa zdalo byť krásne, no aby nebola porušená tohtoročná tradícia, v piatok sa na kopce v okolí Duchonky vyliala polka atmosféry a to odradilo množstvo ľudí a tým zúčastneným sľubovalo boj s blatom...
Sobota 26.6.2004
Na tento dátum bol stanovený termín maratónu a ja som sa ráno viezol autom na Duchonku. Pohľad nebol dvakrát príjemný, keďže nad celou dolinou bola hustá hmla. Ale aj napriek nej sme sa dostali do centra diania - areálu Duchonkalandu, čo bola jedna zo zmien oproti minulému roku. Parkovanie troška chaotické, ale miesta bolo dostatok. Ľudí bolo na moje prekvapenie dosť málo, iba okolo 300. Keď sme prichádzali, štartovali borci na dlhú trať (100 km), bolo ich dokopy necelých 50. Tí ostatní štartovali i so mnou o 10:00. Prezentácia bez problémov, v skutočnosti tam nikto nebol, čo veľmi urýchlilo prevzatie štartového čísla a somarín v igelitke od Authora. Potom krátke predštarové úpravy a hurá na štart, organizovane a disciplinovane, 15 minút pred štarom. Škoda, že som sa postavil do poslednej lajny, toho som potom dosť ľutoval...
Pretek
3,2,1,štart. Potom asi pol minútka nič, cesta sa začala uvoľňovať aj predomnou a tak sme vyrazili. Najskôr po dlhej asfaltke, kde sa išlo 50, bola mierne z kopca. Tu sa pole zriedilo, ale len preto, aby sa mohlo o 2 minúty krásne zaseknúť vo vjazde do lesa, ktorý je úzky aj za sucha a za mokra bol široký tak pre dva bicykle. Nasledovalo šlapanie v kolóne, permanentne niekto padal a tým zastavil celú premávku za ním, ale tomu sa asi predísť nedalo. Našťastie som obul dobré plášte a tak som sa dral dopredu. Trvalo mi to až po začiatok stupáka na Panskú Javorinu, kedy mi to aj tak na nič nebolo. V tom čase mal už každý bike dvojnásobnú hmotnosť a radenie funkčnosť horšiu ako SISko. A o Véčkach ani nehovorím. Výšlap na Javorinu brutálny, dlhý, tiahly. Zle som si nakalibroval výškomer a nešlo mi do hlavy, že ten kopec je taký dlhý a že keď som bol skoro na vrchu, podľa výškomeru mi ešte chýbalo 180 m. Hold smola. Chrbát ma opäť neposlúchal, ale na to som si už ako tak zvykol. Po prvej občerstvovačke ešte pár výšlapov a potom tiahle zjazdíky až pod Novú Lehotu. Našťastie suché. Hnusný výšlap pri potoku a potom krásne zvážnice. Tu sa mi už išlo veľmi dobre. A ešte lepšie sa mi išlo, keď ma organizétor poslal skratkou, kde som ušetril 10 km a obišiel druhú občerstvovačku. Potom nasledovali mne známe a veľmi pekné pasáže, vražedná zjazdovka, výšlap k hradu, zjazd k potoku (našťastie bol plytký), krátky výjazdík a do cieľa. Čas 2:15 je mementom mojej trénovanosti
Po preteku
Organizátori sa čestne priznali, že majú iba 2 wapky, o ktoré bol veľký záujem, takže som sa tam ani netlačil. Radšej som si išiel dať dobrý guláš a vyčkať si rad na kofolu. Zaspieval Babylon, zaskákal Spaceman, vystrašil mrak, ľudia sa zhromaždili a začalo sa vyhlasovať. Mikrofón si do ruky zobral Medveď, čerstvý otecko, a okrem samotného vyhlasovania víťazov trieskal množstvo somarín. Ale aspoň bola sranda. Na stupník som si vystúpil aj ja, na 2.miesto, v kategórii, kde by dokázal vyhrať aj dorastenec, ale ten pohár je pekný " title=". Následne tombola, radšej som išiel preč, nezvyknem byť na tomto poli úspešný. Doma som zbavil bike asi 5 kíl blata a napadlo ma, že ten lesák, ktorý nám nadával, že spôsobujeme eróziu, asi niečo pravdy na tom mal. Každoprípadne stačí jedna tatrovka a nevyrovná sa jej ani 500 bikerov...
Záverom
Myslím, že išlo o veľmi vydarenú akciu, nejaké mušky sa vyskytli (v zuboch nie), ale tie sú naozaj zanedbateľné, organizátori asi boli nachystaní na viac ako 300 ľudí, a preto im tie 3 stovky bikerov problém nerobili, snáď by bola podobná situácia i pri väčšom počte účastníkov. Celkovo sa mi maratón páčil a o rok prídem opäť. Kto ho ešte neskúsil, o rok má možnosť...
Výsledky
Výsledky nájdete na tejto adrese: http://the.mtbiker.sk/index.php?modul=vy sledky&id=1088338261
Fotky
Ďalšie fotky sú na: www.extremebike.sk/maraton a www.extremebike.sk/amsmtb
Komentáre Zobraziť komentáre (0)
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre