Pravenec MTB Tour 2004 - reportáž
•
Môj druhý tohtoročný maratón sa konal 4.7. v Pravenci. Zdalo by sa, že máločo môže pokaziť trať po suchom týždni, ale sobotné lejaky opäť zabezpečili blatový maratón. Už sme si ale zvykli, počasie neovplyvníš. Maratón to bol pekný, zajazdil som si, pofotil, čo to vyhral a teraz aj píšem reportáž s dvadsiatkou fotiek...
Ráno
Ráno bolo plné rozporov. Človek ráno vstane o 6, narýchlo sa nachystá, naje, pozrie von a ... krásne slnečno. Plní entuziazmu sme teda opustili Piešťany, smer Prievidza. A po 10 km sme boli milo prekvapený hustou hmlou, ktorá sa posadila na celú dolinu od Radošiny až po Partizánske. Našťastie, keď sme sa dostali do Pravenca, bolo po hmle a na oblohe sa sem-tam objavil nejaký mráčik. Chvalabohu. Lúka, na ktorej sa parkovalo, bola dosť veľká, s parkovaním nebol a ani by nebol problém. Podľa povrchu lúky som usúdil, že tu asi ani nepršalo. Bolo mi povedané, že v Prievidzi pršalo dosť výdatne. Ale že trať je suchá...
Centrum
Príjemných 20 stupníkov, polojasno, cca 100 ľudí, ľudová LIVE hudba, množstvo domácich Pravenčanov a dobrá nálada vládli v mieste centra pretekov. Prezentácia na moje počudovanie trvala celkom dlho, hoci nás bolo pri stolíku 20. Bolo treba vypísať prihlášku (k dispozícii boli len 3 perá), postaviť sa do radu a zaplatiť štartovné, opäť sa postaviť do radu a prevziať si číslo. Celé to riadili 2 ľudia, kategórii bolo vyše 12. Neviem, ako by sa to stíhalo, keby prišlo 400 ľudí...
Pretek
O 10:00 štartovali bikeri, ktorí sa dobrovoľne vydali na tú dlhšiu - 93,9 km trasu, ktorá pozostávala z 2 okruhov. Najväčším lákadlom bol Milan Barényi, ktorý štartoval asi 20 m od domu a mal ísť mimo poradie, no vyhodnotili ho ako prvého. Z dvoch. Viac mužov v tejto kategórii sa na trať nepostavilo. Alebo neprišli do cieľa...
O hodinku sme boli narade my - "maratónci" na 1/2x93.9 km, čiže 1 okruh. Mimochodom, 93.9 je frekvencia rádia BETA, hlavného sponzora. Štart bol ostrý, chvíľami som si myslel, že ideme XC. Od štartu ma poprebiehalo množstvo jazdcov, najmä tí mladší, po pár kilometroch bola situácia opačná. Po 1 zavádzacom okruhu sme išli do terénu. Prvá veľká kaluž, povedal som si, že nebude hlboká... Na moju veľkú srandu, bola hlboká asi pol metra a dlhá asi 5 metrov, bike som potopil až po klzáky vidly, šalter pod vodou (ten sa prejavil), nohy po lýtka mokré. Čiže ďaľších 44 km som išiel so žblnkajúcimi tretrami. Btw: kto maže, ten ide. Keby som nemal Madit na reťazi, tak skončím o pár kilometrov... V nasledujúcom zjazde preskakujem kaluž, snažil sa o to aj biker, ktorý išiel asi 3 metre predomnou, ale nepodarilo sa mu to a porúčal sa k zemi. Neviem ako, ale trafil som sa medzi neho a bike, ktorý odhodil do boku. Troška som ho škrabol pedálom po ramene, dúfam, že mu nič nie je. Myslím, že sa to lepšie nedalo... Spýtal som sa ho, či mu nič "neni" (ach ten môj slovenčin), on na mňa neprítomne pozrel a v šoku prikývol. Nasledoval niekoľkokilometrový výjazd po asfalte (osobne to nemám rád, a mal som 2.0 gumy na 2.5 baru - to bol odpor...), prvá občerstvovačka, kde exujem Enervit, ďalších 10 km výjazdu po štrku, lesných cestách, blate, bahne, močiaroch " title=". Proste, mokro bolo všade. Vyštverali sme sa na nejaký vrch, podľa môjho Polaru mal 813 m a odtiaľ prakticky už len dole. Žiaľ, opäť po zvážniciach a širokých cestách. Technických zjazdov bolo málo, v závere sa nejaké našli. Trať vyhovovala drtičom s výbornou kondičkou, čo ja niesom. Asi v 3/4 trate nejakí dobráci odmotali pásku a zahodili ju za strom. Tak sme sa zahrali na Columbov a pokračovali podľa stôp v blate. Aspoň niekedy je to blato výhodné... V cieli som bol po 2 hodinách a niečo, čo bolo 2. miesto v Junioroch...
Po jazde
... sme išli na guláš, umyli biky i seba (v tom istom zariadení... btw, nebola to wapka " title=", dali si Kozla za 15,-Sk, popočúvali muzičku a čakali na vyhlásenie výsledkov. A čakali. Myslím, že harmonogram bol troška natiahnutý a tak sa ho usporiadatelia snažili vyplniť rôznymi zábavkami, jedna také bol aj hod budzogáňom (viď fotky). Je to ku dreva, váži 8 kg a cieľom je hodiť ho čo najďalej a nič pri tom nerozbiť. Dali sa použiť rôzne techniky hodu, najlepšiu však mal Patrik Valo, prezident zväzu budzogánistov (to nie je oficiálny názov " title=", ktorý ho zahodil do vzdialenosti 15 metrov. Po tomto šialenstve prišlo k vyhlasovaniu výsledkov (tie zatiaľ nemám), na pódium sa dostalo množstvo ľudí, veď sa vyhlasovalo vyše 12 kategórii (presný počet ani neviem...), podostávali rôzne ceny - dres, ponožky, dievčatá z Red Rebelu porozdávali pár fliaš, účastníci dostali aj krígeľ piva Kozel, zablahoželal im starosta Pravenca a to by stačilo... Potom prišla na radu tombola o pekné ceny, niečo daroval Enervit, niečo Red Rebel a hlavnú cenu - bicykel Fatria si odniesol Vlado Oprenčák z Kelly"su. To som zvedavý, na čom bude jazdiť maratóny " title="
Celkovo
Celkovo išlo o pekný maratón, prevládala dobrá nálada a zábava, nebol to maratón, kde ide len o umiestnenie. Až na pár chýb značenia, za čo však organizátori nemôžu, troška podcenenú prezentáciu a absenciu normálnych spŕch (asi som fajnový) sa mu toho moc nedá vytknúť. Roman Barényi sa snažil urobiť výborný maratón a v zásade sa mu to podarilo, len tá účasť nebola satisfakciou. Podľa jeho slov, budúci rok to budú majstrovstvá sveta, tak nezostáva nič iné, len popriať veľa šťastia a pevnú vôľu a budú to aj tie majstrovstvá...
Niekoľko fotiek
Podobné články
Reportáž: Festina 24 hodín MTB
Reportáž z MTB maratónu Levočské vrchy
•
•
thumb_upthumb_down
Komentáre Zobraziť komentáre (0)
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre