Powerade marathon Istebna 2011

Poslednou zastávkou medzinárodnej Inter mountain série bol v sobotu 24.9. Powerade marathon v Istebne u našich severných susedov v Poľsku. Pre mňa už dá sa povedať „domáca“ lokalita, nikde inde som totižto vrátane MTB Trophy nebol častejšie. Nádherné počasie v septembri dáva zabudnúť na trochu nepodarené leto a tak obávaný beskydský terén bude tohto roku k bikerom o dosť milosrdnejší a o to viac si to vychutnáme.

Poučení z mierneho chaosu pri prezentácii z minulých ročníkov vyrážame v trojici zo Žiliny už o pol 8-mej, cesta trvá okolo hodiny a pred 9-tou už parkujeme pri gymnáziu, nakoľko zaparkovať pri ihrisku už je takmer nemožné. Rýchlo si ideme pre čísla, žiaľ rada už je celkom slušná a posun minimálny, využijem teda známosti s miestnymi devami a podarí sa mi vybaviť všetko raz-dva. Znovu k autu, rýchlo sa obliecť, do štartu už zostáva len pár minút, rozjazdenie nebude...


Autor: Mirceli.

Keďže sme neštartovali ani v jednom z predošlých maratónov Powerade série, musíme sa zaradiť až na koniec do posledného bloku. Na štarte trasy Giga je zhruba 200 bikerov a aj pár bikeriek, čaká nás 76 kilometrov a 2700 nastúpaných metrov, čo je slušná porcia. Štartujeme o 10-tej, úvod ide po asfalte a tam sa to vždy poriadne premieša, hneď od začiatku sa ide ostré tempo, podobne ako naposledy na Sudetách. Idem spolu s Kajcom, po nájazde do terénu hádžem na najmenší prevodník, Kajco stále stredná, dnes mu asi pôjde " title=" Po kamenistej zvážnici sa dostávame k prvému zjazdu, stopa je len jedna a tak všetci pekne idú za sebou, občas to niekto skúsi mimo chodníka. Napriek tomu, že to tu už poznám skoro naspamäť, mám pocit, že táto úvodná pasáž je o niečo dlhšia ako minulý rok, ale to bude skôr tým fakt svižným tempom. Nie je si ani kde trochu oddýchnuť. Stúpame po šikmých kamenných platniach nad Pietrazsonkou, balík sa už celkom potrhal, a tak to zvládam v sedle až na vrchol, i keď ma začína bolieť chrbát. Na chvíľu sa vystriem a už klesám rozbitým chodníkom, stopa je viditeľná, ale ostražitosť je na mieste. Kajco je stále tesne v závese, prichádzame na prvú občerstvovačku, aj mi celkom padla vhod, lebo za tú hodinku a pol som nemal šancu niečo zjesť. Nezdržíme sa dlho a nasleduje obávané panelové stúpanie do Koniakowa, zhruba v polovici nezostáva nič iné ako tlačiť, ale zvyšok už je miernejší, v Koniakowe točíme doľava na hlavnú cestu smerom na Ochodzitú, trochu som Kajcovi odskočil, znovu panely, snažím sa držať rovnú stopu, aby to čo najmenej drncalo.


Je tu celkom rušno, nejaké preteky leteckých modelov, alebo také niečo. Čakal som, že v zjazde bude dosť mokro z rannej rosy, avšak chodník je suchý, stopa voľná, čiže bez problémov. Znovu stúpame smerom k slovenskej hranici na Solowy wierch a Kykulu, snažím sa ísť si svoje tempo, skupinka za mnou je nejakých 200 metrov. Dostávame sa na lúčny hrebeň, dnes sú krásne výhľady na celé Kysuce, avšak v zjazde sa treba koncentrovať na stopu, lebo malé rozhodenie by znamenalo v tejto rýchlosti dosť škaredý pád. V úzkej dolinke kdesi pri Skalitom znovu stúpame, zozadu ma dobieha Juraj s kolegom z Trenčína, videl som ich ako pred Ochodzitou niečo riešili s reťazou. Stúpanie je prudké, ja tlačím, chalani to ale zvládajú na bikoch. Po modrej pokračujeme znovu po hrebeni na Čierne, v zjazde točíme prudko doprava a úzkym korenistým chodníčkom prechádzame hranicu zo Slovenska do Čiech. Prichádzam na známe asfaltové stúpanie do Hrčavy, je to riadna stena, v júni počas MTB Trophy som to vyšiel s prstom v nose, dnes to je na 1:1 riadne trápenie. Za Hrčavou sa to trochu zrovná, aj keď som si nepozrel ráno mapu, tuším, že tu určite bude ďalší bufet a moja intuícia je správna. Rýchlo doplním vodu, hodím do seba nejaký ten banán a melón a valím ďalej. Do cieľa prvej časti už je to len kúsok, jedno dlhšie stúpanie, krátky zjazdík, pár hupov po koreňoch a som pred obávaným koreňovým zjazdíkom pred cieľom. Zozadu ale najprv pustím borcov z čela trasy Mega, ktorí už to majú naozaj za pár, vytlačím krátky kopček a môžem ísť na to... stopa je voľná a tak idem do toho, ukazujú mi, že mám ísť vonkajšou stranou, ale strihnem to priamo cez stred a celkom v pohode to dávam. No paráda, do tretice to vyšlo ? Už len cez mostík a pred cieľom odbočujem doľava na finálny okruh cez Stožek. Výjazd z areálu je kompletne zmenený, lavičky, chodník vysypaný šotolinkou...v júni tu bolo bahno tak po náboje...miestni si zaslúžia pochvalu.


Stúpanie na Stožek to je perla celého maratónu, úvod je dlhý a tiahly, ale akonáhle sa zvážnica spojí s modrou značkou, začína tá pravá zábava. Nohy už tak neposlúchajú a vy ešte musíte zápasiť chodníkom plným šutrov a to až na samotný vrchol. Dnes mám normálne pocit, že za mokra to tu ide ľahšie, ale to bude asi tým, že na Trophy to býva vždy na úvod etapy. Podarí sa mi obehnúť zhruba 3 či 4 bikerov, z hrebeňa nejdeme tentoraz na Kiczory, ale prudkým zjazdom doprava späť do Čiech do sedla Gruníček a ďalej ku chate Bahenec, tesne pred ňou prudko doprava poriadnym zjazdom dolu. Vychádzam na cestu, ktorá vedie hore na chatu, avšak asi po kilometri točím znovu do lesa na červenú značku. Chodník končí menším zrázom a tak kúsok zbieham až na asfaltku k rieke Olze. Je mi jasné, že do cieľa už je to len kúsok, cesta mierne stúpa a po chvíli sa napájame na posledné 3 kilometre prvého okruhu, znovu dlhšie stúpanie, na vrchole malý chlapec, v jednej ruke plastový pohár s vodou a v druhej kartón s nápisom „Prosze o bidon“...Aj by som mu ho dal, keby som nejaký mal...Na trati už sú v podstate len tí pomalší z trasy Mega, obehnúť ich v zjazde a v technickejších úsekoch nie je problém. V lesíku pred cieľom je hádam viac fotografov ako húb, z každej strany to na mňa blysne. Vytlačím krátku stojku a dávam si repete korienkov. Borec predo mnou to nezvláda, na konci sa stačí uhnúť a tak to znovu risknem stredom, predok drží ako pribitý a tak si vychutnávam potlesk divákov...už len asi 300 metrov a je tu konečne finish. Mrknem na hodiny, je niečo po pol 3-tej, takže čas zhruba 5:35h, parádne pojazdeníčko dnes, ale zmordovaný som poriadne...


Autor: Mirceli.

Rýchlo umyjem bike, počkáme s Imrom na Kajca, dáme sprchu, chalani ešte nejaké to pivo a v podstate môžeme ísť domov. Tombola je tu špecifická, za 6 účastí v sérii a malé tipovanie môžete vyhrať osobné auto, pri 3-och účastiach carbonový Spešlík...slušná motivácia...
Na záver musím povedať, že ma veľmi potešila hojná účasť bikerov zo Slovenska a takisto aj ich pozitívne reakcie na samotnú trať či zabezpečenie. Istebna bola pre mňa posledným maratónom tohto roku a bol to veru záver ako sa sluší a patrí. " title="