Zdroj: Mathosh

... moja milosť neodstúpi od teba, Fatra moja milovaná. Takto znelo moje motivačné heslo ďalšieho ročníka Fatranského MTB maratónu, ktorý sa uskutočnil 2.6.2012, tento rok premiérovo v Rajeckých Tepliciach a na novej trati. Čo sa týka počasia, tak Fatran bol vždy otázny. Možnože nie najprívetivejšie počasie prispelo k tomu, že nakoniec odštartovalo menej ľudí ako minulý rok, ale aj tak je číslo 845 veľmi pekné.

Deň začal veľmi nešťastne. Najskôr som si zle nastavil budík, len polhodinu pred plánovaný odchodom na vlak namiesto hodiny a pol a kým som si to vôbec uvedomil, mal som len 15 min na balenie sa a vyrazenie. Potom som ešte trochu poblúdil po Žiline, keď som nemohol nájsť cestu do Rajeckých Teplíc. Som to niekde poplietol a vôbec mi nesedela cesta, keď sa mi nejako nepodarilo trafiť hlavný ťah. Ale čo, podstatné je, že som nakoniec šťastlivo dorazil. V Tepliciach som úplnou náhodou stretol kamaráta s ktorým som sa prvý a zároveň posledný krát stretol minulý rok a to tiež na Fatrane. Dobrá spoločnosť vždy poteší, aj keď sme sa vlastne videli len druhýkrát. Odprezentovaný som bol behom sekundy, tak som mohol ešte niečo zjesť. Nestihol som sa ani v kľude naraňajkovať, musím to doháňať tu. Tesne pred štartom ešte riešime ako sa obliecť, na rozdiel od Martina, volím verziu na ľahko. Z priestoru cieľa sme sa vybrali na námestie, kde sa oficiálne štartoval maratón a polmaratón, okrem trate pre hobíkov. Na štart maratónu LAPIERRE, ktorý mal 93 km a prevýšenie 2800 m sa postavilo podľa mojich výpočtov 133 pretekárov. Pekná účasť, ale už som si zvykol, že na Fatrane ide vždy veľa ľudí na najťažšiu trať. Proste Fatran je v očiach cyklistov pojem. Tento rok bol Fatran súčasne aj Majstrovstvá SR XCM, takže tu bola prítomná celá slovenská špička.


Štart bol o 10:00 miestneho času, kedy sme sa vydali na pospas novej trati, ktorú nám vytýčili organizátori. Začiatok bol na lúkach, našťastie po predošlom daždi neboli premočené. Vlastne celá trať bola v pohode, osobne som čakal fakt niečo horšie. A hneď na začiatku mi po 4 km úplne odišiel tachometer. Vedel som, že mi už praská káblik a teraz nevydržal. Jeho prvá závada po asi 11 rokoch od kúpy. To sa mi potom nejako nedalo jazdiť v pohode, kým som si na to nezvykol. Vôbec neviem jazdiť bez pozerania sa na počet km. Bol som stále tak trochu „nervózny“, že neviem koľko kilometrov mám za sebou. Pritom je to taká hovadina. Niekde na začiatku tejto prvej časti dvaja cyklisti zastali v zjazde a vraveli, že asi nejdeme dobre. Začala reťazová reakcia a každý pri nás zastavil. Nakoniec sme sa rozhodli, že ideme správne, tak sme pokračovali dolu. Po pár metroch tam bol regulovčík, čo bolo dobré znamenie. Aké je jednoduché nechať sa strhnúť davom a pochybovať o svojom názore. Ďalej nasledovala pozvoľne stúpajúca, tak trochu miestami štrková diaľnica. Po následnom zjazde nás čakala prvá občerstvovačka. Ešte niekde úplne na začiatku bolo super stúpanie, kde sme všetci vo vláčiku tlačili, ale pamäť mi už neslúži a neviem kde presne to bolo. Vlastne tento úvod mám celý popletený, nemá to hlavu ani pätu.


Po najedení sa na prvej občerstvovačke, prechádzam pre mňa už známou oblasťou minuloročnej 24 hodinovky. Vybavujú sa mi spomienky na každý úsek trate, ktorý sa prekrýval. Však som túto časť predtým prešiel 14 krát. Veľmi rád by som si znovu dal ten okruh, ale pred chatou bočím doľava, takže nepokračujem starou traťou. Nasleduje nová cesta po zvážnici so stálym stúpaním, ktorá nás dovedie do sedla pod Úplazom. Očividne sa musím dostať na Úplaz, tak zosadám a pokorne tlačím. Nebol to síce úplne vrchol, ale aj tak by to malo byť na najvyššom bode trate. Niečo málo nad 1000 m n. m. Potreboval som si oddýchnuť, ale ďalšia občerstvovačka v nedohľadne. Tak nič, musím pokračovať ďalej, teraz už našťastie zjazdom do nižších nadmorských výšok. Čistou náhodou natrafím na ďalší bufet v lese. Hlavné menu: banán v soli. Táto, pre mňa nová cyklistická pochúťka mi veľmi zašmakovala. Nejaké mazivo dostala konečne aj reťaz a tak pokračujem v ústrety časti dvoch pikov, mojich strašiakov v druhej polovici trate.


Samozrejme, kým sa tam dostanem, stratím všetku pracne nastúpanú výšku. Však načo nám to zjednodušovať, ak sa to dá aj skomplikovať, že? Takže od 2. bufetu idem viacmenej dole. Nejaká časť je spoločná zo začiatkom trate, keďže sa dokončil prvý okruh a presúvame sa na druhú stranu Rajeckých Teplíc. Potom od obce Kunerad zas nastúpam pár metrov. Jediným zaujímavým bodom tejto časti trate bola tretia občerstvovačka. Ledva som došiel a už si brali bicykel a aj mňa na starosť. V ponuke boli aj tvrdé cukríky, aj želé cukríky a že vraj aj jahody. Iný to luxus. Tie želé cukríky čo boli v miske som okamžite všetky zjedol. Nemohol som proste odolať. A tí čo šli na bedňu, tu boli určite vybavený rýchlejšie ako Schumacher v stajni Ferrari (ak ju pravdaže neignorovali). Pomaly odchádzam a opúšťam tento zohratý tím ľudí a idem ešte pozrieť Turie. Rok som tam nebol, že či majú niečo nové a tak. Tu je posledná možnosť sa vzdať. Keď pôjdem ďalej, niet už cesty späť. Idem ďalej, Fatra moja milovaná, moja milosť neodstúpi od teba, zmluva môjho mieru sa neotrasie.


Z Turieho vychádzam po asfaltke, ktorá sa pomaly ťahá hore. Posledné veľké stúpanie. To je začiatok prvého piku, ktorý musím pokoriť. Je mi to známa časť, mám také čudné dejavu. Samozrejme, však to je časť starého Fatranu. Ale to som si uvedomil až neskôr. Po asfaltke pokračujem stále hore, potom druhú polku pre zmenu lesnou cestou. Tieto dlhé a tiahle stúpania ma raz zabijú. Nohy už točia z posledného a aj za to som im bol vďačný. To posledné čo by mi v tomto momente chýbalo, by bol nejaký hnusný kŕč. Moje dejavu sa zmenilo v realitu, keď som sa dostal pod úpätie 500-ky. Takto si ten kopček pamätám z minulých ročníkov, len neviem či je to správny názov. Po horšom tlačení biku ako tlačenie na Úplaz sa dostávam na singlovitý zjazd. Zídem nižšie, kde začnem lesnou cestou znovu pomaličky a isto stúpať na druhý pik. Točím pedálmi, trtoším sa pomaly hore a konečne vidím anakondu, tak ospevovaný singel, až som mal strach, že ho miestny cyklisti preceňujú.


Opak bol pravdou. Od začiatku do konca perfektné technické spestrenie. Výhodou umiestnenia na konci trate bolo, že tu nebola tlačenica, inak by to bolo fakt „zaujímavé“. Na druhej strane nevýhoda bola, že pre celkové telesné vyčerpanie som bol nútený byť extra koncentrovaný. V duchu som si stále vravel: „Moc to nepúšťaj! Dávaj pozor na klzké skaly! Pozeraj dobrú stopu! Cez korene kolmo!“ Bol som už dosť vyčerpaný na autopilota, na neho sa v tomto momente nedalo spoľahnúť. Nesťažujem sa, aj tak to stálo za to. Rýchle, svižné, technické, miestami preťaženie 5G, kde sa každá chyba rovnala pádu. Aj v predošlých častiach boli technickejšie zjazdy, ale hlbšie v pamäti mi ostala len táto zmija, keďže ostatné vytlačili tie dlhé stúpania. Anakondu prosím ponechať aj o rok. Na konci ma čaká posledná rýchla občerstvovačka a cieľ, lenže...


Ach tie lúky Fatranské! Prečo? Už som dúfal, že najhoršie mám za sebou, ale nie. To na Fatrane vždy musia lúky zabiť ten pohodový dojazd do cieľa. Len som pozeral na cyklistov pred sebou a šlo ma poraziť, keď namiesto odbočenia doprava a dolu to zvrtli doľava a hore. A to niekoľko krát za sebou. Minulý rok kostitras, tentoraz toto, čo bude nabudúce? Nie dlhé stúpania, ale lúky ma zabijú. To bol posledný klinec do mojej rakvy. Hrob som si totiž kopal 6 hodín a 21 minút. Zničený po fyzickej aj psychickej stránke prichádzam do cieľa. Človek už nemá ani síl, aby sa najedol či osprchoval. Ale ba, treba aj to, tak si pochutnám na segedíne a vrhnem sa do studenej sprchy. Stáť v dlhom rade na pivo a umývať bicykel sa mi už fakt naozaj nechce. A to už pomaly začínalo vyhodnotenie maratónu. V cieli si s Martinom vymením zážitky. Mal čo povedať, keďže bol celý dobitý. Ale aj na priek škaredému pádu ho 19 miesto potešilo, čo je veľmi pekné a má to šťastný koniec.


Organizátori pripravili naozaj perfektný deň. Trať pekná a síce som si aj zanadával, ale toto je predsa typický Fatran. Náročný a zdanlivo bez konca. Terén pekne jazditeľný aj po daždi s minimom blata. Nech sa ostatný nehnevajú, ale na toto fulla? Však to bola prakticky ujazdená diaľnica, aj ta anakonda mi tak v globále pripadala. Myslím, že bolo minimum miest, kde by sa využil. Berte ma s rezervou, nechcem rozpútať vášne, hehe. Profilovo založený na síce miernych, ale zato dlhosuperdonekonečnavýživnonekonečných stúpaniach a ako čerešnička na torte, asi tri stojky, kde sa tlačilo. Značenie a podpora na trati perfektná, pokryté boli asi všetky kritické miesta. Len by to chcelo premiestniť druhú občerstvovačku. Keby pieklo slnko, tak by som asi nevydržal. Oproti starším ročníkom fakt ťažia trať. Aj za totálneho sucha by to bolo o tom istom, nehľadiac na zvýšenú stratu tekutín. Trať, akú si MSR XCM zaslúžia. Nechcem zmenu, ak bude možnosť prídem sa tu znovu rozbiť a nech to stojí za to. Čo tak predĺžiť maratón na rovnú stovku? Nebolo by to super?


Myslím, že by nebolo od veci, ak by sa štart na dlhej posunul na 9:00. Takto som nič nestíhal. Bol som rád, že som stihol aspoň vyhodnotenie. A aj v takú neskorú dobu bolo veľa ľudí pri wapkách, že sa mi nechcelo čakať. Kvôli blatu na trati si to vyžadovalo viac hadíc. Na fóre mi vlastne ešte pripomenuli aj to, že treba vziať do týmu aj zvukára, aby tie basy skrotil, lebo to sa nedalo počúvať. Také maličkosti, ktoré ale nepokazia celkový dojem z pretekov. Cyklopozitív proste vie, ako na to. Len tak ďalej a raz určite padne tisícová účasť. Poklona aj pretekárom, prednostne maratóncom na dlhej, ktorí to nevzdali a došli do cieľa. Som rád, že ja som mohol byť medzi vami.

Ako to zle začalo tak to aj skončilo. Cestou do Žiliny sme zmokli, nestihli vlak a v Matrine sme dostali druhú dávku vody z neba. Momentálne netuším či sa ukážem na Oravskom maratóne, hádam hej. A preto cyklistike zdar.

[Foto na úvode: Mathosh]

report_problem Našiel si v texte chybu?

Fatranský MTB maratón

calendar_today 02.06.2012
format_list_numbered 5. kolo - Cyklomaratónska séria
format_list_numbered 2. kolo - Slovenský pohár XCM
label MTB maratón
place Rajecké Teplice (Slovensko)

milos21 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: MTB Singletrack maratón Košice - najkrajšie single v sezóne

Reportáž: MTB Singletrack maratón Košice - najkrajšie single v sezóne

Tohto roku sa konal výročný 20. ročník MTB Singletrack maratónu v Košiciach. Priblížim vám, ako som vnímal svoju druhú účasť na tomto najtrailovejšom maratóne sezóny až do posledných síl.
Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Reportáž: Stupava Winter maratón MTB&RUN – mrazivý úvod do sveta maratónov

Poďte sa so mnou pozrieť na trať známeho zimného podujatia, ktoré napísalo už svoju štrnástu kapitolu.
Reportáž: Istrofinal Snežnický MTB maratón – len 200 metrov navyše

Reportáž: Istrofinal Snežnický MTB maratón – len 200 metrov navyše

Pamätám si, ako Michal (organizátor) minulý rok ohlasoval dátum jubilejného 10. ročníka. 2. september je tu a ja sa chystám opäť do Snežnice na preteky.
keyboard_arrow_up