FC Maratón Marikovskou dolinou 2012

Na tohtoročný FC Maratón Marikovskou dolinou som sa obzvlášť tešil. Sľúbené nové singláče a možné strety s divou zverou zaručovali výbornú zábavu. Po minulom super blatistom roku, kedy sme museli miestami ťahať bicykle aj dolu kopcom ako mŕtvoly, som dúfal, že počasie tento krát vyjde. Podarilo sa a teplomer ukazoval príjemných 36 stupňov.

Ráno som zaspal a tak som sa zbalil v rekordnom čase 13 minút aj s prípravou rožkov so salámou. Na miesto štartu sme to mali len 20 kilometrov, a tak sme si to strihli na bajkoch. Počasie nám už o siedmej ráno dávalo na vedomie, že dnes bude treba vypiť omnoho viac, ako v piatkový večer v bare. Vyzdvihli sme si štartové čísla a s Radlerom v ruke sme si vychutnávali pohľady na pekné hostesky v krátkych sukničkách. Každé potešenie má však svoj koniec a tak sme sa museli pred desiatou postaviť na štart týchto pekelne horúcich pretekov.


Farárko nám požehnal reťaze, aby sme následne v sprievode doprovodnej štvorkolky vyrazili smerom k letmému štartu na 57 kilometrovú saunovačku. Úvodné 400 metrové stúpanie preverilo naše sily a oddelili zrno od pliev. Ja som ostal medzi plevami, kde som mal dostatok času na vychutnanie si trate. Po pár výhľadoch na okolie z lúky na konci stúpania som sa ponoril do diery v lese a tešil sa na starý známy singláčik. Tu sa ukázala malá nevýhoda úzkej trate, a tak som zopár pretekárov s väčším pudom sebazáchovy musel obiehať mimo singláč po šmání a konároch. Veľmi mi tu pomohlo, že som tento úsek poznal. Nasleduje ďalšie stúpanie a následný zjazd, kde som minulý rok nedobrzdil a hodil pri fotografovi krásnu kobru. Tento rok tam ale žiaden nebol, a tak som radšej pokračoval ďalej. Následne nás usporiadatelia usmernili na asfaltke smerom na Salaš, kde nás v chatovej oblasti silno povzbudzovali miestny chatári. A už sa pomaly blížime k bukovo-dubovému lesu, kde sa vlní druhý, 3,5 kilometrový single track. Ten opäť ubehol až podozrivo rýchlo a hneď som sa ocitol na prvej občerstvovačke.


Mal som za sebou ešte len tretinu trate a nohy mi už pekne kameneli. Rýchlo niečo zjesť a vypiť a ide sa ďalej. O chvíľu na lúke stretám lesákov, ktorí po lúke ťahajú drevo. Spýtali sa ma, či sú nejaké preteky a zdvorilo odtiahli traktor na kraj cesty. Som rád, keď sa užívatelia lesa navzájom rešpektujú. Následne trať viedla chvíľu lesom a chvíľu po dlhých lúkach, aby nás doviedla k druhej občerstvovačke. Tu som zbadal oškvarky a neodolal som. Pani usporiadateľka mi s prekvapením vraví, že som prvý, čo si ich dáva, na čo som jej odpovedal, že minulý rok mi to vraveli tiež. Nechápem, taká dobrota..


Čas ubiehal a tak som sa spustil dole lúkou, aby som následne stratené metre kompenzoval vyčerpávajúcim stúpaním na priamom slnku. Tu som po prvý krát videl premiestnené značenie na stromoch, našťastie po pár metroch som na zemi zbadal správnu značku od spreja. Trať opäť pekne ubiehala, až kým som nedošiel na dlhú lúku zakončenú fest stupákom na 40. kilometri. Tu ma už moje sily naozaj opúšťali, ale vedel som, že o chvíľu príde nový singláč, kvôli ktorému som išiel na dlhú trať. Začiatok som si naozaj užil a minul podstatnú časť zvyšných síl, aby som si mohol hodiť prvú kobru v tomto závode. Ani to neidem popisovať, lebo je to hanba, a aj moja trojročná neter by to na svojom odrážadle ustála lepšie. Ale chalani sa tu naozaj pohrali a pripravili krásny technický singláč. Zjazd dole lúkou, kúsok asfaltom, kde na nás hadicou striekal vodu chlapík, ktorému všetci ďakovali a zase hore smerom k posledným dvom stúpaniam. Nasledoval pekný zjazdík dole lesom, aby sme sa na záver zabavili v časti, kde sa v piatok konal šprint.


V cieli nám pekné hostesky ponúkali fľašu minerálky, alebo pivo. Siahol som po nápoji s väčším obsahom vitamínov a vychutnával si koniec pretekov po svojom. Umyli sme bajky, dali si sprchu a sledovali vyhodnocovanie výsledkov.


Po absolvovaní pretekov neľutujem, že som zvolil dlhšiu trať. Naozaj to bolo ťažšie, ako minulý rok, čo sa týka náročnosti trate. Bolo to však vynahradené jej zábavnosťou. Organizátori opäť dokázali pripraviť nádherný pretek, čo mi potvrdil jeden český pretekár v cieli slovami: „Tohle byla snad nejhezčí trať, jakou jsem kdy jel.“