Hltanie prachu na Greenbiku - report II

V stredu podvečer mi volá Milan, či chcem ísť na Greenbike, ak budem mať štartovné zadarmo. Za report. Ulakomil som sa, osudová chyba. Nohy rozbité od Horala, ale lepšie ako sa doma nudiť... Vo štvrtok v rámci práce som sa zastavil v predajni na prezentácii, akurát som mal cestu okolo, keď mi Milan oznámil, že ma odprezentoval s protekčnou 13-kou. Keď mi v Málinci tesne ušla...

V sobotu po raňajkách a 3 „dabljúsí“ som si zbalil 3 tyčinky, 2 mrkvy, pumpu, doklady a vyrazil na Železnú studničku. Cestu mi spríjemňovalo pískajúce ľavé ložisko v prednom náboji, spomienka na Horal. Ale po vyše 4 rokoch bez údržby má aj nárok. Nech žije Hope! Na Partizánskej lúke som bol kúsok po pol desiatej. A čo nevidím, ľudia nastúpení, ako keby sa malo o 2 minúty odštartovať. Ta to čo je?! Zjedol som mrkvy a nejako sa dostal do 4. – 6. radu vedľa Romana a Tomáša. Výstrel, chvíľa čakania a pole sa pohlo. Na chodníku po cestu ma dožrali pretekári, ktorí sa postavili dopredu. Najlepší boli dvaja chlapíci, pohodovo si točiaci nožičkami a popri tom sa rozprávajúci, pričom zaberali celú šírku chodníka. Jo! Keďže nie som typ rovinového a asfaltového dupača, len som sa tak viezol. Pred horárňou pozerám, ako sa Tomášovi Legnavskému zasekla reťaz alebo niečo podobné, dosť mu strieľala na veľkom prevodníku. Pri bufetoch, ako je kratší kopec, som sa predral dopredu, nechcel som sa zaseknúť v úvodnom stúpaní.


To bola narýchlo zbúchaná taktika. Zapojil som sa za vláčik vedúcej šestice (Kostel, Škopek, Gallik, Mosný, ostatných som nepoznal) a držal sa ich. Prekvapilo ma, že nešli nejako rýchlo, tak som ich vládal držať a v takomto stave. Hore na rovine sa zvoľnilo. Chvíľu som aj potiahol, ale potom som to nechal tak, zbytočné. V zjazde na malinskú slučku mi Kostel, Škopík a Mosný bzinkli, valili riadne. To som nepotreboval. Na lúke ma obehlo ďalší 4 – 5. Okrem iného aj Roman. Odvtedy som si už šiel za svoje, aj keď ma niekto obehol, nesnažil som sa ho držať, šiel si svoje tempo. Prachu som mal už plné oči, tak aj dobre, že som nešiel v skupinke. Občerstvovačku na Bielom kríži som minul, len som si zobral za jazdy pohár s ionťákom. Potom prišla moja obľúbená pasáž po červenej na Pezinskú Babu, hoci sa nešlo cez Somár...V stúpaní z Kozieho chrbtu som dobehol Romanovu skupinku (Tomáš Legnavský a ešte 1 jazdec), pred Tromi kamennými kopcami som šiel cez nich. Na Babe som zastavil, zjedol banán a nechal si doplniť fľašu. Nevystačila by mi na celé preteky a zastavovať v Medveďom by bolo dosť nerozumné. Preto tu. V zjazde do Slnečného údolia som míňal chudáka Jana Gallika, ako menil dušu (ako som sa neskôr dozvedel, vraj tam boli vysypané pripináčiky, asi sa nudili nejakí anti-cyklisti).


V Limbachu lemovali cestu aj nejaké rodinky s deťmi, tak som im na mávanie odkýval a aj zapískal myšou. Po 2 zákrutách začínalo Medvedie údolie. Tam ma už opäť stiahli Tomáš s Romanom, čo som predpokladal. Po občerstvovačku to bolo ľahké, sklon je tam minimálny. Mimochodom, občerstvenie na tomto mieste bol geniálny nápad, hoci je tu len druhým rokom. Dosť pomáha. Na chvíľu som si zaspomínal na moju jazdu spred 2 rokov (ak sa nemýlim, či to boli 3?), kedy som mal „skvelý“ nápad ísť na zimákovi. S 1-prevodníkom so 44 zubami a kazetou 11-32. To boli luxusné kŕče! Dnes som ani nevedel, ako som údolie zdolal. Pekne som chodil často zo sedla, lebo nohy nevládali, tak som im uľavil. Odtiaľto sme šli s Tomášom Legnavským spolu, pričom mal vždy niekto iný navrch. Najviac som sa obával asfaltu od Košariska smer Medené Hámre. Nemám ho rád a je to do kopca (kopcov). No opäť som to v pohode prešiel. Určite pomohlo, že za nami sme nikoho nevideli, tak sa nebolo treba hnať. Po odbočení z neho doľava do terénu som v tom krátkom stupáčiku musel zhodiť na malú, lebo nohy nechceli ísť. Šiel som totiž s vedomím, že zajtra musia vydržať 200+ km a 3 dni kuriéra. Počas druhého prejazdu cez Biely kríž som sa zastavil v bufete, doplnil si 50/50 fľašu (ionťák/voda), zjedol banán. Aj tie broskyne vyzerali dobre, mohli mi ich doniesť do cieľa. " title="

Ešte som zakričal na Tomáša, ktorý sa vybral vpravo smer Rača, že ide zle. Onedlho sme sa blížili na rýchlu pasáž popri Vydrici. Ako by niekto povedal, má taký dobrý „flow“, že sa dá rýchlo a bez námahy prejsť. Zaskočil ma suchý „brod“ po odbočení z asfaltky doprava (ako je trampská chatka). Pri Vydrici sme už chytili krátkych, bolo treba spomaliť, netreba predsa nikoho prizabiť. Medzi Malým Slavínom a Slivom som pekne využil mostík, aby som Félixa nezašpinil. " title=" Hore asfaltom sa ma Tomáš pýtal, či je niekto pred nami. Tvrdil som, že asi nablízku nie. Už som nedodal, že prídu rovnejšie úseky, kde sa uvidí, či je pred nami nejaký „dlhý“. A bol. Hertl. V strmšom kopci som aplikoval Jardovu školu, „nechal jsem tam velkou“ a bolo. Potešilo ma, že sa následne išlo po Päťbojárskom chodníku (nepamätal som si presne, ako sa išlo po minulé roky, čakal som červenú). Dvakrát bolo treba počkať kvôli pomalším, ale aj tak sa dal užiť. Už nás čakal len záverečný zabiják na Kamzík. Tam som sa pokúsil trochu pridať, aby som mal menší náskok pred Tomášom a zároveň nech neschytám 2 z krátkej pred nami do zjazdu. Cik-cak z kopca, už som sa tešil do cieľa. V poslednom dolekopcovom úseku bol za zákrutou niekto vysekaný (nejakému pomáhal Kostel, preto skončil 2. za Škopíkom, za čo dostal cenu fair play, ak to bol tento). Treba jazdiť opatrne! Vo finiši to pod 3 hodiny nebolo, ale nevadí. " title=" To možno niekedy, keď začnem trénovať. Pollitrovka a bageta do ruky, hŕŕ do chládku! Ad bageta – viacerí by sme radšej nejaké normálne jedlo (cestoviny napr.), u mňa mínus. Inak občerstvovačky super, značenie detto. Trať poznám, ale nikde mi nijaké nechýbalo. Aj regulovčíci s policajtmi boli. Dokonca aj na koňoch.


V areáli amfíku sa fajne oddychovalo po pretekoch, najmä keď zašlo slnko za stromy aj „na 2 hodinách“, ako Tomáš Dedinský zahlásil. S Romanom sme vydrankali od Milana peniaze, lebo sme so sebou nemali a kúpili si aspoň cigánsku. Boli sme hladní. Ešte raz vďaka, Milan, zachránil si nás od strašnej smrti. " title=" Dokonca aj sprchovanie bikov bolo rýchle. Našpricovať Cyklostar a opláchnuť. Simply. Našťastie to tam „vedúci“ popoháňal, tak sa tam nikto nesprchoval. Suma sumárum, nebolo zle. Ani teplo nebolo úmorné, možno aj vďaka trase pod stromami. Týmto maratónom sa uzavrel aj Župný pohár, takže boli vyhlásení celkoví víťazi (viac vo výsledkoch) a výherca Twinga. Potom sa ešte rozdávali zvyšky z občerstvovačiek – banány, jablká, horalky a skvelé hrozno. Že som si domov nezobral...

Kellys Greenbike Tour 2012 - report I

Foto https://picasaweb.google.com/106281903816235080572/2012_08_18KellysGreenbikeTour2012?feat=email#