Zážitok, ktorý sa v živote (ne)opakuje.
Tento rok som trénoval prostredníctvom českého internetového tréningového servera. Na konci sezóny sa klienti majú možnosť zúčastniť na záverečnom sústredení, na ktoré prisľúbili účasť aj špičkoví cyklisti českej a svetovej scény. Program a obsadenie sľubovali super zážitok, ktorý nakoniec dopadol nad moje pôvodné očakávania a asi sa už nikdy nezopakuje.
1. Deň - Príjazd a posedenie s hviezdami
Vo
štvrtok 28.10. som sa teda vydal na cestu. V tento deň bol v ČR štátny sviatok,
cesty boli celkom prázdne, takže mi to rýchlo odsýpalo. Cestou som sa chcel
zastaviť ešte v Tábore, kde sa poobede konali aj druhé preteky svetového pohára
UCI v cyklokrose. Ako som sa z rádia dozvedel, vyhral ich český reprezentant
Kamil Ausbuher (teraz pozerám, že na nich bol aj Barényi a skončil na 39. mieste
so stratou 3:55). Chcel som sa na ne ísť pozrieť, ale časovo som to nejak nestíhal
(z BA som odchádzal neskôr ako som predpokladal), tak som sa vydal rovno do
dejiska sústredenia. Asi dvakrát som zablúdil, ale nakoniec som sa tam dostal
načas. Ihneď ma privítal Karel Martínek. Zaparkoval som a čakal na Karla, kde
a s kým ma ubytuje. Čakal som trochu dlhšie, keďže hneď po mne prišiel jeden
z hlavných trhákov sústredenia Jano Svorada, ktorého Karel ubytoval prednostne.
Samozrejme, že som nenamietal. No a potom som prišiel narad ja. Boli sme ubytovaní
v celkom skromných, ale prívetivých jednoposchodových chatkách so štyrmi izbami.
Nakoniec som bol na izbe s jedných chalanom z Prahy (volal sa Aleš). Vybalil
som sa, a keďže už bol čas večere, pobral som sa do jednálne. Po ceste som sa
stretol s Karlom a spýtal sa ho, či nezabudol na špecifikáciu mojej večery.
Samozrejme, že na to zabudol, ale promptne to vybavil k mojej plnej spokojnosti.
Som na to zvyknutý, takže ma takéto veci nerozhodia. Asi nechápete, ale som
vegetarián. Takže kura, ktoré bolo na večeru, mi moc nevyhovovalo. Na večeri
som spoznal ďalšieho super cyklistu, ktorý mal byť ďalším aktérom sústredenia.
Po večeri nasledoval hlavný bod štvrtkového programu - "posedenie s hviezdami".
Určite na fotkách spoznáte špičkových českých cyklistov.
Z
ľava do prava vidíte hlavných aktérov štvrtkového posedenia:
Pavel Padrnos (US-Postal)
Jana Svoradu (Lampre)
Milan Kadlec (Vini Caldirola-Nobili Rubinetterie)
Ondrej Sosenka (Aqua Sapone)
Úvodné slovo si zobral Karel. Pre istotu predstavil všetkých.
Pre mňa to bolo teda potrebné, pretože meno Milan Kadlec mi nič nehovorilo a
Ondreja Sosenku som nikdy na fotke nevidel. Po úvodnom slove sa teda mohla rozprúdiť
diskusia a keďže s prvou otázkou sme všetci váhali, položil ju Karel. Najviac
sa rozhovoril Jano Svorada. Hovorí pekne česky. Potom sa diskusia rozbehla a
padala jedna otázka za druhou a do diskusie sa zapojili aj ostatní. Pavel Padrnos
mal vždy krátke ale za to výstižné a úsmevné odpovede. Bol som prekvapený, že
otázka týkajúca sa Lanca Armstronga bola len jedna. Milan Kadlec bol trošku
tichší ale aj jeho odpovede boli zaujímavé. Pavel s Jančim počas diskusie chrúmali
kakaové esíčka a Milan Kadlec so Sosnom si dávali pivko s tyčinkami. Pravá cyklistická
strava. Z tejto diskusie pripravím zvláštny článok. Pokúšal som sa ju nahrávať
na môj QTEK ale nestačila mi pamäť na nahratie a navyše sa po jej zaplnení zobrazila
chybová správa a po nej sa nechcel vôbec rozbehnúť (ani po reštarte). Takže
som ho musel resetnúť natvrdo čím som prišiel o všetky dáta. Tak som išiel rýchlo
na izbu a spomínal na otázky a odpovede, ktoré som sa snažil zapísať na papier.
Trvalo mi to asi hodinu a potom som šiel späť do jedálne, kde sme sa zoznamovali
a kecali nielen o cyklistike. Keďže hlavní aktéri už boli obsadení, zoznámil
som sa vonku s "dlouhánom", mechanikom MTB tímu Českej spořitelny.
Veselý a zábavný chalan, ktorý rozprával zážitky nielen zo závodov. Rozhovoril
sa o nejakom super upravenom "miníku", na ktorom si zajazdil a robil
na ňom pekelné kúsky. Až po chvíli mi zaplo, že hovoril a aute Mini Cooper so
špeciálnou takmer WRC úpravou. Ani som sa nenazdal a už bol skoro polnoc, a
keďže som bol už unavený, pobral som sa do postele spať. Ráno nás čakala "vyjížďka"
s týmito super cyklistami.
2.
Deň - Opäť výnimočný deň
Tento
deň nás čakal opäť hviezdny deň. Ráno bolo síce trocha zahmlené ale predpoveď
bola priaznivá. Deň sa začal klasickými raňajkami a potom sme sa všetci išli
pripraviť na vyjížďku. Nakoľko medzi nami boli aj výluční bikeri, o ich sprievod
sa postarala nová hviezda českej MTB scény Ivan Rybařík, ktorý býva neďaleko
od Mozolova a každé ráno dochádzal na tímovom biku Ravo (trvalo mu to asi hodinu).
Odchod bol naplánovaný na 10 hodinu a keďže som bol pripravený už skôr, trochu
som sa obšmietal okolo "dlouhána", ktorý pripravoval bicykle pre hviezdy
sústredenia. Ako prvý z bikov bol pripravený tréningový stroj Pavla Padrnosa.
Bol to samozrejme celokarbónový Trek s Dura-Aceom a Bontrager doplnkami. Bike
si mohol každý poťažkať, tak som to skúsil aj ja. Nezdal sa mi až taký ľahký,
podľa mňa bola jeho váha niekde na úrovni 7,3 kg čo je celkom v pohode vzhľadom
na jeho výšku a veľkosť rámu. Potom prišli na rad stroje ostatných. Jano Svorada
mal myslím De Rosu a Ondrej Sosenka tímový stroj značky Moser. Niektorí účastníci
mali tiež super stroje (karbónové Treky, Meridy, Gianty a jeden títánový Morati),
pri ktorých moja Merida na 105-ke vyzerala ako bicykel zo supermaketu. Ešte
ráno som rozmýšľal, nakoľko som asi mesiac netrénoval, či si nenamontujem 25-kovú
kazetu, ale nakoniec som zostal pri 23-ke a urobil som dobre. Už sa blížila
desiata hodina nasledovalo spoločné fotografovanie a hor sa na bicykle. Začalo
sa mierne a po zahriatí sa postupne zrýchľo valo na 30km/h, čo niektorých dosť
vytáčalo. Asi mali pravdu. Veď to nemal byť tréning ale len taký pohodový švih.
Na čele balíku sa striedalo a po asi dvadsiatich kilometroch sa balík začal
trhať. Po hodine sme sa dostali na križovatku, kde sme sa rozdelili na dve skupiny.
Jedna, ktorá si ešte nadišla niekoľko kilometrov a druhá sa otočila a vrátila
späť. Ja som sa cítil v pohode, tak som išiel s prvou skupinou. Nasmerovali
sme si to na Milevsko. Tam som dostal defekt. Zakričal som na ostatných. Zastali
a počkali, kým si vymením dušu. Ale asi po dvoch kilometroch opäť. Náhradnú
dušu som mal asi zle zalepenú a ďalšiu a lepenie som nemal. Skupina mi odišla
a zostal som sám. Musel asi každých 500m dofúkavať. Skupina zistila, že im chýbam.
Pokúšal som sa ich dohoniť ale márne. Na moje prekvapenie sa pre mňa vrátil
Luboš Kejval, jazdec tímu eD System. Natlakovali sme dušu a dobehli skupinu,
ktorá na nás už čakala. Tam mi Kejvič vymenil dušu požičanú od niekoho z balíku
(nakoľko mal Kejvič so sebou len galusky), nafúkali a hor sa ďaľej. Týmto počinom
som bol úplne ohromený a prekvapil ma prístup všetkých bikerov. Ako sme sa v
balíku striedali, vždy som išiel vedľa iného s ktorým som si vždy pokecal. Kecali
všetci a boli to ohromní ľudia. Konečne sme sa blížili späť do Mozolova. Na
odbočke sme natrafili na odchádzajúceho Sosenku na Saabe. Bol trochu prechladnutý,
takže sa vrátil skôr aby si nezarobil na vážnejšie ochorenie. Keď sme dorazili,
"dlouhán" bol opäť vo svojom živle. Umýval a dával do poriadku stroje
hviezd. Bolo vidieť, že to robí s radosťou a zručnosťou profesionála. Chvíľu
som ho pozoroval a spýtal na pár rád o ktorých Vám niekedy napíšem. Po návrate
sme sa všetci dali na poriadok a naobedovali sa. O 15 hodine nasledovala hodinka
strečingu s Ondrejom Vojtěchovským. Na úvod nám porozprával ako je to so strečingom
u cyklistov a potom sme si zastrečovali. Po krátkej prestávke a opäť nastúpil
Ondra so svojou prednáškou o laktátovej krivke. Zaujímavá a poučná to bola prednáška.
Konečne som pochopil niektoré veci a zákonitosti cyklistického tréningu. Nasledoval
Karel Martínek, ktorý prezentoval výsledky spolupráce s Pepom. Jeho výsledky
boli ohromujúce. Zvýšenie hodnoty kW/kg takmer o 20% mu prinieslo zlepšenie
časov na maratónoch o viac ako 1,5 hodinu! Ale potom, ako prezradil koľko na
to musel najazdiť, pretočili sa mi panenky. Číslo 12 tisíc kilometrov ročne
je pre mňa zatiaľ nepredstaviteľné. Človek ale nikdy nevie.
Nasledovala večera a potom sme si sadli s ďaľšími českými cyklistami - Luboš
Kejval a Petr Benčík (obaja e"D System), Radek Dítě (RockMachine Cyklo Max),
Ivan Rybařík (Ravo Racing) a Radim Kořínek (MTB tím Českej spořitelny). Diskusiu
opäť otvoril úvodnou otázkou Karel a potom sa pripojili aj ostatní. Radek Dítě
má prezývku "kapr", čo dokázal pri svojich reakciách. Pri pokuse o
odpoveď vždy otvoril ústa, ale nakoniec nič nepovedal. Ale inak fajn chalan.
Z tejto diskusie som si moc toho nezapamätal. No niečo hej. Skúsim o zaujímavých
odpovediach na zaujímavé otázky napísať pár viet neskôr. Diskusia trval tentokrát
asi len hodinku a potom začali týto chalani řádit. Október je pre nich jediný
mesiac, kedy nemusia trénovať, dodržiavať životosprávu a majú úplné voľno. Niekedy
po deviatej hodine dorazil aj Jarda Purmenský. Ja som si pokecal s ďalšími účastníkmi
a asi o pol noci som išiel spať. Ráno nás čakala ďalšia vyjížďka. Tentokrát
som sa chystal ísť do terénu.
3. Deň - Prekvapenie v teréne
Ráno
nevyzeralo dobre. Hustá hmla a sychravo. Moc sa mi na bike nechcelo, ale nie
každý deň máte možnosť si zajazdiť so špičkovými bikermi ako je Kořínek, Purmenský
alebo Ivan Rybařík. Opäť sa vyrážalo o desiatej hodine. Tentokrát išla do terénu
väčšia časť účastníkov. Vyrazili sme a asi po desiatich minútach som musel odložiť
okuliare, na ktorých sa kondezovala voda a nedalosa cez ne vidieť. Úvod bol
dosť rýchly, ale nakoľko s nami išli aj baby, museli sme zastať a počkať ich.
Nakoniec sme ich čakali takmer za každým rohom, ale nikomu to moc neprekážalo
pretože sme si mohli pokecať s chalanmi. Na našej ceste sme natrafili na rybárov,
ktorí vypúšťali jeden malý rybníček a lovili z neho ryby. Zopár si ich aj pripravili
na ohníku a popíjali vínko. Na chvíľu sme zastavili a pozreli na rybky. Potom
prišlo stúpanie, kde sa odhalila pravda o mojej kondícii. No išiel som celkom
v pohode vedľa Radima Kořínka. Ja som mal pulz 172 a dosť ma zaujímalo ako je
na tom on. Snažil som sa priblížiť a pozrieť sa na jeho Polar. Na moje prekvapenie
mal pulz neuveriteľných 135. Aj na ďalších úsekoch som mal vždy takme o 40 tepov
viac ako Radek. Najprv ma to trochu zaskočilo ale po chvíli som sa s tým zmieril
a išli sme ďalej. Na nasledujúcom stúpaní som si vybral smolu asi za celý rok
v podobe defektu. Bol rýchly, niekto zakričal "pozor had". Aj tentokrát
všetci zastali a čakali na mňa kým ho urobím. Opäť sa však o môj defekt postaral
niekto iný. Vôbec som ho nepoznal. Dušu skúmal aj Radek, ktorý skonšatoval pricviknutie
o ráfik. Toto bolo ďalšie z milých prekvapení, ktoré vypovedajú o tom akí sú
týto špičkový chalani super ľudia. Dotiahli sme stúpanie a pokračovali sme ďalej
kúsok po asfalte a potom zamierili opäť do lesa.
Dostali sme sa na vrchol menšieho kopčeka, ktorý sme zjazdili po vzore Radima
Kořínka. Ukázal nám, ako sa zvláda zjazdovka pokrytá mokrou trávou pekne pomaly
bez blokovania kolies. Niekomu sa to darilo, niekomu nie. Hlavne baby nakoniec
zosadli z bikov a zišli si kopček pešky. Nasledovala krátka prestávka po ktorej
bola na programe prehliadka jeleňov. Išlo o karanténnu rezerváciu, kde boli
umiestnené nové zvieratá pre pražskú zoologickú záhradu. Potom sme už smerovali
späť do Mozolova. Biky sme trochu očistili, osprchovali a hor sa na obed. Po
obede opäť strečing s Ondrejom Vojtěchovským a potom prednáška Karla Martínka
o silovom tréningu v posilňovni so špecifikáciami pre cyklistov. Pred večerou
nám Ondrej Vojtěchovský povedal ešte zopár informácií o ortopedických vložkách
do cyklistických tretier, ich význame a výhodách. Po večeri sme si mohli dať
urobiť vložky na mieru za zvýhodnenú cenu. Nakoľko mám trochu ploché nohy, odporúčal
mi ich, tak som si ich dal urobiť. Po niekoľkých jazdách s nimi si ich veľmi
pochvaľujem. Nosí ich aj Jarda Purmenský, ktorý má s nimi tiež dobré skúsenosti.
Ani som sa nenazdal a bolo desať hodín. Nasledoval ešte asi dvadsaťminútový
rozhovor s Karlom o mojich cyklistických plánoch na budúci rok a po ňom som
si opäť pokecal s ďalšími chalanmi. Keď začali hviezdy řádit, pobral som sa
do postele. Mal som toho už dosť.
4. Deň - Krátky švih a odchod domov
Trochu
sme si prispali, keďže sa menil letný čas na zimný. Ráno bolo hmisto a trochu
fúkalo. Ale ja napriek tomu sme sa po raňajkách dali do cyklistického gala a
vysadli na biky. Vzhľadom na počasie a to, že som mal horský bike už umytý,
rozhodol som sa pre cestu. Asi po pol hodine začalo poprchať ale nás to neodradilo.
Po chvíli dážď zhustol ale stále sa to dalo zniesť. Po hodinke sme to otočili
a svižnejším tempom sme sa vracali späť. Záverečné kilometre som strávil na
čele balíku s jednou staršou pani, ktorá nám svojim tempom dala zabrať. Pýtal
som sa jej každú chvíľu či nechce striedať ale povedala mi, že jej to takto
viac vyhovuje. Posledné stúpanie si zopár chalanov vyšprintovalo. Ja som toho
mal plné zuby ale zaťal som ich a držal som sa v čele. Konečne sme dorazili,
vykonali očistu bikov a seba a pobrali na obed. Na obede sme vyfasovali CDčko
s fotkami zo sústredenia, ktoré urobil pán Pick z mtbs.cz a ďalší chalani, či
mali digitály. Rozlúčili sme sa a postupne sme sa poberali domov. Odchádzalo
sa mi ťažko ale plný zážitkov, ktoré sa už možno nikdy nezopakujú.
Na ceste som si spomenul, že som si tam zabudol pumpu, tak som zavolal Ondrejovi
nech ju zoberie so sebou. Niekedy sa po ňu zastavím u neho v Prahe. Aj tak mi
má dorobiť ešte srdiečko na moje ortopedické vložky.
P.S. A k tomu nadpisu. Totu sústredenie bolo len druhé v poradí. A takého hviezdne obsadenie bolo aj minulý rok. Podľa vyjadrenia Karla Martínka ale aj ostatných hviezd už minulý rok predpokladali, že sa to nezopakuje. Ale napriek všetkému sa im to podarilo. Uvidíme, ako to bude na budúci rok a či bude musieť mať tento článok v nadpise predložku "ne" bez zátvoriek.
Komentáre Zobraziť komentáre (15)