Tvrďasi a tvrďasky

Možno ste ich v minulosti stretli. Možno ste ich zahliadli s bicyklom nad hlavou brodiť rieku, spať v autobusovej zastávke, v krmelci či pod odkvapom niektorej chaty, alebo so zapnutou čelovkou a rolničkami na rajdoch nocou šľapať lesom. Nebojte sa ich, sú neškodní. Sami majú strach. Zvlášť z medveďov a rómskych osád na východe.

Zato zakladateľ závodu Jan Kopka je iný kaliber. Pre mnohých dobre známy účastník MTB ultramaratónov po celom svete pripravil pre nás len slabučký odvar toho čo sám zažil. Aj tak sa z toho niektorí pototo.


30. júna 2013 odštartuje v najvýchodnejšej obci Slovenska tretí ročník závodu pre bikerov, bežcov a kolobežkárov, ultramaratón Craft 1000 Miles Adventure. Pretek o dĺžke približne 1700 km naprieč Slovenskom a Českom vedie cez mnohé pohoria od ukrajinskej hranice po nemeckú.


NON-STOP pretek bez zabezpečenia, aký nemá v týchto končinách obdobu, nesie označenie „najdrsnejší v Európe“. Na trati nenájdeš regulovčíka, sanitku ani občerstvovaciu stanicu. Smer ti ukazuje nahratá trasa v gps prístroji, ktorý musí mať každý účastník. Paralen, kinedryl a vyprošťovák na žalúdok si nesieš sám, povrázok na šitie rán je tiež v povinnej výbave. Občerstvovacie stanice si robíš kedy chceš. Ješ to čo si zaobstaráš, takže sa nikto na zlý výber nesťažuje.


Času máš dosť, lebo na celý pretek nie je stanovený časový limit. Akurát večer musíš poslať SMS správu, že žiješ. Keď v cieli nevyhráš nemrzí ťa, aj tak dostaneš figu, rovnako ako víťaz.

Tento závod sa nejazdí pre ceny. Tempo je viac turistické ako závodné - inak sa nedá, veď nekrútiš deň, alebo dva. Nejde však o žiadnu vychádzku. Za týždeň sa to prejsť doteraz ešte nikomu nepodarilo. Pritom víťaz minulých ročníkov nie je hocikto, ale bývalý majster Európy v 24hodinovke Zdeněk Kříž.


Aj dva týždne na trati vyžadujú dobrú prípravu, stratégiu a prísny režim. Nohy si v tréningu pýtajú tisíce kilometrov. Na preteku hlava káže obmedziť prestoje na minimum a jazdiť od rána do večera. V noci si telo žiada čas na regeneráciu, no budík ho v najlepšom vyženie zo spacáku.


Mesiace vopred pretekári plánujú čo vziať so sebou a čo už nebrať, kde to umiestniť, ako odľahčiť. Majú prečítané denníky účastníkov minulých ročníkov, prezreté fotky, videá a filmy o tomto unikátnom závode. Majú svoje rodiny, svoju prácu, svoje starosti, ale aj miesto v srdci vyhradené pre 1000 míľ na ktoré sa tešia ako malé deti.


Ak má obľúbený MTB maratón Horal motto „Zážitok zaručený“, tak tu to platí dvojnásobne. Je jedno či to niekto berie ako vrchol pretekárskej sezóny, alebo ako aktívnu dovolenku vo forme náročnej cykloturistiky. Je jedno či niekto príde na štart naľahko s kreditkou v kapse a presúva sa z penziónu do penziónu, alebo ide nabalený s varičom a nocľahom vo vlastnom stane, alebo či ide naľahko a spí len tak, pod širákom.


Romantická predstava sa vytratí po prvom dni v daždi keď z nepremokavej topánky nechce vytiecť voda, po prebdenej noci s kosou v spacáku, keď v daždivom ráne v mokrých háboch treba vyštartovať do ďalšieho upršaného dňa.


V každom prípade je to veľké dobrodružstvo. Tomu napovedá aj povinná výbava -napríklad sprej na odplašenie beštie, handrička nasiaknutá benzínom, zápalky, píšťalka, dezinfekčný prostriedok. Tiež o tom svedčia skúsenosti niektorých pretekárov so stretnutím s medveďom, so zašívaním rany kombinačkami, s brodením neznámej rieky po krk vo vode a podobne. Najväčším nebezpečenstvom sú predsa len zlí ľudia, ale tých dobrých, našťastie, na trati stretnete viac.


Sedím na hrobe svojej svokry. Je polnoc. Vedľa mňa svietia kahance, ešte viac svieti mesiac v splne, ale najviac novoročný ohňostroj. Manželka so slzami v očiach hladká na pomníku vyryté meno svojej mamy, ja s laptopom na kolenách už hodnú chvíľu nervózne behám očami po klávesnici a v šere na nej neviem nájsť plusku pre telefonickú predvoľbu do kolonky v registrácii na pretek. Scéna ako z filmu. Päť minút po polnoci sa mi podarilo odoslať prihlášku. Hneď otváram štartovnú listinu a dlho listujem neočíslovaný zoznam štartujúcich, kým nájdem svoje meno. Uf! Závod začína o pol roka, registrácia sa začala presne na Nový rok o 0:00:00 hodine, teda pred piatimi minútami a nie som si istý, či som sa vošiel do prvej stovky. Stovka je vopred daný limit počtu účastníkov. Za hluku petárd a ohňostroja rýchlo prihlasujem aj kamaráta Roba, ktorý teraz na rakúsko-talianskej hranici zváža hostí z horského hotela do dediny na polnočnú omšu. Deväť minút po polnoci je zaregistrovaný aj on. Otváram ešte raz štartovnú listinu a počítam. Ja som deväťdesiaty štvrtý, Robo hlboko pod čiarou, na 137. mieste. Sto voľných miest bolo obsadených v priebehu šiestich minút. Raz darmo, z 1000 míľ sa stáva kultovka. Napriek tomu, že na doterajších dvoch ročníkoch stálo na štarte spolu len približne 200 ľudí.


Čo je to za sila, ktorá znovu ťahá na štart? Na tretí ročník niektorých už dotretice. Pritom cieľ videl len zlomok štartujúcich, väčšina vzdala. Z tých ostatných mnohí prišli vyčerpaní, ubolení, s neistým krokom po zosadnutí.


Na páliacich chodidlách opuchy, na zadku napriek mastenici mozole, na bikoch súčiastky na odpis za desiatky či stovky eur. Časom sa do prstov vráti cit, všetko prebolí, zahojí sa, zoservisuje. Ostanú neopakovateľné spomienky. Také silné, že prvé dni je veľmi ťažké odviesť myšlienky z trate a preradiť do pracovného režimu. Leteckým dispečerom, vodičom autobusov a rušňovodičom by mal Honza štart zakázať. Zážitky ešte dlho rezonujú, pohládzajú dušu a sú motorom, ktorý dokáže naštartovať prípravu na ďalší ročník.


Vy týchto tvrďasov môžete na Slovensku stretnúť prvý júlový týždeň. V Česku v červenci a možno aj v srpnu. Štart je v nedeľu 30. júna v najvýchodnejšej slovenskej obci -v Novej Sedlici.

Na trati ich spoznáte podľa strniska na brade a zablatených tretier. V ich blízkosti z prepotených dresov zacítite štipľavý parfém ich nezávislosti. Z očí im možno čítať radosť, nadšenie, ale i bolesť, sklamanie a veľkú únavu.


Sám hoci bábovka som sa prihlásil medzi nich a veľmi sa teším na 10-12 dní spoločnej vandrovky. Pokúsim sa vám priblížiť tento jedinečný pretek reportom z prípravy, v samotnom závode večernými správami spod širáka a po dojazde súhrnným reportom.

Všetko o závode a minulých ročníkoch, vrátane videí a fotogalérie, nájdete na stránke závodu http://www.1000miles.cz.


Fotogaléria z predchádzajúceho ročníka tu

Best of foto 2011-2012 (výber zo stránky http://www.1000miles.cz)