Kaktusbike Svätojurský MTB maratón 2013

Tak ako minulý rok, aj teraz som sa rozhodol radšej zahájiť sezónu až v Svätom Jure. Dôvod nájdete v minulom Katkovom reporte. Tunajšia trať je ale aj tak na úvod skutočné ideálna. Kratšia, rýchla a bez nekonečných stúpaní. Na 100 km „mordy“ bude ešte času dosť...

Ku všetkému aj počasie nahrávalo do kariet a nakoniec som deň pred štartom prehodil kolesa na tzv. „rýchlu“ verziu, čo bolo s odstupom času celkom múdre. Ak mi niečo dala tohtoročná zimná lezecká sezóna, tak je to aj schopnosť bezproblémového skorého vstávania " title=" O 6:00 beriem ešte Mathosa a jeho fototechniku z Púchova. Aj tak trochu čudný pocit ísť za MTB maratónom do Bratislavy...
Auto parkujeme na parádnej, slnkom zaliatej lúke. Takto sa mi to páči. Niektorí už sú tu, niektorí ešte len prichádzajú. Opäť je to ale ten tradičný kolorit, ktorý mi už celkom chýbal. Registrácia a všetky ostatné rituály sú úplne v pohode a bez stresu. Trochu pretočím nohy a radím sa na štart. Aj účasť je výborná, na 75 km dlhú trať sa nás vydalo cca 100, na kratších trasách to bola už slušná plnka ktorá si vyžiadala rozdelenie na vlny...



Ako to už býva, každý je zvedavý ako na tom po zime je, ja osobne tiež. Minulý rok dal tento maratón mojej forme facku a pekne ma vytrápil. Kilometre v nohách proste „neodrbeš“. Tento rok to snáď pôjde lepšie, jarných (resp. skôr zimných km) tam je o čosi viac. O 9:00 ideme na to. Samozrejme ako inak hneď do kopca a hneď na plno. Cesta je ale pekne široká a tak nie je problém nájsť si miesto. Na moje prekvapenie sa držím medzi prvými, teda až na Milana Barényiho " title=" (evidentne moc nestarne). Pokračujeme po zvážnici a neskôr sa napájame na asfaltovú cestu. Dobehla ma menšia skupinka a namiesto toho aby som sa ich snažil udržať zubami nechtami, tak som ich nechal nech mi odskočia. Nasledujúce úseky sa totiž niesli v duchu rýchlych zvážnic po vrstevnici a mne teraz chýba nejaký kamarát do vetra " title=" Za chvíľu som na prvej občerstvovačke. Voda, banán a ideme ďalej.
Ešte doma som si pozeral na fóre tému o Sv. Jure, kde sa mnohí vyjadrovali k stavu trate. Raz niekto písal, že je sucho, niekto že je tam blata až po uši atď. Pravda je taká, že blato bolo hlboké, ale asi iba na piatich úsekoch (čiže sme sa tak akurát zašpinili) a všade inde to bolo ako na Cape Epicu ? No a čo sa počasia týka, lepšie to snáď ani nemohlo byť. Akurát návleky na kolená som si nechal keďže ma minulý týždeň prefúklo a trochu to ešte bolo cítiť.



Trať je skutočne ako sa hovorí „jazdivá“. Väčšinou sa ide po lesných cestách, ktoré sa striedajú s rýchlymi chodníčkami. Fakt ma to baví, užívam si každý jeden prejazd zákruty v singli, kamene a malé jumpy cez korene. Po nedávnom snehu ani stopy. Akurát ešte cítim, že po zime ešte nemám bike v ruke tak ako by som si predstavoval " title="
Ani sa nenazdám a začínam druhé kolo, ktoré sa napája na konci úvodného, najdlhšieho stúpania. Neviem, ale ešte nikdy som na maratóne neobehol toľko ľudí ako teraz (myslím, že 150 je malé číslo ? ). Boli to všetko jazdci z kratších trás. Väčšinou to bolo úplne v pohodičke, vždy sme sa dáko dohodli, prípadne ma počuli za sebou „funieť“ tak som nemusel ani nič hovoriť. Na moje prekvapenie sa mi ide fakt dobre a postupne doťahujem a predbieham aj borcov z dlhej. V tom najlepšom sa mi ale pritrafil technický problém. Pri obiehaní jednej slečny v strmom technickom stúpaní za prvým bufetom som šiel mimo trať a samozrejme okamžite namotal konár do šaltra. Vytiahnem konár, naskočím ale na moje prekvapenie na najvyšších 4. pastorkoch mi reťaz skáče hore-dole. „Ku...va“, hovorím celkom nahlas (ak som niekoho nechtiac vystrašil tak sa ospravedlňujem " title=" ).



Pätka je ok, v šaltri tiež nič..nechápem (až v cieli som prišiel na to, že mi to muselo nejako pohnúť s lankom). No nič, aspoň že tu nie je toľko strmých stúpaní. „Šaltrujem“ čo to len dá (ešte že nemám XX1 " title=" ), sem tam niečo vybehnem a pokračujem. Naštvaný som aj sám na seba, načo som sa zbytočne tlačil keď som mohol radšej trochu počkať a obiehať neskôr. V technickejších zjazdoch už to nie je ako v prvom kole, jednoducho treba byť trpezlivý a počkať, prípadne poprosiť...
K zabezpečeniu a značeniu trate ale nemôžem mať absolútne žiadne výhrady. Verím, že organizátor si musel poriadne zamakať aby to po tej snehovej kalamite dal do 100% zjazdného stavu. Slnko sa postaralo o zvyšok a dvíhajúci sa prach za kolesami bol ako dar " title="



Záverečnú občerstvovačku na Bielom Kríži už vynechávam, všetkého mám dostatok. Navyše už začínam cítiť ciel, čo je lepšie ako ktorýkoľvek gél alebo banán " title=" Za sebou si ťahám ešte jedného borca ale vďaka nefunkčným prevodom sa ho zbavujem v strmšom kopci (kde mi nezostávalo nič iné ako „rvať“ to čo mi dovolil šalter). V poslednom dlhšom stúpaní už ale preklínam ten konár, nie som Cancellara aby som utiahol takéto prevody. Prehupnutie do zjazdu je vykúpanie. Singel medzi stromami ale dáva zabudnúť a už si to mierim pomedzi vinice priamo na Sv. Jur. Nasleduje ešte pár nekonečných úsekov po rovine kde sa mi podarí na vetre obehnúť ďalšieho spolubojovníka z dlhej. Polkruh na štadióne poteší a hurá do cieľa v čase 3:33 hod. Nakoniec mi to vydalo na celkové 9. miesto. Víťazom sa stal Milan Barényi v čase 3:10 hod a medzi ženami sa radovala Zuzana Juhásová za 3:56 hod.



Sv. Jur sa opäť ukázal ako super úvod do sezóny. Rýchla a menej náročná trať ktorá pekne odsýpa, hlavne ale zabezpečená a poriadne vyznačená. V podstate sa ani nedalo niekde zablúdiť. Ku tomu už tradične výborné počasie " title=" Menšie mínus je trochu „malé“ jedlo v cieli (polovica bagety je naozaj málo nielen pre mňa) a zaskočil ma aj systém lístkov pri čakaní v klasickom bufete. To sú ale maličkosti ktoré určite neskazili zážitok viac ako 700 bikerom ktorí prišli prevetrať stroje po dlhej zime...