Rozhovor s A - tímom Life4Ride

Nie je tomu tak dávno, čo sme vám priniesli rozhovor so zakladateľom a jazdcom tímu Life4Ride, Matejom Mackovičom. Dnes sme si pripravili otázky pre kompletný A - tím.

Takže páni, na začiatok klasická otázka – ako ste sa dostali k downhillu?

Matej Mackovič: U mňa to bolo tak, že od mala som miloval rýchlosť. Zo začiatku ma to moc ťahalo k motocrossu ale to doma neprešlo, tak som sa začal venovať druhej veci čo ma najviac lákala a to je downhill.

Jozef Králik: Už odmalička som rád jazdil na biku a motorke, časom ma kamaráti prehovorili nech skúsim aj závodne, že určite by som na to mal. Začal som už dosť neskoro, keď prvé závody som šiel až ako 18 ročný. Začal som jazdiť kategóriu hardtail, ktorej som zostal verný doteraz.

Peter Krejči: Už od malička som jazdil na bickači s mojim tatkom, alebo kamošmi. Najprv ma začali baviť skoky (doteraz nechápem ako som mohol skákať schody z dvoj metrovej výšky na placku ). V mojich 14tich rokoch som dostal moje prvé slušene vyskladane HT-čko a hneď som aj vyskúšal prvé preteky v Podkoniciach 2006. Od roku 2007 sa zúčastňujem pravidelne každého kola SPDH a kopu iných pretekov. Momentálne jazdím už tretí rok kategóriu muži - elite.

Peter Marciňa: K downhillu som sa dostal asi cez videjká. Prvé bolo legendárne NWD, na ktoré som pozeral denne. Začal som sa voziť dole kopcom na Vertecu MT540 GTX (ktorý som nedávno zničil na Xc-čku). Dostal som od tety z Kanady prvú fullface prilbu, chodil stavať prvé trate a skúšal zrýchlovať. Dodnes ma to baví a dúfam, že navždy bude!

Rasťo Baránek: Už ani neviem presne ako to bolo, ale určite to boli práve kamaráti, s ktorými sme skákavali na obyčajných bicykloch pred barákom na sídlisku. Postupne prišli lepšie bicykle, starší chalani začali stavať zjazdové trate a brávali ma so sebou. A tak to vlastne celé začalo, odvtedy som bol v lese asi každý deň a drží ma to doteraz.

Lukáš Smatana: Tak mňa k tomuto športu doviedol teamový kolega Rasťo. Keďže moje zjazdové začiatky začali v 14 rokoch Rasťo mal 12 a samozrejme som mu zato doteraz vďačný.

Marek Markovič: U mňa to začalo úplné nevinne, raz jedného pekného dna som sa vybral len tak do hory, na druhy deň znova a na tretí tiež, len to sa už stalo čo sa nemuselo troška mi to nevydalo a domov som prišiel totálne na šrot. Takto som sa vlastne dostal ku prilbe. Neskôr, pomaličky, som si kúpil brzdy na bike, vidlu atd. Teraz mám to čo mám a jazdím to čo jazdím


Pri jazdení alebo tréningoch máte určite radi dobrú hudbu, môžete vybrať jednu oblúbenú skladbu?

Matej Mackovič: No ja hudbu počúvam iba keď si idem zašlapať na xc biku, pri zjazde sa musím sústrediť na jazdu a nemôžem sa nechať rozptyľovať napr. hudbou... Inak počúvam skôr uľudnujúcu hudbu ako je napr. reggae alebo si vypočujem nejaký soundtrack z nejakého bikoveho alebo freesky poprípade snowboardoveho videjka. Tam je vždy super muzička.

Jozef Králik: Keď jazdím nepočúvam nič, maximálne dole v depe keď vyhrávajú chalani najmä Lucas... " title=" Alebo tam usporiadateľ niečo zamixuje, inak mi to je jedno čo tam hrá.

Peter Krejči: Vyslovene obľúbenú skladbu nemám. Ale rád si vypočujem všelijaké rytmické, basové a podobné skladby, ktoré vedia človeka nakopnúť na tu správnu vlnu. Nie som zaťažený iba na jeden hudobný štýl, kludne si vypočujem aj rihannu " title="
Peter Marciňa: Mám rád staršie kapely ako Queen, Pink Floyd, ale taktiež nové skladby ako napríklad IMAGINE DRAGONS. Keď neviem čo počúvať, tak stačí kuknúť na nástenku k Lukymu to je king of song " title="
Rasťo Baránek: Osobne hudbu počúvam úplne pri všetkom čo robím a obľúbených ich je fakt veľa, ale jedna z tých TOP je určite Imagine Dragons – Radioactive


Lukáš Smatana: Pár krát som skúšal jazdiť s hudbou ale pri zjazde to moc nepreferujem, pretože hudba dokáže človeka hecnúť, niekedy až moc " title=" Pri XC si hudbu rád vypočujem a medzi najobľúbenejšie patrí skladba : The Naked And Famous – Young Blood

Marek Markovič: Je ich viac dobrých, nedá sa povedať že len tú jednu určitú počúvam stále dokola. Mne sa pri hudbe síce dobre jazdi lebo nepočujem rachot biku, ale aj tak nepočúvam pri jazdeni nič


Môžete zhodnotiť výhody ktoré prináša jazdenie v tíme ako je ten váš, prípadne poradiť začínajúcim jazdcom ako sa dostať k niečomu podobnému?

Matej Mackovič: Super je, že si vieme s chalanmi pomôcť jeden druhému, hecujeme sa pri jazdení a ťaháme sa stále hore. A vďaka tomu že sme super crue tak nás aj to jazdenie baví. Ďalšie výhody teamu sú to že mame na pretekoch zázemie, sponzorov ktorí nás podporujú a pomáhajú nám. Bez toho by sa to asi na nejakej úrovni robiť nedalo...

Jozef Králik: Ja som moc rád, že môžem jazdiť za team ako je life4ride, máme tam super jazdcov a je tam kopec srandy niekedy sú menšie nezhody, ale to je myslím normálne. Každý mladý jazdec sa môže dostať ku nám, stačí aby vyhrával a doniesol nejakých sponzorov do teamu ... " title="
Peter Krejči: Tak výhoda nášho teamu je asi taká že sme v ňom vlastne ľudia ktorý sa poznáme už dlhé roky, skoro všetci sme začínali spolu jazdiť, navzájom sme sa posúvali ďalej, všetci sme z jedného mesta a tak je v na pretekoch kopa srandy a taká rodinná atmosféra. Celkom dôležite je mať aj dobrého, správneho a spravodlivého vodcu celého teamu, pretože potom môže dochádzať veľa kráť k rôznym nezhodám a ohováračkám ktoré nemusia byť pravdivé! Mladý začínajúci jazdci by mali hlavne ukázať svoj talent a potom sa môžu dostať aj do teamu kde budú mať výhodné podmienky.

Peter Marciňa: Výhodou jazdenia v tíme je určite to, že nejazdíme hala - bala ale jazdíme spolu a hlavne chodíme na preteky. Výhoda je taktiež podpora ktorá nám všetkým veľmi pomáha, a ideme si spolu za svojím cieľom! Musíme ale ešte popracovať na logistike " title="
Rasťo Baránek: Áno, jazdenie v tíme má mnoho výhod. Hlavne ak ste v tíme, v ktorom sa všetci dobre poznáte a ste kamaráti. Pretože s tými ľuďmi ste v podstate každý víkend a musíte si dobre rozumieť. Dobrý tím znamená dobré zázemie a dobré zázemie je základom pre úspešný pretek. V tíme by to malo fungovať skoro ako v rodine, pomáhať si radiť si a spoločne si to celé užívať. Life4Ride!

Lukáš Smatana: Medzi hlavné výhody patrí podla mňa to, že jazdec má na preteku nejaké to zázemie. Môže preberať skúsenosti od starších a skúsenejších jazdcov, a dalšie výhody vo forme sponzoringu, avšak to už záleží na jeho prístupe, snahe a výsledkoch.

Marek Markovič: Výhody nášho teamu? " title=" Všade chodíme na poslednú chvíľu a zo závodov odchádzame tak isto posledný. Poradiť mladým kumpánom? Nie som si istý že či by chceli práve toto.


V A – teame je 7 jazdcov. Dokážeš vybrať niekoho s kým by ste chceli / nechceli stroskotať na opustenom ostrove, prečo?

Matej Mackovič: No ak by na tom opustenom ostrove bol nejaký bike park tak asi s Rasťom Baránkom lebo s nim by som sa tam vedel asi najlepšie ponaháňať. Je to rýchly strelec a ma aj peknú ritku keby bolo najhoršie " title=" Alebo keby tam bikepark nebol tak určite s Jojom Králikom, je to stolár ja som kedysi robil yachting tak keby dáme dokopy sily, on zbúcha nejakú loďku a ja nás doplavím domov hore prúdom po Váhu.

Jozef Králik: Určite s Marečkom, s tým by som tam prežil už len kvôli tej srande " title="

Peter Krejči: Chcel - asi s niekym s kým si dobre rozumiem, ako napríklad Rasťo, alebo Prco. Pri prcovi by som sa musel udrbavať aj keby ma už červy žeru za živa " title="
Nechcel - asi s jedným členom a on vie kto to je, nebudem ho tu menovať. Má na mňa svoj nepekný názor tak asi preto.

Peter Marciňa: Na ostrove stroskotať nechcem, ale ak by sa tak stalo, nech je to teamový kufrík s náradím a teamový stôl s jedlom " title="
Rasťo Baránek: Tak toto je dobrá otázka " title=" ...keby sa mi už stane takáto vec, tak z A tímu by tam mohol byť pri mne ktokoľvek, s každým si mám čo povedať. Ale keby si môžem vybrať, chcel by som tam radšej nejakú šikovnú ženskú " title="
Lukáš Smatana: Tak keďže sme TEAM tak samozrejme so všetkými členmi " title="
Marek Markovič: Z áčka? Asi s Džonzonom, on je povolaním stolár. To by sme možno aj nejakú búdu na spanie zbáchali


Aké sú tvoje najväčšie úspechy z minulosti?

Matej Mackovič: Nerád sa obzerám do minulosti, radšej riešim prítomnosť a budúcnosť ale tak asi 4 flek na Moravsko Slovenskom DH Cupe vo Veľkých Karloviciach.

Jozef Králik: Moje naj úspechy sú dvakrát majster Slovenska, dvakrát vicemajster Slovenska, víťaz slovenského, moravskoslovenského pohára v kat. hardtail.

Peter Krejči: 2009-M-SR Kubinska Hola 5.miesto- Junior
Celkový výsledok na konci sezóny v Slovenskom pohári:
2009-4.miesto Junior
2010-3.miesto Junior
2010-1.miesto Junior - celkový víťaz moravskoslovenkého pohára

Peter Marciňa: Kedže som začal dosť neskoro jazdiť, veľa ich ešte nebolo! Je to napríklad 4, miesto zo Slovenského pohára v Mráznici.

Rasťo Baránek: Určite 2. Miesto na Majstrovstvách Slovenska 2012 na Kubínskej Holi. Reprezentácia Slovenska na 2. Svetových pohároch a taktiež na majstrovstvách Sveta 2012 v Rakúskom Leogangu. Ale v podstate úspech je pre mňa každé pódiové umiestnenie a ako hovorí môj tato, keď nevyhráš, úspech je aj to, že si sa nezranil a budúci víkend to môžeš skúsiť znovu.

Lukáš Smatana: Veľa úspechov nemám, keďže sa mi stal úraz s kolenom, pri ktorom som si totálne zničil meniskus a utrhol predný krížný väz. Samozrejme som musel absolvovať plastiku väzu a všetko sa to ťahalo 2 roky. Ale najväčší úspech je pre mňa 4. miesto Polomka v hardtailoch. Ďalší úspech je pre mňa výsledok z prvého preteku tejto sezóny v Kálnici, tento pretek bol vlastne prvý poriadny pretek po mojom zranení a podarilo sa mi umiestniť na 8.mieste z 98 jazdcov z čoho som bol aj ja prekvapený.

Marek Markovič: Najväčšie úspechy? Fú...to je ťažko, takto ono ich bolo viac v tej top 10, ale najlepší? Keď tam bola aj bedňa tak to zas nebol Slovensky pohár a v Slovenskom pohári boli aj nejaké tie výsledky v top 5


Prezraď nám tvoje pretekárske ciele v tejto sezóne, prípadne vo vzdialenejšej budúcnosti

Matej Mackovič: Tak moje ciele sú skôr tuzemské a to vyhrať náš národný pohár a pobiť sa o majstra Slovenska. Ak sa mi podarí dostať do reprezentácie a vycestovať na sveták tak tam by som sa chcel kvalifikovať do finále. To či som realista alebo snílko ukáže táto sezóna no v každom prípade chcem pre to spraviť maximum.

Jozef Králik: V sezóne 2013 by som chcel získať tretí titul majstra Slovenska a pokúsim sa tiež vyhrať slovenský a moravskoslovenský pohár.

Peter Krejči: V tejto sezóne sa chcem zúčastniť čo najviac pretekov ako každý rok a vydať zo seba maximum!. Rad by som sa umiestnil v top5 na M-SR.

Peter Marciňa: Moje cieľe v tejto sezóne sú hlavne pódiové umiestnenia a celkovo sa umiesniť do 3. miesta. Odjazdiť celý Slovenský pohár a čo najviac pretekov IXS Európskeho pohára. Cieľ do budúcna je World cup!

Rasťo Baránek: Tých je veľa, je to môj posledný rok v junioroch a chcem zabojovať o titul majstra SR, takisto by som chcel odjazdiť čo najviac kôl Slovenského, Európskeho a Svetového poháru, kde by som sa rád kvalifikoval medzi 80 najlepších. Zároveň chcem patriť medzi najlepších juniorov doma aj vo svete, takže uvidíme...

Lukáš Smatana: Mojim cieľom je odjazdiť čo najviac pretekov a to samozrejme zdravý a bez zranenia. Čo sa týka umiestnenia tak by som chcel končiť vždy top 5 až top 10

Marek Markovič: V tejto sezóne je to jednoznačné odjazdiť čo najviac pretekov a čo najlepšie sa celkovo umiestniť. Do budúcna je jasné že sa len zdokonaľovať.


Na pretekoch sa toho dá určite veľa zažiť, vieš vybrať jednu Top historku prípadne zážitok, ktorý si prežil vďaka závodom a downhillu?

Matej Mackovič: Tých zážitkov je naozaj veľa vždy rád spomínam na zážitky s jedným našim jazdcom Jarom Svateným, ktorý je trochu hrotič a dá sa povedať že pády sú u neho úplne bežné, ale chalan to vždy vie nejako vykrizovať. Väčšinou sa moc nerozbije a tieto jeho krízové situácie ma vždy vedia neskutočne pobaviť. To by ste proste museli zažiť to sa nedá popísať, to je proste Jaro " title="
Jozef Králik: Keďže väčšinou jazdím na závody s Marečkom tak zážitkov je kopec. Taká posledná - ako po celom Púchove ukazoval z okna jeho medailu a fľašu šampusu čo vyhral " title="
Peter Krejči: Fuha, tak tých je fakt že moc " title=" Na všetky si už ani neviem momentálne spomenúť, ale na jednu z roku 2010 si celkom dobre pamätam - nepamätam, ked že som bol opitý " title=" Bolo to na MSR Malinô Brdo. V piatok sme sa ubytovali na krásnych nových apartmánoch pri lanovke. Večer sa začalo trošku popijať a nakoniec sme skončili všetci naliaty ako stoky " title=" Cely večer sme boli v depe, no keď sme sa vydali na ubytko tak nám stala v ceste jedna prekážka a tou bola závora, alebo rampa. Ja som si v tej chvíli neuvedomil že keď na ňu vyskočím tak sa asi zlomí. V skutočnosti sa len zohla ale to je jedno, bola poškodená. V sobotu ráno sme mali tréning ako vždy. Ráno sme sa len smiali že niekto v noci asi utrhol rampu hahaha lebo nikto si nič nepamätal. No horšie bolo, keď som v nedeľu ráno telefonoval s mojim tatkom, popritom som sa pozeral z okna a vidím ako ku nášmu vchodu kráčajú policajti, už vtedy sa mi niečo nezdalo. Zrazu zvonček...A ja len tati musím končiť " title=" Chupatý stali medzi dverami a od všetkých pýtali občianske preukazy. Nikto nič nechápal. Nezabudnem na Jarovu hlašku: "ani muche som neublížil a už ma idú zatvárať" " title=" Chupaty sa nás začali pýtať dosť arogantným spôsobom že kto urval tú rampu, my len pohľady na seba a nikto nič nevedel. Už nás skoro brali na stanicu lebo sa nikto nechcel priznať ale nakoniec povedali že majú záznam z kamery a máme sa isť teda po jednom pozrieť že kto to bol, ako prvý som sa ponúkol že pôjdem ja. Pozerám na ten záznam a vidím len rampu, čas 00:34 a nejaké sekundy. V tom prichádzam ja hlavný hrdina, skočím na rampu zatočím z nej ešte 360 a odkráčam ďalej, za mnou už len kráčajú kolegovia ako Rasťo, Jaro, Buba a pozerajú že čo to " title=" Nikto si z toho nič nerobil a tak kráčame ďalej. No a keď som to uvidel tak som len povedal, že tak to som asi ja " title=" Fakt vtedy som mal chuť sa smiať, lebo ja som si to absolútne nepamätal. Proste to bol hard víkend, ešte keď sa zobudím s hlavou vo vlastných zvratkoch " title=" Kvôli tejto blbosti som skoro zmeškal štart a prvú jazdu som šiel vlastne semifinalku. Oprava rampy nebola zrovna lacná záležitosť.
Ďalšiu kurióznu nehodu s rampou som mal aj o rok neskôr v Bachledovej doline. Tam som pre istotu v tme šprintoval s Bubom vedľa seba a zrazu len počuj od buba že: "pozor tam je ta ram...pa" a ja už zlomený na zemi " title=" Tú ranu som dostal rovno do brucha tak, že cely ďalší deň som mal dosť kruté bruše problémy a viac som sedel na záchode ako na lanovke.

Peter Marciňa: Tak na pretekoch je vždy sranda a každý pretek nesie svoju historku. Napadajú ma Majstrovstá ČR v Koutoch nad Desnou, kde toho bolo hodne. Na začiatok to bol neskorý príchod, vybalili sme depo a išli spať. Ráno hneď strašný lejak a jazdenie v blatku. Po jazdení umývanie sa v strašne studenej vode v potoku, vapkovanie Lukyho v depe, večer historky, ako Maca vyzulo z topánok. Stále to mám na gopro " title="
Rasťo Baránek: Tak historiek a zážitkov je naozaj nekonečne veľa, každý víkend zažijete super veci, ale asi najväčší zážitok bol v Ružomberku v roku 2010, keď nám po piatkovej rušnej noci v nedeľu ráno klopala na dvere ubytovne polícia " title=" Keďže v piatok večer Pipo cestou na ubytko „opravil vstupnú rampu“ a nikto si to nepamätal tak sme všetci zapierali, až kým sa Pipo nevidel na videu z bezpečnostnej kamery " title=" ...takže asi toľko " title="
Lukáš Smatana: Ako som spomínal vyššie, vďaka zraneniu som moc pretekov neabsolvoval. Ale na historku zábavnú si spomínam. Bolo to na preteku v Ski Ráztoka a po jazdení sa večer chystala nejaká party. My ako team sme sa chystali íst z chaty na tuto párty samozrejme autom avšak to len jedným a v 5.miestnom aute bolo myslím okolo 15-20ludí " title=" Jeden nemenovaný člen sa zapriahol lanom za auto. Tento týpek sa asi trochu bál, pretože celu cestu ako sme šli hore držal brzdy a keď sme zastavili bolo vidieť a cítiť jeho silno červené dymiace kotúče, na ktorých by si človek kludne spravil volské oko. Chalan sa snažil asi ubrzdiť auto no " title="
Marek Markovič: Určite nezabudnem na to, keď sme v noci o druhej po daždi v Koutech nad Desnou upevňovali depo a Lukáš Durdik vytiahol strašnú mordu vŕtačku s príklepom a začal tak vŕtať diery do zeme na koliky. Hneď nato ako to bolo hotové tak Maco začal s jeho historkami ako ho povyzúvalo v nejakej mega rýchlosti na Donovaloch a hľadal si topánky po trati


Máš pri jazdení svoj bike idol alebo obľúbeného jazdca?

Matej Mackovič: Tak neviem či by som to definoval ako idol, ale tak sú jazdci ktorých naozaj uznávam a veľmi sa mi páči ich štýl jazdy a nevadilo by mi keby tak aj ja jazdím tak asi áno sú to idoly.

Jozef Králik: Idol nemám , obľúbený jazdec - náš Rasťo Baránek, ktorý sa moc snaží a je veľmi talentovaný jazdec a má šancu to dotiahnuť dosť vysoko

Peter Krejči: Idol nemám ani obľúbeného jazdca, ale obdivujem svetovú top10

Peter Marciňa: Ako každý mám svojho idola. Pre mňa sú to hlavne jazdci Worldcupu ako Dany Hart, Steve Smith, Aaron Gwin, Sam Hill a možno menej známy Emanuel Pombo.
Taktiež napríklad Ryan Vilopotto a James Buba Stewart z MX. Sú to páni!

Rasťo Baránek: Sam Hill, Troy Brosnan

Lukáš Smatana: Tak určite neni len jeden je ich viac ale mojim najväčším idolom je Chuck Noris " title="
Marek Markovič: Idol nemám asi žiadny, že ty si moj idol a hotovo. Od každého čo jazdi trosku inú ligu sa dá niečo naučiť. A obľúbený bike? Asi to demíčko naše


Bike sen – je niečo spojené s cyklistikou o čom snívaš?

Matej Mackovič: Tak momentálne pracujem na tom aby som si splnil môj závodný sen a dokázal sám sebe že na to mám. Ďalší sen po ktorom poškuľujem už dlhšie je vycestovať do nejakej inej krajiny a prežiť tam aspoň rok a vyskúšať si trošku iný život, samozrejme to spojiť s bikom a lyžami. To že by som išiel niekde do Anglicka umývať riady si teda predstaviť neviem. A ešte jeden sen je že keď budem veľký a budem mat deti tak snívam o tom že budú nadšené pre bike a budem im môcť predať svoje skúsenosti a prežívať to všetko ešte raz s nimi...

Jozef Králik: Mojim snom bol titul majstra Slovenska - ten už mám tak už len si kľudne pojazdiť a trošku sa ponaháňať na závodoch s chalanmi.

Peter Krejči: Môj sen je byť raz majstrom Slovenska, ale to by mi muselo v hlave niečo prepnúť aby sa to stalo skutočnosťou.

Peter Marciňa: Môj sen už je aj samotná cyklistika a môj najväčší sen je profi cyklistika!

Rasťo Baránek: Chcel by som sa tým živiť, viem, že to je pekná a nereálna predstava, ale rád snívam " title="...

Lukáš Smatana: Momentálne si svoj Bike sen žijem " title="
Marek Markovič: Chcel by som mat raz taký život ako napríklad Athertonovci. Viac barákov po svete, jazdia si všetci súrodenci, trénujú spolu, na preteky behajú po svete a tak...čo im chyba, podľa man nič


Chcel by si sa v budúcnosti downhillom živiť alebo je to čistý relax?

Matej Mackovič: Tak živiť sa downhillom, to by som si musel asi ešte celkom slušne pridať a jazdiť zahranične preteky - to by chcelo spočiatku obrovskú investíciu pričom by bola len mizivá šanca že sa to niekedy vráti, takže o tomto som už asi prestal snívať. Relax by to bol keby nejazdím preteky a o nič mi nejde, takto keď mam ciele a snažím sa ich napĺňať tak je to dosť stresujúce keď sa nedarí ako by som chcel...ale časom to bude určite relax

Jozef Králik: O tom som neuvažoval asi preto, že to je dosť nepravdepodobné. Ono to je skôr naopak - my živíme downhill " title="
Peter Krejči: Na SVK to nie je možne tak že nie

Peter Marciňa: Samozrejme chcel by som sa tým živiť, ale to je zatiaľ jeden veľký sen pre ktorý robím všetko! Ako profi cyklista som sa cítil keď som točil reklamu pre Mountaindew nápoj. To bolo super!

Rasťo Baránek: Nie ako už som spomenul, chcem sa tým živiť, som čistokrvný závodník a keby to mám robiť len ako hobby, tak by ma to asi omrzelo, pretože sa rád zlepšujem.

Lukáš Smatana: Nato aby som sa ním živil je už asi neskoro, ale tak isto to neberiem ako relax, jednoducho ma to baví a chcem to robiť ako najlepšie viem.

Marek Markovič: Len relax aj keď snívam o tom aby som sa tým uživil.


Čo by si robil keby si nejazdil na biku?

Matej Mackovič: Sedel pred telkou alebo sa chodil nachliapat každý piatok do mesta, poprípade každý deň do krčmy " title=" Ale nie, to u mňa nehrozí keby nejazdím na biku určíte by som mal nejaké iné vysoké ciele lebo rad zápasím sám so sebou a snažím sa prekonávať sám seba a vlastne aj všetkých ostatných " title=" Asi by som sa viac venoval freeride lyžovaniu, možno by som lozil po horách alebo jazdil na motorke ťažko povedať kde by ma to zavialo...

Jozef Králik: Ani srnka netuší..." title=" Možno by som sa venoval rally, ktoré je pre nás - normálnych ľudí dosť finančne náročné

Peter Krejči: ...možnosti je veľa " title="
Peter Marciňa: Supercross na motorke, ale je toho viac. Napríklad jazdiť freeski niekde po Kanade, driftovať na Toyote Supre alebo jazdiť rally ako Loeb. Musel by v tom byť adrenalín a sranda. Žiadne šachy alebo futbal " title="
Rasťo Baránek: Asi by som jazdil motocross alebo prašan na lyžiach, proste určite niečo podobne strelené...Mám rád ten pocit, keď robím niečo, čo ma pumpuje adrenalínom...

Lukáš Smatana: ...Šach..." title="
Marek Markovič: Asi by som jazdil na pukáli (motorka) alebo niečo podobne adrenalínovo naladene, ale určite by som nekopal do toho guľatého nezmyslu


Posledné slová na záver, chceš niečo odkázať čitateľom?

Matej Mackovič: Ani nie, ale tak robte to čo vás baví a nenechajte si do toho pindať niekým kto to nepovažuje za dôležité... inak sa chcem ešte poďakovať mojim sponzorom Maťovi Smatanovi z Cykloservis Martin Smatana, môjmu mechanikovi Peťovi tiež z CMS, Jánovi a Lukášovi Hrehorovcom z MotoGP a firmám Specialized, Maxxis, EVS, MSR, Maxxima, Shimano, Oakley, BBB a MTBikeru za rozhovor. Ďakujem.

Jozef Králik: Nech si to rýchlo prečítajú a idú na tréning ak ich aspoň trošku baví downhill " title="
Peter Krejči: Radšej jazdite ako čítajte " title=" Ak tomuto športu obetujete kopec času na tréning, peňazí na bajk, preteky atd a potom sa postavíte na bednu, uvidíte, že ten pocit za tu námahu stal! " title="
Peter Marciňa: Takže mojich 15minút slávy. Chcel by som čitatelom odkázať že keď niečo robia, nech to robia s radosťou a naplno, ak v tom chcú niečo dosiahnuť, aby sa nikdy nevzdávali a išli si za svojím cieľom aj keď sa im najprv nebude možno dariť! Tiež by som chcel poďakovať rodičom a teamu za to, že ma podporujú, tebe za rozhovor a samozrejme sponzorom. Tímovým ale taktiež osobným ako: Oakley Czechoslovakia, Fiveten.cz, Wheel-clothing, STC center. Have a nice day " title="
Rasťo Baránek: Čitateľom určite ďakujem za prečítanie článku, ale veľké poďakovanie patrí v prvom rade mojim rodičom za podporu, vlastne celej rodine, kamarátom, celému tímu Life4Ride a všetkým sponzorom, ktorých máme. Veľké DÍKY.

Lukáš Smatana: Aby sa každý venoval tomu čo ho baví a nenechával sa ovplyvňovať touto skazenou dobou.

Marek Markovič: Á tak momentálne ma asi nič také súce nenapadá, možno len toľko že vás vsetkych lajkujem " title="
report_problem Našiel si v texte chybu?
mathosh 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Rozhovor: Ján Frátrik – keď bicykle viac opravuješ, ako na nich jazdíš

Rozhovor: Ján Frátrik – keď bicykle viac opravuješ, ako na nich jazdíš

Rozbehol svoj vlastný servis a predajňu. Nakoniec sa ale rozhodol ísť inou cestou a skončil v našom tíme, konkrétne v žilinskej predajni.
Ako 46-ročný som si kúpil downhill bicykel. Bola to chyba?

Ako 46-ročný som si kúpil downhill bicykel. Bola to chyba?

Zjazdové bicykle nie sú určené iba pre pretekárov či rýchlych mladých jazdcov.
Vývoj v zjazde – od 26 palcov po mullet a zamykanie pruženia

Vývoj v zjazde – od 26 palcov po mullet a zamykanie pruženia

Priemery kolies, zmena geometrie, používanie telemetrie a možno už aj zamykanie pruženia. Ako vníma vývoj techniky v zjazde Rasťo Baránek a čím všetkým si prešiel?
keyboard_arrow_up