6. Oravský cyklomaratón

Peknú slnečnú sobotu 08.06.2013 sa konal už 6. ročník Oravského cyklomaratónu v Dolnom Kubíne. Tento rok bol maratón súčasťou Slovak XCM Tour 2013 a Slovenského pohára XCM. Na tento obľúbený oravský a typicky lúčny cyklomaratón sa chodí chytať aj bronz, keďže sa ide len malá časť trate v tieni stromov. Nebolo tomu inak ani tentoraz.

Po minulotýždňových fatranských galejach to na ďalší víkend vyzeralo veľmi sľubne. Fatran som zakončil asi 80% rozrobkou bicykla a čakal na prvé lúče slnka. Na ďalší víkend bol v pláne Oravský cyklomaratón a tak som si ho ako domáci nemohol nechať ujsť. Cez týždeň som sledoval, že sa na trati oproti minulým rokom dejú veľké zmeny. Najskôr v podstate len zmena smeru jazdy a nakoniec totálne preznačenie nových úsekov. Organizátori priamo na mieste zhodnotili situáciu tak, že väčšina trate je premočená, čo viedlo ku konečnému skráteniu a využitiu suchých miest, asfaltu nevynímajúc. Spočiatku som nebol z toho nadšený, keďže som si myslel, že to tak hrozné nemôže byť, ale zas nie som znalý miestnych pomerov. Keďže bolo v Martine cez týždeň celkom pekne, tak som dúfal, že to aj preschne. Konečné hodnotenie dám radšej po pretekoch a nechám rozhodovanie na chlapov v teréne, kritizovať z pohodlia izby vie každý. Takže sa z Martina nakoniec vyberám do sviežeho a jasného rána na Oravu, kde som mimochodom už dlho nebol.


Z Kraľovian do Dolného Kubína si s kamarátom dáme rozcvičku a rozprúdime krv v nohách. Dorazíme na známe zázemie pretekov, kde prebehla rýchla prezentácia. Nedá mi zas nespomenúť jednú vec. Niekedy si pripadám ako jediný, čo na maratóny chodí na biku, prípadne v kombinácii s vlakom. Často sa mi stáva, že keď si chcem odložiť ruksak, tak na mňa všetci nechápavo pozerajú. Podobne aj tu. Síce mi vedeli pohotovo a ochotne pomôcť, ale aj tak by sa zišlo vždy počítať s tým, že minimálne jeden cyklista túto „rozpočet nezaťažujúcu“ službičku využije. A nemusím to byť len ja, tak ako sme boli viacerí aj na tomto maratóne. Mám ešte chvíľku čas na oddych a prípravu pred štartom. Samozrejme zas idem dlhú, ako vždy a všade doteraz. Po novom má maratón 66 km, polmaratón 39 km a trať do pohody 25 km. Celkovo sa na štart postavilo 545 pretekárov, znovu menší nárast účasti. Pekné počasie nemalo taký demotivačný účinok na účasť ako pred týždňom na Fatrane. Na štart na námestí sme sa postavili len hŕstka, mám v obľube menšiu účasť na dlhých tratiach, žiadna tlačenica na trati.


Úvodné kilometre sa idú po starej trati, asfaltkou cez Medzibrodie na Srňacie. Ďalej tiež rovnakými lúkami ako po minulé roky, len s tým rozdielom, že teraz sa zjazduje rozbitou asfaltkou pred Osádku. Hlavný ťah pokračuje ďalej až do Malatinej. Síce asfalt na pretekoch nemám rád, ale na druhej strane ma mohlo tešiť, že kilometre odsýpajú oveľa rýchlejšie ako na Fatranskom maratóne. Nakoniec, stále mám radšej prírodu. Cez Malatinu sa ide ako vždy aj cez miestny amfiteáter a pokračuje cestou, s ktorou som ešte nikdy nemal tú česť a neviem čo od nej očakávať. Strašne dlhé stúpanie smerom na Veľké Borové po z veľkej časti vyasfaltovanej zvážnici. Strašne ma to ubíja, koniec stúpania stále v nedohľadne. A keď sa konečne ukáže, tak v plnej blatistej sile. Známy zjazd späť do Malatinej ako som ho ešte nikdy nešiel. V takom blate ešte nie a to nechcem vedieť aké blato je vyššie, v tých močarinách, kadiaľ sa malo pôvodne ísť hore, respektívne minulé roky sa vždy išlo dole. Ale v celku je to zábava, pustiť sa rýchlejšie dole a spoliehať sa na svoju biednu techniku a že plášte niečo podržia. Dobré miesto na fotografovanie, ktovie koľký ľahli, ja našťastie nie.


Keď teraz pozerám na časy, tak na občerstvovačkách (a že ich na dlhej bolo požehnane) som stál do kopy len minútu a pol. Takto šialene som ešte nikdy nešiel. Mnohé som ignoroval a maximálne bral vodu za jazdy a keď bolo treba niečo aj zahryznúť, tak tiež som tam dlho nepostával. Myslím si, že s výkonom na týchto pretekoch som asi najviac spokojný, nemal som hádam žiadne hluché miesto, kde by nohy netočili. Na druhej strane, tento rok bola trať rýchlejšia a kratšia, čo môže trochu skresliť moje pocity. Za Malatinou odbočujem na poľnú cestu, smerom na Pucov. Pekný zjazdík lúkami, hoci ma pred koncom skoro katapultoval trávou zakrytý rigol, ktorý bol prakticky neviditeľný. Svätý Vendelín si na mňa za Pucovom tiež počkal. Dlhé výživné stúpanie, ktoré keď už vyzerá, že je na konci, tak pokračuje ešte väčším stúpaním a to niekoľkokrát. Zabijak kola, kedy mám vždy v nohách pocit, že ďalšie kolo nedokončím.


Do druhého kola vstupujem s obavami, či som trochu neprestrelil svoje tempo. Nakoniec sa mi ide prekvapivo dobre a už si aj vychutnávam jednotlivé úseky, však to mohlo byť aj horšie. Druhé kolo odjazdím v celkovej pohodičke, až na toho Vendelína, ten ma vždy zničí. A aby mi nebolo málo, tak sa v asfaltovom zjazde zo Srňacieho do cieľa rozhodnem získať nejaké zbytočné sekundy a tak sem tam ma jemne pichne do nohy nejaký kŕč. S časom 4 hod a 12 min som veľmi spokojný, keďže na trati nebolo miesto, kde by som výraznejšie stratil. A keďže sa aj dĺžka nakoniec natiahla na 71 km, tak nemám pocit, že by som šiel polmaratón. Organizácia na trati bola na úrovni, na každom rohu bol niekto v zelenom tričku, ktorí sa starali o hladký priebeh pretekov. Taktiež aj trať bola vynikajúco značená a v konečnom dôsledku aj rozumne zmenená. Myslím, že ani s umytím seba a bicykla nemali pretekári nejaké problémy. Okrem toho problému odložiť batoh, ktorý mám často na maratónoch a vyjadril som sa k nemu vyššie, tak ma v podstate nič nesklamalo. Len mi už bolo v cieli dlho, nie som zvyknutý čakať v cieli dlhšie ako byť na samotnej trati.


Najlepší na dlhej trati bol Radovan Bíroš, ale aj sám priznal, že keby druhý Karel Hartl nedostal v dvoch kolách na tom istom mieste defekt, tak by určite vyhral on. Radovan mal v cieli čas 3 hod a 4 min. Zo žien si najlepšie počínala Zuzana Juhásová s časom 3 hod a 46 min. Krátku trať najrýchlejšie zdolal Tomáš Višňovský a to s časom 1 hod 34 min 58,9 s. Bol o desatinu sekundy rýchlejší ako druhý Ján Gállik. Zo žien si bola najlepšia druhá Juhaska, Andrea Juhásová a to časom 1 hod a 54 min. Celkové výsledky podľa jednotlivých kategórii sú zverejnené tu.


Keďže som sa na fóre sťažoval, že mi bolo málo kilometrov, tak som musel ísť s kamarátom do Martina na biku. Po štátnici nie je už študent a je mu ľúto dať viac eur na vlak. Ale inak to bol veľmi pekný deň. Počasie konečne vyšlo, aj keď nás dva razy schladil chvíľkový dážď a na trati bola aj zábava. Teším sa aj na budúci rok, aspoň takto spoznávam oblasti Oravy, kde som inokedy nikdy nenavštívil.

Radovan Bíroš, absolútny víťaz na dlhej trati:
„Nakoľko myslím, že celý týždeň tu v Kubíne pršalo, tak som ešte včera hovoril s Igorom Otepkom, že budú meniť trať a vymysleli to úplne super. Všetci boli spokojný, že vynechali hlavne tie blatisté úseky. Takže bolo viacej asfaltu, bolo to rýchlejšie, ale o to krajšie, takže super. Šlo sa mi dobre, ale keby dnes nemal Karel dva defekty, tak jednoznačne by vyhral on. Mal to nešťastie, že na jednom mieste pichol a v druhom kole na tom istom, takže mal fakt smolu.“

Jozef Škvarka, organizátor:
„Preteky z môjho pohľadu, ale nie je to asi hodno mne súdiť. Ja si myslím, že to musia hodnotiť pretekári, ktorí sa na pretekoch zúčastnili. Ale s ktorými som sa rozprával, tak boli spokojný, tak ja si myslím a dúfam, že to dopadlo dobre a nechajme to na tých pretekárov. Ale nakoniec musím povedať, že počasie nám vydržalo, aj keď s malými prehánkami, čo bolo pre nás najdôležitejšie. A druhá vec, ktorá je pre nás najdôležitejšia, aby sa nikomu nič vážne na trati nestalo a to sa nestalo. Ostatné hodnotia ostatní, pretekári, a tie odozvy neboli zlé, skôr sme počúvali kladné slová."

Foto: František Rišiaň, Cykloklub Dolný Kubín