Príprava na 1000 míľ 2013

Príprava na 1000 míľ 2013

Na tieto náročné preteky sa treba náležite pripraviť. Keďže predchádzajúce dva ročníky štartovali v daždi niekto vymyslel trenažér vo vani. Dole sa naleje blato a zhora tečie studená sprcha. Iní trénovali tisíce kilometrov s naloženým bikom v plnej výbave.

Ja som s prípravou na 1000 míľ začal takmer od nuly v auguste 2012 pri váhe 92 kíl.



Vtedy 60km na cesťáku okolo Liptovskej Mary bolo pre mňa po dvoch rokoch bez pohybu až - až. V októbri som si vo fitku kúpil polročnú permanentku. Hanba - nehanba, nehľadel som čo si kto myslí a krútil som na spiningu asi 5 - 6 hodín týždenne. Kúpil som si o dve čísla menšie nohavice s tým, že budem v nich silvestrovať. Lenže hmotnosť sa mi na začiatku decembra zasekla na čísle 82 a ostala tak až do apríla. Pravidelne som krútil na spiningu, v nedeľu som mal aj 10 - hodinové prechádzky pešo či na bežkách a nebolo to nič platné. S váhou to išlo dolu neskutočne ťažko. Povedal som si totiž, že nechcem schudnúť obmedzovaním jedla, ale zvýšeným pohybom.

Cieľom v príprave bolo zvýšiť základnú vytrvalosť a telo pripraviť na dlhodobú záťaž. Od jeseni do apríla som miesto biku volil dlhé prechádzky pešo a na bežkách.



Jednou z prvých bol veľký okruh po Roháčoch. Vyrazil som pešo zavčasu ráno z Liptovského Mikuláša a vyliezol som skoro na všetky kopce, kde bol chodník.



Začiatkom decembra som šiel peší pochod z Tatranskej Štrby cez Štrbské pleso do Liptovského Hrádku. Bolo to len cez 40 km, ale pocítil som, ako neskutočne ťažké to budú mať chodci na 1000 míľ.



V marci som sa na bežkách vybral do Tatier. Vystúpal som na nich do výšky 1960 m n.m..



Kriváň. Odtiaľ práve idem. Ba ešte ďaleko za ním, na poľskej hranici som bol. Domov ma čaká ešte 15 km.
Domov som prišiel taký unavený a dehydrovaný, že tri dni som miesto červenej a zelenej farby videl len sivú. Na semafóroch som mal problémy.

Vyše 65 hodín v teréne som strávil pri príprave novej trasy cez Liptov pre 1000 míľ. Nových je asi 90 km od Važca po Liptovskú Osadu.



V zime najprv pešo po snehu,



v apríli na biku



a nakoniec v máji ešte raz s GPS.

Hlavný tréning v zime bola chôdza. Studená a upršaná jar ma nútila sadať len na trenažér. Zo začiatku na 60-90 minút, neskôr na 2 hodiny. Až 12. apríla som prvý raz vytiahol bike a odvtedy krútim približne 15-20 hodín týždenne. To už bolo na moje špeky veľa a postupne sa roztopili.

Po desiatich dňoch na bicykli som 21.apríla spravil skúšobnú jazdu okolo Tatier cez poľské Zakopané o dĺžke 200 km po trase preteku Tatry Tour.



So zimnou výbavou na rukách, nohách a v kapse napriek mnohým kopcom to išlo hladko.

O dva týždne, začiatkom mája, som šiel na cesťáku Liptovský Hrádok - Lučenec a späť, asi 250km v ešte väčších kopcoch. Tiež to išlo ľahko.



Cesta na Čertovicu išla vždy lesom aj na severnej strane. Vidno bolo len po najbližšiu zákrutu. A dnes? Riadna zmena.



Cestou naspäť som šiel cez okres Rimavská Sobota. V obci Kociha majú v erbe okrem píly a sekery aj pretekársky bicykel.

O dva týždne, 18. - 19. mája, som s kamarátmi z Košíc prešiel za dva dni 330 km po trase 1000 míľ z Novej Sedlice do Liptovského Hrádku.



Brod cez Laborec

Zveril som sa im, že počas preteku chcem byť do pätnásteho miesta v Liptovskom Hrádku a do 25-ky v cieli.



Vysmialo ma celé Isako. Skonštatovali, že to mám v hlave riadne pomleté.

http://isako.rajce.idnes.cz/Nova_Sedlica_-_Kosice_170_km/
http://isako.rajce.idnes.cz/Kosice_-_Svit_135km/

O dva týždne som stál na štarte prvého MTB maratónu po troch rokoch, na Fatranskom v Rajeckých Tepliciach. 105 blatistých kilometrov preverilo moju pripravenosť.



Skončil som po takmer deviatich hodinách síce posledný v kategórii 40-50, no zrejme preto, že sme poblúdili a šiel som na starej herke s pevnou vidlou. A tiež tempo som mal opatrné, som predsa ultramaratónec. Nevadí, od zajtra budem makať ešte viac a uvidíme o týždeň na Orave a o tri týždne v Súľove.

Na druhý deň po Fatrane som si dal na cesťáku veľký oravský okruh.



170 km cez Zázrivú (na fotke s Veľkým Rozsutcom v strede), Oravskú Lesnú, Oravskú priehradu, Huty.

O týždeň na maratóne v Dolnom Kubíne som to rozbalil hneď od štartu, lebo sa šlo len 66 km.



Držal som sa veľmi dobre, ale pred druhým kolom mi došlo. Bol som hotový so silami, radšej som to vzdal. Zhodnotil som to tak, že som pretrénovaný. Okrem toho som šiel moc rýchlo, som predsa ultramaratónec. Moje sebavedomie sa nalomilo, na Súľov som sa pre istotu ani neprihlásil. Robiť si hanbu a ešte za ňu aj platiť, to mi netreba.

Dal som si v tréningu menšiu prestávku a o týždeň -16. júna som si spravil výlet na novom biku po zbojníckych chodníčkoch.



salaš Zbojská medzi Breznom a Tisovcom



Jakub Surovec



Na horáku som toľko za deň nikdy neprešiel, ale 29 palcové kolesá sú úžasné. Hore Čiernym Váhom na Priehybu som mal na nich pocit, ako keby som šiel s vetrom. Pozrel som sa na stromy a naozaj mi fúkalo do chrbta . Ale podobný pocit som mal hore kopcom i v bezvetrí.



Celý deň ľahké nohy a pohoda napriek kopcom ako sedlo Priehyba v Nízkych Tatrách, sedlo Burda pod Fabovou hoľou v Muránskej planine, Tlstý javor cez Dobročský prales, kopec z Hriňovej cez Vrchslatinu do Sihly v Podpoľaní či sedlo Čertovica v Nízkych Tatrách na záver. Spolu vyše 220 km a asi 4000 výškových metrov, nielen po asfalte.

O týždeň, teda týždeň pred štartom 1000 míľ, som si dal veľký okruh okolo Poľany.



Na hrebeni medzi Osrblím a Kyslinkami



Pred Detvou ma tak sušilo, že som do seba nahádzal kilo čerešní.



Večer mi ten čas chýbal.



Po návrate som skonštatoval, že idem na 1000 míľ dobre pripravený a žiadne Isako sa mi smiať nebude. 1000 míľ je však aj 1000 nástrah, stať sa môže všeličo.

Základ je spoľahlivý bike a dobre uchytená batožina, ktorá vydrží aspoň 1000 míľ.





Vsadil som na tento model.



Z rešpektu k mojemu zadku som na ňom vymenil sedlo. Dal som vlastné, sedlo SMP. Jazdím s ním už roky, rovnako na MTB i na cesťáku. Z HT dokáže spraviť polovičného fulla.



Uchytenie batožiny som poriešil beznosičovými kapsami Ever Bike.

Pred štartom som na novom biku absolvoval 2 výlety. Spolu vyše 430 km s prevýšením necelých 8000 metrov. Bike som zakaždým len umyl a premazal a verím že tak to ostane i naďalej. Z káps som mal len zadnú, nakoľko dve som na jednodňové výlety nepotreboval. Kapsa je uchytená suchým zipsom okolo sedlovky a popruhmi pod sedlom. Je nepremokavá, rolovacia a poriadne dlhá. Na obrázku je zrolovaná skoro polovica.

Štartujeme túto nedeľu, s mathoshom sa vám prihlásime z trate.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up0thumb_down comments 22 komentárov report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Na Míle sa pripraviť nedá

Na Míle sa pripraviť nedá

Je 17. júla 2019, niečo popoludní. Do cieľa 1000 Miles Adventure 2019 mi ostáva 10 km. Už viem, že dôjdem. Na druhý pokus, keď som v roku 2018 skončil v polovici, sa mi vo veku 61 rokov plní životný sen.
Tour Divide 2018 – Great Divide Mountain bike Route, 6. časť

Tour Divide 2018 – Great Divide Mountain bike Route, 6. časť

V malom potoku si dávame večernú očistu a tešíme sa na kľudný a zaslúžený spánok. Posledný v Colorade, pretože zajtra sa konečne dostaneme do Nového Mexika.
Tour Divide 2018 – Great Divide Mountain Bike Route, 5. časť

Tour Divide 2018 – Great Divide Mountain Bike Route, 5. časť

Sme trochu smutní, pretože do cieľa nám ostáva už len 1 915 km a napriek tomu práve v tento deň sú už prví borci v cieli!
keyboard_arrow_up