Okolo Domaše, najväčšia cykloakcia na Slovensku

Okolo Domaše, najväčšia cykloakcia na Slovensku

Na Okolo Domaše som bol len raz a to pred dvoma rokmi. Túto cykloturistickú akciu som si s kamarátmi chcel ešte raz zopakovať, keďže minulý rok som dal prednosť Cyklopozitívnej 24 hodinovke. Tento rok som si to zariadil tak, aby som sa 6.7.2013 znovu zúčastnil, hrdiacej sa najväčšej cykloakcie na Slovensku. A keď tu už budem, pojazdím po tomto kraji čo najviac, kraji, ktorý som si za tie moje cesty veľmi zamiloval.

Plány na tento víkend a nasledujúce dni sa dennodenne menili. Nakoniec som si povedal, že nemá zmysel precestovať celé Slovensko a ostanem viac pojazdiť len na východe. Takže v piatok som si z Oravy poctivo odkrútil 220 km a na druhý deň cesta na Domašu z malej dedinky Čierne nad Topľou. Ráno sme sa vybrali smerom na Detrík, kedy sme sa po vyše hodinke dostali na Dobrú, kde sa už po 6. krát koná toto podujatie. Zaregistrujem sa a dostávam lístky na 8 Tibeťanov. Ja zvyknutý na občerstvovačky tak raz za 20 km sa len pousmejem. Ale dal som si záväzok, že ich tentoraz všetky poctivo využijem. Predbežná očakávaná účasť bola 1400 cyklistov, toto číslo bolo naplnené, čo bolo na škodu, ale to vysvetlím na záver. Musím uznať, že toľko cyklistov pokope človek nevidí každý deň. Nádherné počasie a ľudia stále vo veľkom prichádzali. Dokonca z celého Slovenska (sám nie som výnimka) a aj z Česka. Či už len kvôli tejto akcii z okolia, ale predpokladám, že viacerí to mali ako súčasť víkendu či dovolenky na Domaši.



Štart v dvoch vlnách bol naplánovaný na desiatu hodinu. Ešte predtým sme dostali pozdrav od Petra Sagana aktuálne bojujúceho na Tour de France, vlastne celé podujatie bolo v duchu zelených dresov. Trať sa hádam ešte nikdy nemenila, minimálne čo si ja pamätám a má približne 38,5 km. Z Dobrej sa ide okolo Domaše proti smeru hodinových ručičiek. Úvod je zjazd po asfalte na priehradný múr. Tu stretám prvýkrát jedného maniaka na monocykli. Takéto haluze mám rád, vždy zaujmú a aj potešia. Potom celú cestu rozmýšľam, že ako to chce celé dať a ako na tom jazdí po kopcoch. Po prechode múrom sa dostávame na východné pobrežie Domaše. Prvý problém masovej akcie a stále aktuálny. Tentoraz množstvom ľudí ešte viac zvýraznený na pomaly neúnosnú hranicu. Tento lievik po čase obchádzam inou cestou, ktorú mi spomínal kamarát. No, ale keby tam predo mnou náhodou nebol jazdiaci organizátor, ktorý ľudí poslal aj touto cestou, tak ani ja sám tam nejdem. Nebudem predsa sám blúdiť. A tu by som videl druhý väčší problém akcie. Mal som pocit, že organizátori sa spoliehajú, že ľudia to poznajú a budú jazdiť v dave. Na to som sa aj ja spoliehal, nič iné mi neostávalo. Sem tam som sporadicky videl niečo vyznačené, ale na to, aby som šiel sám, tak to bolo nedostatočné. Taký bol môj pocit.



Tento úsek okolo prvých troch občerstvovačiek (Poľany, Eva a Zátoka) sa ide pekným prostredím. Vravím si, škoda celý taký pekný singel tlačiť. A keď som chcel občas trochu bokom niečo pošliapať, tak som len chytal konáre do kolesa a prehadzovačky. Myslím si, že som tu teraz viac tlačil ako pred dvoma rokmi. Uvoľnilo sa to len na širokých cestách. Musím si to niekedy sám prejsť a vychutnať, bude to stáť za to. Tibeťania boli veľmi dobre zásobení ionťákmi, rozumej kofolou. Toľko toho tmavého moku som hádam ešte nikdy za deň nevypil. Neskôr sa presúvam na hlavný ťah, ktorý je regulovaný policajným zborom. Severný protivietor na ceste určite všetkých vytrápil. Cez občerstvenie na Kryme dupem až na Turany. V diaľke konečne vidím kamarátov a snažím sa ich únik stiahnuť, žiaľ, v tom vetre to po dlhšej dobe neúspešne vzdávam. Unikli mi po tom, čo som v lese už tretíkrát hľadal tachometer. Do tretice som ho už nenašiel, ostala len náhodná fotka, vďaka ktorej viem, že o 11:05 som ho ešte mal. V Turanoch sme od štartu konečne všetci piati spolu a máme dlhšie posedenie na múriku a oddych.



V polke sa dostávame na západne pobrežie Domaše a pokračujeme stále asfaltom, tentoraz málo frekventovanými cestami. V Tíšave sadáme na pivko, ide sa už totiž na lesné cesty. Úsek, kde som sa konečne vyšantil a utrhol z reťaze. Znovu obieham típka na monocykli a prehodíme pár slov o štýle jazdy, to čo mi vŕtalo hlavou celú cestu. Užívam si jazdu, deriem sa dopredu, skoro ako na pretekoch. Však aj ja sa chcem občas zabaviť. Na Trepci beriem radlera, vopchám ho do vrecka a pokračujem ďalej. Ani sa nenazdám a už som opäť na Dobrej. Tam sa znovu všetci stretneme, dáme si guľáš a vypijeme radlera, ktorého sme si doniesli vo vreckách. Musíme počkať na tombolu a keďže máme veľa času ide sa na Domašu. Umyjem sa a aj si trochu pri brehu zaplávam, takto vo vode som nebol roky. Dočkali sme sa tomboly a po nej sa oddýchnutý berieme domov. Na ďalší večerný program nezostávame. Ďalší ročník Okolo Domaše mám za sebou, tu som po dlhej ceste zregeneroval, rozhýbal sa a pripravil sa na náročný program, ktorý ma čakal nasledujúce dni.



Teraz som to zobral viac kriticky, ale myslím si, že je čo konštruktívne kritizovať. Ak má táto cykloakcia prežiť také množstvo cyklistov, musí sa niečo zmeniť. S kamarátmi sme sa zhodli, že najjednoduchšie a bez zásadných zmien v organizácii by bolo jazdiť v smere hodinových ručičiek. Ľudia by sa takto na širokých lesných a potom aj na asfaltových cestách pekne rozťahali a na záverečné kritické úseky by prišli po jednom. Teda tak by som predpokladal. Tí, čo to chcú prejsť na bicykli, tak budú mať na to o niečo lepšie podmienky, keď tam nebude 100 % ľudí vo vláčiku tlačiť. Čo sa týka toho značenia, ak ľudia neblúdia a nesťažujú sa, tak im to asi vyhovuje, ale ja by som si netrúfol ísť sám za seba, hlavne ten úvodný kus trate po hlavný ťah. Viem, že toto nie sú preteky a ľudia tu jazdia pomaly, ale aj tak by som sa bál, že poblúdim. Tak som sa držal davu...

Kamaráti čo ma poznajú, už vedia ako som si obľúbil tento kraj a tak nevylučujem, že na Domašu o rok ešte prídem. A aj keď mám pocit, že som za tie dni pojazdil všetky kopce na okolí, určite sa ešte nejaká výzva nájde. Zas bude aktívny oddych a leto na Domaši. Ale či to bude na túto akciu, to je otázne, budúce leto budem mať úplne iné starosti.
report_problem Našiel si v texte chybu?
Páči sa ti tento článok? thumb_up0thumb_down comments 4 komentáre report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Reportáž: DHL Sereďmaratón 2021 - po roku konečne osobne

Reportáž: DHL Sereďmaratón 2021 - po roku konečne osobne

Aký bol priebeh jedného z najlepších cestných maratónov na Slovensku? Iná bola trať a aj dátum konania, jedinečný bol priebeh, ako to už býva každý rok.
Reportáž: Baťovianska galuska 2020 - keď si chceš dobre zajazdiť v balíku, ale máš obavy z pretekov

Reportáž: Baťovianska galuska 2020 - keď si chceš dobre zajazdiť v balíku, ale máš obavy z pretekov

Ak ste fanúšikom cestnej cyklistiky a láka vás jazda v pelotóne, no netrúfate si postaviť sa na štart pretekov, mali by ste skúsiť Baťoviansku galusku.
Reportáž: Sereďmaratón 2020 virtual race - preteky nepreteky

Reportáž: Sereďmaratón 2020 virtual race - preteky nepreteky

Tu je moja prvá skúsenosť s oficiálnou virtuálnou jazdou od prihlásenia na ňu, až po jej absolvovanie a následné nahrávanie dát z jazdy.
keyboard_arrow_up