Noční jazdci
Ošľahaní vetrom, drsní, zarastení. Pokoj a rozvahu im čítať z očí. Ako osamelí vlci sa plížia horou. Pomaly, isto.
Nemyknú brvou, keď začujú rev medveďa. Smrti sa neboja. Sú to naozajstní muži, po akých túži každá žena.
Som nočný jazdec " title=". Ošľahaný 1000 míľami, drsný, zarastený. Každá jazva na mne vie rozprávať priam neskutočný príbeh. Spím krátko, jedno oko zavrieť mi stačí. Mám svoju Nezábudku, ktorá ma nekonečne miluje. Moje ostré rysy a pálivý pohľad hovoria, že neradno sa so mnou zahrávať. Som nekompromisný, neuhnem nikomu. Spím pod vetvou s dýkou v rukáve, s ktorou pripnem padajúci lístok z brezy ku kmeňu na 30 metrov.
Som nočný jazdec. Je polnoc. Praprapravidelne dýcham, pípípíšťalku a papier nepotrebujem. Nenenerozklepem sa už, keď zajko prebehne cez chodník.
Som nočný jazdec. Na tisíc míľach som si odkrútil tri noci. Strach nepoznám, smrti sa nebojím.
Adios.
Komentáre Zobraziť komentáre (9)