Obzretie sa za ultramaratónom Craft 1000 Miles Adventure 2013

Craft 1000 Miles Adventure je závod, ktorý chytí za srdce. Prívlastky ako „najťažší v Európe, najdrsnejší, najextrémnejší“, ktoré mu dávajú vysoký lesk, odložím bokom a skúsim zaostriť na hrdinov tohto ročníka a na to, prečo sa tak hlboko dokáže vryť do mysle.

Tento rok prvý raz vyšlo počasie. Niektorí to prešli bez dažďa, iným pršalo len pár hodín, prípadne deň - dva.


Počasie je ten faktor, ktorý z ťažkého preteku dokáže urobiť úplný extrém. Dlhodobý dážď spôsobí, že ste mokrí, nech si natiahnete čokoľvek. Mokré ponožky a chôdza, ktorej nebolo málo, sú zárukou pľuzgierov. Ak nemáte na rukách nepremokavé palčáky, celý deň máte studené ruky. Zastanete, alebo sa veziete z kopca a hneď je vám zima. So skrehnutými rukami ide všetko ťažko. Neviete zapnúť zips, neviete vybrať mincu, neviete sa odfotiť. Nemáte ani chuť na také veci. Nemáte chuť na nič. Len si občas spomeniete na slová českej hymny Kde domov můj, kde domov můj. Borci ako Přemek a Martin tieto čierne myšlienky dokážu vypláchnuť z hlavy, no možno polovica štartujúcich vtedy nájde dosť dôvodov, prečo už nepokračovať.


Toho roku s dobrým počasím to bolo celé ľahšie. Do cieľa 1000 míľ v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi prišiel približne dvojnásobný počet účastníkov. Zo 120 štartujúcich až 71.


To bolo potom ľahké - poviete si. Nemyslím si. Tretí ročník 1000 Miles mal 1625 km a približne 39 000 výškových metrov.


To čo prežívali jazdci na čele štartového poľa si nevieme predstaviť. Načrtnem vám to z rozprávania jedného pretekára: „Byli jsme ve Vizovicích. Na náměstí nás vítal číšník - pojďte se k nám najíst! Včera tu byla i Vlaďka Vozáková, předtím jeden z čela. To jste měli vidět. Takto se mu třásly ruce. Nestačil dojíst polévku a běžel ji vyblít. Ještě nedojedl rýži a běžel ji vys... . Ptám se ho: chutnalo? Ještě něco? -Ne, dobrý. Odpověděl a vyskočil do sedla.“


Takýto tvrdý je to pretek. Viete čo je to šľapať v kuse deň a noc a deň? V noci idete pomalšie aj s dobrým osvetlením. Biele led svetlo čiastočne skresľuje terén, ktorý nevidíte tak plasticky. Ľahko prehliadnete rigol, alebo zaschnutú koľaj po kolese auta. Čo ako som v noci dával pozor, spadol som nielen v zjazde, ale i na rovnej ceste.


Prvá noc po štarte sa odkrúti ľahko, každým dňom však rastie únava. O pár dní skúsiš šľapať v noci znovu. Vydržíš. Je už síce vidno a ty stále krútiš, no čoraz častejšie sa pristihneš, že sa ti od vyčerpania zatvárajú oči. Preberie ťa napríklad trasenie, keď opúšťaš hladkú stopu. Nakoniec predsa len podľahneš, vyberieš spacák a niekde sa zvalíš. V momente chrápeš.


Štekajúci pes nad hlavou ťa rýchlo preberie a po dvoch hodinách spánku dokážeš krútiť až do tmy. Pritom šlapeš čo najvyšším tempom, zastávky obmedzíš na minimum, ješ počas jazdy, bojuješ s časom, chceš prejsť čo najviac. Večer pošleš SMS o svojej polohe, po osmej si načítaš stránku s aktuálnym poradím, alebo ti niekto blízky zavolá. Zase si klesol v celkovom poradí, prichádza kríza, riešiš jedlo, baterky, rodinné záležitosti, bicykel, boľavý zadok, zdravotný stav, a podobne. K tomu sa mrakmi zaťahuje obloha, padá tma a nevieš kde budeš spať.


Ak bojuješ o prvenstvo, to všetko dokážeš prehliadnuť a zaujíma ťa hlavne náskok súperov. Keď ho sťahuješ, vlieva ti to novú silu, ktorá zmenšuje celé to utrpenie. Keď dobehneš niekoho, hneď ti je lepšie. Na CP ti ponúknu na čo máš chuť, povzbudia ťa a dozvieš sa, že možno iní sa trápia ešte viac. Ak však je to opačne a ty klesáš v poradí a vedneš i na duchu, tvoje myšlienky sú všelijaké a niekedy by si sa najradšej na všetko vykašľal.


Si však tvrďas, naučený bojovať a vieš sa zaťať a vydržíš. V cieli padneš ako vyšťavený citrón, ktorý zo seba dal všetko a teraz nič nedokáže prijať. Nevyhral si síce, hoci si šiel nadoraz a spal si v priemere len necelé 4 hodiny denne, ale zažiješ slastný pocit, že si to zvládol.


Takí sú pretekári z popredných miest, ktorí v snahe zvíťaziť podstupujú neskutočné utrpenie.

Mimoriadny výkon podal kolobežkár Jarda Jisl. My sme si jazdili na bikoch s 20 - 30 prevodmi, on si menil len pravú nohu za ľavú a opačne. Prvý kolobežkár, ktorý zvládol 1000 míľ.


Ďalší hrdinovia sú všetky ženy na bikoch. Či už išli 500, alebo 1000 míľ.


Aby sme si ich námahu my, chlapi, vedeli predstaviť, asi by sme cestu na každý kopec museli zdvihnúť o niekoľko percent, k tomu predĺžiť trasu a na biky poriadne naložiť.
Klobúk dole pred najstaršou účastníčkou Vlaďkou Vozákovou, ktorá sa stále zlepšovala a stúpla do prvej dvadsiatky. Raz, keď som šiel v noci, ráno pred svitaním som v lese pri jednom prístrešku obiehal skupinu asi piatich pretekárov, ktorí práve vstávali.


Bola ešte tma. Najedli sa, aby mohli začať plniť svoju dennú dávku - krútiť od svitu do pol desiatej večer. Do CP2 (500 míľ) prišli okolo tridsiateho miesta. Mali kondičku, mali disciplínu, mali tempo, ale Vlaďka bola stále niekoľko hodín pred nimi. Hoci Vlaďka po ôsmich dňoch a 1156 kilometroch odstúpila z vedúcej pozície medzi ženami, dovtedy stále postupovala vo výsledkovej listine hore a čoraz viac sa mi vzdiaľovala.

Podobne i najmladšia medzi ženami - 18-ročná Markétka Marvanová. Odkrútili sme spolu hodiny, stretali sme sa počas niekoľkých dní. Do cieľa 1000 míľ prišla ako najrýchlejšia žena tretieho ročníka.


Zvládla to za 11 dní a 17 hodín.

Veľké uznanie si zaslúžia i Janka Kristlová (14 dní a 22 hodín) a 500 míľové Laďka Vaňková a Silvie Štenclová.

Skutočnými hrdinami sú chodci. Kto neskúsil si nevie predstaviť, aké ťažké sú diaľkové pochody. Vyskúšal som si to v zime v príprave, hoci len s maličkým ruksakom a trochu viem o čom píšem. Boleli ma nielen chodidlá, nohy pod kolenami, nad kolenami, ale i chrbát, krk, vlastne celé telo. Ak to mám prirovnať k výkonu na biku, trasa 1000 míľ by pre bikerov musela pokračovať Šumavou späť do Novej Sedlice.


Medzi chodcami vyčnieva výkon víťaza Istvána Rudolfa, ktorý ako jediný chodec prišiel do cieľa 1000 míľ.


V čase 17 dní a 15 hodín. Je to približne 90 km denne. Pritom trasa 1000 míľ nie je na oválnom štadióne, ale po najrôznejšich povrchoch, často hore-dole. A to všetko v každom počasí, s objemným ruksakom s jedlom, pitím, oblečením, spacákom, karimatkou, palicami a mnohými drobnosťami.
Podobne fantastický výkon podala mladučká chodkyňa Barborka Hanzalová. Vo veku 18 rokov zvládla 500 míľ (vyše 800 km) za 14 dní a 5 hodín. Neviem koľko profesionálnych vojakov z 5. pluku špeciálneho určenia by s ňou stíhalo držať krok. Barborkin pohľad na 1000 míľ nájdete v samostatnom článku.
Tretím a posledným chodcom v cieli 500 míľ bol starý harcovník Petr Ozogán.

Najväčší hrdina je zrejme Richard Štěpánek. Tento biker prešiel 1000 míľ s jednou rukou. O druhú v minulosti prišiel pri úraze.


Na bicykli sa dá ísť po rovnej asfaltovej ceste s jednou rukou pomerne ľahko. Cesty a necesty na 1000 míľach ale majú od toho ďaleko. Na celej trase je niekoľko stovák kilometrov stúpaní a približne toľko zjazdov, všetko s najrôznejším povrchom. Zdravý človek v kopci pevne drží riadidlá a zapiera sa do nich. Skúste sa zapreť, keď ich držíte len na jednej strane, jednou rukou. V strmej stojke idete zo sedla. Skúste ísť zo sedla s jednou rukou. Keď je ešte strmšie, tlačíte. Skúste tlačiť naložený bike po hrboch jednou rukou. Občas boli také šutre, že treba prenášať. Skúste nosiť tú ťarchu v jednej ruke. Keď ste už hore, nasadnete a za odmenu môžete zjazdovať. Skúste zjazdovať po jamách, skalách a koreňoch s jednou rukou. Nevidel som ho, ani si to neviem dobre predstaviť. Každý deň, každú minútu musí tá ruka nesmierne chýbať. Preto si myslím, že Rišov boj na trati bol nielen najdlhší (takmer 19 dní), ale i najťažší.


O jeho ťažkom boji na trati hovoril napríklad v Českom rozhlase: http://prehravac.rozhlas.cz/audio/2932243

Pretek Craft 1000 Miles Adventure je pre klasického mtb maratónca niečo ako vyšší level. Teplé jedlo v cieli maratónu, teplá sprcha, wapky, tombola, cesta autom do vyhriatej perinky a regenerácia nasledujúci deň, to všetko si musíš odpustiť. Miesto toho zažiješ takú neistotu, vyčerpanie, strach, hlad, smrad a zimu, že na to dlho nezabudneš. Ak si bábovka, ani neuvažuj, lebo budeš banovať.


Ak ťa to láka a máš veľkú chuť a vôľu, zvládneš to aj keď nepatríš k tým rýchlejším. V príprave potrénuješ, aby si pripravil telo na veľkú záťaž. Dostatočný tréning a primerané tempo na trati ti zabezpečí, že každý deň si dokážeš vychutnať. Absolvuješ úžasný poznávací zájazd, na ktorom spoznáš okrem nádhernej krajiny aj sám seba.

Podrobnosti o závode nájdete na domovskej stránke http://www.1000miles.cz.