Horal Tour 2013

MTB „etapáky“ v zahraničí naberajú neustále na popularite. Slovensko žiaľ dlho zaostávalo až sa túto skutočnosť rozhodol pred piatimi rokmi zmeniť Ivan Zima so svojím projektom Horal Tour. Tradičné stúpanie na Kráľovu Hoľu sa vďaka tomu po rokoch vrátilo a doteraz vždy tvorilo dejisko prvej etapy. Po novom ale malo byť všetko trochu inak...

Prvou novinkou je, že dejisko úvodnej (piatkovej) etapy sa presunulo na opačnú stranu s cieľom na Štrbskom plese. Etapa tak dostala prívlastok vysokotatranská. Tou druhou, ktorá mňa osobne doslova nadchla, bolo opätovné zaradenie Kráľovej Hole do sobotného maratónu . Na nedeľu čakalo už tradičné XC v okolí Svitu. Tam sa ku nám mali pridať aj jazdci Slovenského pohára XCO, čo malo vytvoriť akýsi zaujímavý mix " title="
V robote sa už ani nečudujú prečo si beriem stále v piatok dovolenku, a tak som mohol znovu vyraziť v spoločnosti mojich báb, teda Lenky a mami. Pohľad do štartovej listiny hneď napovedal, že to nebude žiadny okresný prebor " title=" Ján Hruška, Ondřej Fojtík, Karel Hartl a ešte pár borcov z českej stajne Toyota Dolák...no fajne. Samozrejme kopec ďalších tradičných súperov a kamarátov.


Za slnečného počasia sa radíme na štart 40 km dlhej etapy s prevýšením 1900m. Teda slnko bolo len na jednej strane, z tej druhej sa na nás valila poriadna búrka. Bude veselo...Po štarte žiadna pohoda, okamžite bomby. V duchu si tak hovorím, že zrejme nie všetci idú zajtra na 130 km trasu (na výber boli samozrejme aj kratšie). Na štrkovej ceste v tom prachu skoro nič nevidím. Chytím menšiu dieru a dotiahnuť sa späť do skupiny stojí veru poriadnu kopu síl. Konečne do kopca kde sa to hneď cedí. V jednom technickejšom mieste sa to predo mnou trochu zasekne ale na rovinke po zjazde sa docvaknem na svojich tradičných maratónskych súperov " title=" S Jurom (Icemanom) vytvoríme dvojičku a spoločne ukrajujeme porciu kilometrov. Trať je naozaj rozmanitá a je na nej všetko od asfaltu až po pekné chodníčky. Neustále sa približujeme k Vysokým Tatrám, kde už seriózne dunia hromy. Na dlhej štrkovej rovine sa s Jurom poctivo striedame a vezieme si ešte jedného Čecha na neskutočne vymazlenej karbónovej 29 mašine. Vraj má okolo 8 kg, odpovedá na dotaz " title=" V jednom technickejšom výjazde mi Juro trochu odskakuje. Následný zjazd je dosť nepríjemný vďaka rôznym papekom a konárom. Veľmi nerád by som tu nechal výplet " title=" Ešte pred etapou si hovorím, že aj keď je sucho a prach, tak radšej namažem poriadnym olejom. Veď Horal = brod, prípadne voda po náboje. A tak aj bolo. Na nejakej bohom zabudnutej zvážnici prívalové dažde vytvorili celkom slušné mláky a obchádzať cez krovie sa mi moc nechcelo...V záverečnom kopci na Štrbské pleso sa pomaličky doťahujem na jazdcov predo mnou a zopár ich obehnem. Originál cieľ mal byť pri mostíkoch v areáli ale zrazu nás zastavujú pri jazere. Ďalej už nesmieme, blesk trafil do stromu a ten následne zranil turistov kúsok od nás. Uff...Pretočím teda nohy okolo jazera a presúvam sa po ceste k areálu. Zrazu sa púšťa poriadna „šuchta“ aj s krúpami a drevený prístrešok je na nezaplatenie. Pri pohľade na padajúce guľôčky trochu ľutujem bikerov na trati. Keď na chvíľu prestane tak skočím niečo zobnúť do cieľového bufetu. Potom už presun autom (mal som to šťastie, že som mal doprovod) k ubytovaniu v Novej Lesnej. Víťazom sa stal dnes Ondřej Fojtík v čase 1:45 hod. Mne to trvalo 2:08 hod na 18. mieste.


Druhú etapu v podstate tvoril maratón Horal, kde sa ku nám pridali aj borci, ktorí nemali v pláne celú Tour. Ako som spomínal, opätovné zaradenie Kráľovej Hole ma nadchlo. Horal 2004 (Lejzi) bol môj prvý maratón a doslova som obdivoval jazdcov na dlhej. Povedal som si, že raz pôjdem aj ja, žiaľ Kráľova Hoľa potom na dlho vypadla z maratónu a bez nej to nebolo už ono " title=" Parametre 130 km a 4200 m tak katapultovali Horal opäť na najvyšší stupienok, čo si vyžiadalo aj posunutie štartu na 7:00. Z Novej Lesnej idem ráno na biku aby som pretočil nohy, no už o malú chvíľku sa schovávam pod stromčekom pred celkom intenzívnou prehánkou. Horšia je následne tá mokrá cesta...Vo Svite sa medzitým tiež spustil mierny dážď zrážajúci morálku. Viacerí sa rozhodli neštartovať ale dobrá nálada pri debate s chalanmi mi zahnala nekalé myšlienky " title=" Snáď zostane len pri tých nevinných prehánkach...


Neviem či to bolo dažďom alebo počtom km pred nami ale po štarte sa išlo tak ako sa patrí. Žiadne plašenie, nikto sa nikam netlačil a balík sa pekne preplieta úvodnými pasážami. Veď času na „racing“ ešte bude dosť. Samozrejme v kopci už to prituhuje. Pomaličky sa teda delíme, nohy mi idú po včerajšku naozaj fajne. Vďaka tropickým suchám počas predchádzajúcich dní je zem až na pár úsekov úplne suchá. Ani som si nevšimol, že už neprší a dokonca sa začína ukazovať slniečko. Žeby to dnes predsa len vyšlo?

Šuňava, Vikartovce a môžeme pomaly začať stúpať na prvý dlhý kopec do Smrečinského sedla. Za sebou vidím skupinu vlčiakov ale snažím sa držať si svoje tempo. Hore už sa otvárajú rozsiahle lúky a pekné výhľady. Úvodné pasáže zjazdu sú po hravom singletracku vystlanom kameňmi a koreňmi. A potom dlhočizný „zošup“ po šotoline do Pustého Poľa. To už sú úplne nové, pre mňa neznáme pasáže trate. Na bufet dorazím spolu s Tomášom Dedinským a Petrom Jaseňovcom. Ja mám hotovo ale chalani ešte dopĺňajú zásoby. Veď ma určite ešte dorazia, hovorím si. Teraz sa v podstate napájame na trasu minuloročnej prvej etapy. Pri prejazde cez Telgárt sa radšej moc nezdržujem ale jedno treba Rómom priznať. Fandia lepšie ako rakušáci a taliani " title=" Idem spolu s nejakým Maďarom a keď vykukne obrovský vysielač na Kráľovej Holi vo výške 1946 m, tak ukazujem kamže to vlastne ideme. Zospodu je ten pohľad naozaj demoralizujúci a mám pocit, že ešte tak 30 km na vrchol " title=" Nápis na ceste v Šumiaci ale uvádza pravdivý údaj - 12 km . Takže poďme na vec. Pomrvím sa v sedle a snažím si nájsť nejaký vhodný prevod. Úvod je po šotoline, slnko slušne pripeká. Míňam chalanov z horskej služby, ktorí by v prípade hroziacich bleskov „kráľovku“ zrušili. Spolu s Maďarským kolegom obiehame jedného jazdca Toyoty Dolák, ktorý má evidentne poriadne nakúpené a ledva sa sunie nahor.


Mne už to akosi tiež nechutí ale približne v polovici stúpania pri výjazde na asfaltovú cestu čaká prekvapenie v podobe môjho „supportu“. Pôvodne mali ísť Lenka s mamou až hore no trochu sa zdržali. Zastavujem pri nich a pýtam si vodu. Prehodíme zopár slov a mama mi na cestu ešte dáva do ruky nejaký ten hyper-energy drink z Lidla. Neviem či naozaj zabral alebo išlo skôr o placebo efekt ale následné kilometre po nekonečnom asfalte ukrajujem naozaj svižne. Keďže zjazd je po rovnakej ceste čakám kedy okolo mňa prefrčí prvý. Hruška s Fojtíkom preletia cca 5 km pred vrcholom, a tak viem že to z mojej strany nebude až také zlé. Pomaly sa ochladzuje a stanica mizne v hmle. Onedlho sa do nej vnáram aj ja. Miestami vidieť tak na pár metrov pred seba. Keď počujem hukot kolies a zvuk voľnobehu, tak zbystrím zrak a zrazu len niekto presviští. Nemôžem si pomôcť ale má to naozaj výnimočnú atmosféru. Ako nejaká pamätná etapa na Grand Tour. Posledné serpentíny si doslova užívam a vynáram sa u vysielača. Na bufete niečo zobnem a keďže nemajú olej, nechávam si pištiacu reťaz namazať bravčovou masťou " title=" Poslúžila viac než dobre. Zapínam dres a poďme do zjazdu. Tu už z tej hmly taký nadšený nie som, veď kto by aj bol v rýchlosti okolo 70 km/h. Míňam chalanov, neskôr Lenku s mamou a aj Tomáša (Katka).


Aj v tej rýchlosti mi neuniklo, že si asi celkom dáva " title=" Na sypkej šotoline to je niekedy celkom nepríjemné a u chalanov z horskej sa konečne odpájam od výjazdovej trasy. Úsek po vrstovnici strieda naozaj výživný a dlhý zjazd po turistickom chodníku kde sa mi skoro zapiekli brzdy. Vypľuje ma rovno do ďalšej stojky no keďže sa mi ide fajne tak som aj rád, že znovu stúpam. Zbieham dolinou a ukončujem slučku v Pustom Poli. Vydávam sa spať po trati v opačnom smere. V kopci do Smrečinského sedla už začínam počuť zlovestné dunenie ale hreje ma pocit, že Kráľova Hoľa je za mnou .V cieli som sa neskôr dopočul, že horská služba niektorých pomalších jazdcov už nepustila hore. Veď tam je človek doslova ako pohyblivý terč.... Záverečné úseky kopca už sú naozaj stojky a verím, že tu aj Hruška potlačil " title=" V duchu sa radujem ako som fajne vybabral s dažďom. Keď ale vybehnem na lúky tak mi následný pohľad dokonale pokazil náladu. Predo mnou je zrazu absolútny dažďový „dekel“ z mrakov a hmly. Niet úniku. O chvíľu už namiesto po zvážnici splavujem korytom potoka a na prilbu mi klepocú krúpy. Asi za 5 sekúnd som totálne mokrý. Pár nadávkami do prázdna trochu povoľujem svoj ventil " title=" Potom si spomeniem na MTB Trophy, kde sme jazdili tri dni v daždi a zime a už mi to také strašné nepríde.


Tých 30 km do cieľa tiež nie je toľko. Naopak v kopcoch sa ide naozaj dobre. Voda s blatom síce fŕka na všetky strany ale to je asi tak všetko, žiadne lopotenie v bahne a netočiace sa kolesá. Keďže som včera trochu rátal aj s touto verziou vymenil som malú pílu za novú .Opäť skúsenosť z Poľska, kde ma mierne ojazdený prevodník donútil vďaka namotávaniu reťaze ísť celú prvú etapu na hrubej " title=" Po prejazde Liptovskej Tepličky a zjazde po rozmočenej lúka sa opäť dostávam do Vikartoviec a čaká ma trasa až na pár úsekov v opačnom smere ako ráno. Na profile to vyzerá nevinne ale tie „brdky“ vedia pekne potrápiť. Posledný bufet už vynechávam, vody mám viac než dosť " title=" Pamätám si ako ma prvý krát tradičný horalovský záver vytrestal. Už je cítiť a dokonca aj počuť cieľ, no regulovčík vás posiela do nečakaného a pekne strmého výjazdu po koreňoch. Naopak teraz už mi to príde ako pekná chuťovka na záver " title=" Tak isto aj povestný zjazd ktorý už idem na istotu. Konečne cieľ. Za 8:04 hod na 14. mieste (v rámci Tour na 10.) Takýto čas som veru na SVK už dlho nezažil. A myslím, že ani víťaz Ján Hruška ktorého pôvodný plán 5,5 hod sa trochu natiahol na výsledných 6:42 hod " title=" Pravý maratón! V cieli vyzerám opäť ako baník. A splnila sa aj klasická podmienka...čo Horal, to jedny platne v čudu " title="

Takou špecialitou Horal Tour je tretia etapa. Už tradične ňou býva cross-country namotané v lesíku hneď vedľa Svitu. Keďže s nami štartujú aj borci v rámci Slovenského pohára XCO tak nás je na štarte viac ako na sveťáku. Vďaka včerajšej etape som sa posunul na celkové 10. miesto, a tak štartujem hneď za najlepšími zo Slovenského pohára. Pri pohľade za seba na ďalších nabudených jazdcov, ktorí prišli len na tento jeden pretek si hovorím, že bude ešte poriadne veselo. Moje XC schopnosti sú na poriadne nízkej úrovni, navyše o nejakej výbušnosti sa mi po včerajšku môže len snívať. A tak hneď po štarte na širokej lúke pred seba púšťam evidentne rýchlejších. Nerád by som im potom robil brzdu na singloch. Nohy sú celkom tuhé a tam kde najlepší s prehľadom drvia veľkú, ja idem skoro na gašpara. Trať je skutočne nádherná, neustále v lese a s prekážkami v podobe koreňov. Vlastne sa jedná o jeden dlhý výjazd a technický zjazd po ktorom nasleduje slušná motanica v lesíku kde nechýbajú rôzne „hupíky“, klopenky a ostré zákruty pomedzi stromy. Atmosféra je vďaka množstvu divákov popri trati jednoducho skvelá. Na maratóne človek zmizne v lese a vynorí sa o 100 km ďalej ale tu si každé kolo môžete vychutnať nejaké to povzbudenie prípadne potlesk. Tuším v štvrtom kole okolo mňa preletí Mišo Lami, čo sa ma ale ešte netýka. Keď mi ale kolo dáva vedúci jazdec Horal Tour, Ján Hruška tak je mi jasné, že plný počet opäť nedám. Paradoxne sa mi najlepšie ide práve v poslednom kole ktoré idem o minútu rýchlejšie a podarí sa mi obehnúť asi 5 jazdcov. No a keď sa konečne rozhýbem tak vlastne finišujem " title=" Dnes na 18. mieste. Víťazom v rámci Horal Tour sa opäť stal Ján Hruška.


Ten sa nakoniec stal aj celkovým víťazom, na druhom mieste skončil Ondrej Fojtík a na treťom Karel Hartl. Moje zbabrané XC ma stálo „top ten“ a nakoniec som skončil na 11. mieste " title=" Ťažšie podmienky okresali štartové pole a do cieľa celej Tour dorazilo celkovo 68 bikerov.

Na záver by som veľmi rád vyslovil pochvalu na stranu celkovej organizácie. Z môjho pohľadu všetko klapalo na jednotku a nemám čo vytknúť. Verím, že usporiadať niečo takéto v našich podmienkach musí stáť veru poriadne úsilie. Takže Ďakujem.

A čo ma najviac teší je absolvovanie maratónu aj s Kráľovou Hoľou. Neraz mi totiž Katko omieľal, že pokiaľ som to ešte nešiel, tak neviem čo je Horal " title=" Teraz si bude musieť vymyslieť pre zmenu niečo nové " title="