Vlkolínec, Čičmany, Bojnice, Martinské hole na bicykli!

Čo som si navaril, musím si aj zjesť! 358 kilometrov dlhý cyklovýlet som naplánoval opäť do jediného dňa, a tak mi dovoľte predstaviť Vám po krásach našich hôr aj kúsok našich ľudových tradícií v podobe najnavštevovanejších skanzenov

- Podhorskú osadu Vlkolínec zapísanú v UNESCO, ale aj ľudovú architektúru v Čičmanoch. Do zbierky som však pridal aj vysielač, vystúpal som na strechu turčianskej kotliny - vysielač Krížava - Martinské hole (1457mnm). Ako bonus som nemohol minúť pamiatky, ktoré som mal skutočne po ceste, zámok v Bojniciach či Slovenský betlehem v obci Rajecká Lesná. Príjemné čítanie " title="
Je večer, 23.7.2013, balím si všetky možné veci, nech ráno nezobudím celú rodinu, susedov, panelák - veď budík mám nastavený na 3:00. Vystrojím sa ako nočný strážnik, reflexné mám skutočne všetko, svetielka pre každý prípad, čelovku, zbalené jedlo, všetko pripravené na zajtra. Akosi však nemôžem zaspať.

Streda, 24.7.2013

3:00 - Naše okno je snáď jediné, v ktorom sa na našom sídlisku svieti " title=" Po ľahkých raňajkách vyrážam pred štvrtou ráno na svoj maratón.


Z domovského Zvolena naberám smer Banská Bystrica, prvé kilometre sú príjemné, sám som nečakal, že za 32 minút budem v Bystrici, aj počasie mi praje, ráno nie je až také chladné ako som možno očakával. V meste sa pohybuje minimum áut, zrátal by som ich na prstoch oboch rúk, aj z tej hŕstky boli dva len autobusy MHD s označením "Služobná jazda". Rozmýšľam, čoho sa zbavím najskôr, som totižto nabalený ako horský nosič a preto za Starými Horami druhý krát počas jazdy raňajkujem.


6:00 - Tak takto skoro som na Donovaloch už dávno nebol, slnko už vyšlo a všetko zatiaľ vyzerá na azúrový deň ako z rozprávky.





Autá v okolí Liptovskej Osady pribúdajú, ja však za Osadou odbočujem do Vám určite známej dedinky Vlkolínec.



Od roku 1993 je tento unikátny komplex zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO vďaka výnimočnosti stredoeurópskeho významu a univerzálnej hodnote tejto lokality. V zozname pamiatkového fondu je zapísaných celkovo 73 objektov, jedná sa väčšinou o domy, drevenice, avšak najvýznamnejšou dominantou je dvojpodlažná zrubová zvonica z 18. storočia.





Spomínaná zvonica:


V súčasnosti je obec stále "živá" s počtom devätnástich stálych obyvateľov, stretli by ste tu však aj chalupárov z rôznych kútov Slovenska. Už dávno som sa sem chystal zavítať, veď je to predsa kúsok od hlavnej cesty, no podarilo sa mi to až dnes - a to v poriadne skorých hodinách, čo mi pripomenul aj okoloidúci ujo - pravdepodobne domáci " title="
7:30 - Za Ružomberkom odbočujem na Martin, slnko vykúka, stále je teplejšie a preto odkladám už aj dlhú bundu, ktorú vďaka všetkým plným vreckám v drese zatiaľ nemám kde uskladniť a tak ju omotám okolo rámu bicykla.



8:00 - Trasu okrajom Liptova, popod Chočské vrchy vypínajúce sa nad Ružomberkom, pozdĺž Národného parku Malá Fatra s vyčnievajúcim Veľkým Rozsutcom, neustále popri Váhu, neskôr cez Turčiansku kotlinu absolvujem na bicykli po prvý krát - väčšinou tieto končiny poznám len vďaka linke Vrútky-Poprad z jazdy vlakom. Po vynorení v Turanoch prvý krát zazriem jeden z cieľov dnešného dňa - vysielač Krížava nad Martinom.

9:00 - Bez akéhokoľvek blúdenia, čo je u mňa skutočne nezvyčajné triafam odbočku na Martinské hole - ešte šťastie, že je tam umiestnená tabuľa. Presne 13 kilometrové stúpanie po úzkej ceste je prevažne skryté medzi korunkami stromov. Je neuveriteľné, že už po troch kilometroch som stretol približne piatich cyklistov, to netuším, že ich počet bude viac ako dvadsať - ako sa zdá, je to cyklistami vyhľadávaný cieľ. Jeden borec ma predbieha, chvíľu sa ho držím, no keď si spomeniem, že to mám domov ešte cez dvesto kilometrov, radšej spomalím. Asi po šiestich kilometroch stúpania sa naskytne pekný výhľad na Martin a vrchy v okolí Turca.



10:30 - Prichádzam až k vysielaču Krížava (1457mnm), výhľad je úchvatný, jasné počasie zabezpečilo dohľad odhadom na 100 kilometrov vzdušnou čiarou, čo usudzujem podľa pohľadu až na Vysoké Tatry!



Tento rok som zdolal už štvrtý vysielač - po Sitne, Skalke, Kráľovej Holi aj Martinské hole. Zo siedmich hlavných vysielačov mi tak chýbajú ešte tri (Dubník, Kamzík a Veľká Javorina) - na žiadny z nich sa však v blízkej dobe nechystám " title=" Pre porovnanie, vysielače Krížava verzus Kráľová hoľa sú diametrálne odlišné - zatiaľ čo cestou na Kráľovú Hoľu som stretol pár ľudi, v okolí Krížavy sa hemžilo množstvo ľudí (možno kvôli času výstupu, možno nie). Kráľová hoľa však svojho konkurenta valcuje vo výhľadoch, nadmorskej výške a tak je to stále moje najobľúbenejšie stúpanie s pravým prívlastkom strecha Slovenska - také slovenské mini Mount Ventoux! ...aj keď ten povestný "strom zelený" je tak trochu na škodu železný.

11:30 - Po absolvovaní úzkeho zjazdu spod vrcholu vysielača naspäť do Vrútok pokračujem ďalej. Nasleduje najobávanejší, samovražedný úsek popod Strečno - fakt sa bojím, neslávna povesť tejto cesty naháňa strach, štatistiky neoklamem, zvládam to však bez menších problémov a okolo pol jednej vstupujem do Žiliny.



12:30 - Smerujem priamo do centra Žiliny so snahou nájsť nejakú reštauráciu, najlepšie s terasou ,nech mám kde zaparkovať dvojkolesového tátoša. Na hlavnom Mariánskom námestí je ešte stage zo včerajšieho vítania Peťa Sagana. Mňa tu však nikto nevíta, no predsa, nemám zelený dres " title=" Týmto vlastne chcem nášmu rodákovi poďakovať za obrovský úspech obhájenia zeleného dresu na tých najgrandióznejších pretekoch, akými Tour de France zaiste sú!

13:30 - Po tak trochu necyklistickom, za to slovenskom obede na čele s bryndzovými haluškami pokračujem v ceste - Žilina-Bytčica, Lietavská Lúčka, Porúbka, Rajecké Teplice. V obci Konská je možné po druhýkrát vidieť aj Martinskohoľský vysielač, tento raz jeho menšiu časť z druhej strany, z Rajeckej doliny. Takisto si treba povšimnúť dominantu okolia - 1351 metrov vysoký hôľnato-skalnatý vrchol Kľak.


14:00 - Obrovské teplo mi odoberá vodu z fľašiek veľkou rýchlosťou, preto sa zastavím v Rajeckej Lesnej, kde okrem doplnenia pitných zásob navštívim Slovenský Betlehem - rezbárske veľdielo Jozefa Pekaru, ktoré je "v pohybe" od roku 1995, odkedy sa okamžite tešilo veľkému záujmu, ktorý dodnes neutícha. Zobrazuje narodenie Ježiša Krista, ale aj históriu Slovenska - je to tak kresťansky aj umelecky významné dielo, ku ktorému smerujú nohy ľudí z najrôznejších zákutí Slovenska - počas mojej návštevy hlavne z Česka " title=" Bez problémov sú rozoznateľné dominanty nášho malého Slovenska - v hornej časti betlehemu sú zobrazené Košice, Bratislava, Devín, Oravský hrad, Banská Bystrica, Bardejov, Trenčín, Bojnice, Žilina, či Kriváň.



15:00 - Teraz už rýchlo do Čičmian. Čičmany, rázovitá obec, najvyššie položená obec v Žilinskom okrese je známa svojou jedinečnou architektúrou - maľovanými drevenicami s množstvom nádherných ornamentov. Osobne, podľa mňa sa táto ľudová architektúra ponáša na perníkové domčeky, nie? " title="



15:45 - Po návrate z Čičmian na hlavnú cestu som prešiel pomerne náročné stúpanie na Fačkovské sedlo, odkiaľ je výhľad aj na vyššie spomínaný Kľak.


Následne ma čaká zjazd do Nitrianskeho Pravna, obce Nedožery-Brezany, až prichádzam do Prievidze a idem si trochu oddýchnuť k Bojnickému zámku. Prehliadku zámku ani návštevu zoologickej záhrady samozrejme na bicykli neabsolvujem, no ako tip na víkendový výlet s rodinkou tento krásny zámok len odporúčam.


16:30 - Rozhodovanie, kadiaľ ísť ďalej mi uľahčí neobľúbený kopec s veľkou premávkou na Handlovú, preto sa vyberiem síce o trochu dlhšou cestou, vôbec to však neskôr neľutujem. Konkrétne som myslel variantu Nováky, Čereňany, Oslany, kde sa mi ide neskutočne pohodlne, musí mi fúkať vietor do chrbta, inak by som asi po 280 kilometroch nešiel rýchlosťami medzi 35 až 40 km/h.



20:15 - Posledný štvrtý kopec dňa z Oslian na Veľké Pole mi prejde veľmi rýchlo a po následnom zjazde to mám zo Žarnovice už len 40 kilometrov domov. Tie sú už utrpenie, odpočítavam, koľko mi ostáva domov. Približne o štvrť na deväť sa na moje prekvapenie dostávam domov ešte "v limite" - myslím, ešte skoro hodinu pred číhajúcou tmou " title="
S výkonom som spokojný, veď táto trasa bola taká, ...slovenská!!!