Turecko na ceste okolo sveta

Turecko na ceste okolo sveta

Sedím na gauči v byte u jedného hostiteľa zo siete Couchsurfing v Erzurume. Nechal mi kľúč a odišiel do práce. Byt je veľký a máme dosť priestoru rozložiť si veci. Mesto je vo výške 2000m nad morom a noci tu bývajú chladné.

Ja mám chvíľku času venovať sa písaniu a fotkám. Kto si chce pozrieť video z jazdy cez Európu môže ho nájsť tu



Iránske víza a zmena plánu

Môj večne náhliaci sa spolucestovateľ si išiel podať vyplnenú žiadosť o víza na Iránsky konzulát. Ja stále čakám na svoj kód pre Iránske víza. Dôveru som vložil do rúk slovenskému odborníkovi, a ako je to na Slovensku zvykom „skutek utek”. Termín plánovaného odchodu do Iránu som vedel dopredu, riešili sme to všetko včas, a aj napriek tomu ostalo len pri slovách.„Už to poslali” a „všetko sa dá”.

Je to nepríjemný pocit čakať a nevedieť či sa niečo udeje alebo nie. Skúsiť inú spoločnosť asi nemá zmysel, keďže ID sa vybavuje dva týždňe až mesiac a premňa už bude zima na čokoľvek. Núdzový plán je miesto jazdy okolo Iránu prebyciklovať priamkou do Teheránu a tam sa uvidí či dostanem víza do Turkmenistánu a Uzbekistánu.

Ak sa podaria víza do konca septembra, tak stíham takmer 3000 km v Iráne a pozriem si aj tie najkrajšie miesta. Z Uzbekistanu som sa rozhodol preletieť na sever Indie a odtiaľ prebicyklujem až na Sri Lanku. Čaká ma zhruba 10000 km za necelé 3 mesiace.



Cesta z Istanbulu do Trabzonu

Spomienky na horúce dni a teploty cez štyridsať sú preč. Teraz tu je príjemných 20 až 24 stupňov. S navigáciou v „džungli“ nám pomohol Sonur a previedol nás na Áziijskú stranu Turecka. Vedel skvele anglicky a trošku s nami pojazdil na druhej strane časovku po pobreží Istanbulu. Z Istanbulu bolo náročné sa vymotať, ale nakoniec sa nám to napojením na cestu D_100 podarilo.

Cestou sme prespali u rôznych ľudí z Warmshowers a Couchsurfingu, čo bolo príjemné kultúrne spestrenie cestovania. V jeden večer sme mali prestretý celý stôl dobrôt z tureckej kuchyne. Perfektná polievka, grilované mleté mäsko – Kofte, šaláty, zapekaný baklažán so zeleninou a dezert. Chlapík vedel na turecké pomery relatívne dobre anglicky a tak sme mohli trošku aj pokecať. Často stane, že ľudia, ktorý hostujú s vami nevedia veľmi komunikovať. Tak to bolo aj v Ordu a Bolu. Pár krát sme sa na noc zložili v poli neďaleko cesty. Raz nás zastavil neuveriteľne silný vietor. Nasledujúci deň ustal a dali sme 186km po kopcovitej tureckej krajine. Cesty sú široké a majú veľkú krajnicu. Na niektorých úsekov takmer bez áut. Jedlo je kvalitné a vďaka kurzu voči EUR aj lacné.

Cestou sme spravili dve interview pre miestne noviny a TV. Na jednej etape sme si pojazdili za traktorom a videjko z jazdy je tu



Dali sme trošku intervalový tréning a s batožinou som v jednom kopci odletel

Pozvanie na miestny čierny čaj, prípadne jedlo alebo rodinnú grilovačku či dokonca na svadbu vás môžu zastihnúť kdekoľkvek na cestách po Turecku. Ak keď ľudia úplne nerozumejú čo robíte, ale vždy sa zaujímajú. Minimálne chcú nadviazať komunikáciu, čo je pri cestovaní fajn. Ak máte problém a niekedy aj nemáte, vždy vám chcú pomôcť. Cestovať po Turecku nielen na biku je radosť.



Turistika a oddych

Po dosiahnutí 8000km bol najvyšší čas dať si trošku oddych od bicykla. Ten je veľmi dôležitý, hlavne ak viem, že budem jazdiť až do polky decembra. Super miesto na aklimatizáciu sú miestne hory. Dá sa skvele oddýchnuť od rušných ciest a miest, kde každý trúbi, čo je v Turecku zvykom. Dlhodobejší pobyt nad 2000m pomôže aklimatizovať sa na jazdenie v kopcoch tu a v Iráne.

Okrem turistiky som pocestoval aj zaujímavé miesta, ktoré som doteraz nesithol a užil si túto skvelú krajinu. Na chvíľku som si odskočil aj do Gruzínska, ktoré ma nejako neoslovilo a necítil som sa tam dobre. Ľudia boli dosť leniví a nič poriadne nefungovalo. Každý akoby na niečo čakal. Na bicykel táto krajina nie je fajn, lebo ľudia jazdia ako blázni. Na hranici s Tureckom je v lete veľmi nepríjemná front. Otestoval som aj nový páperový spacák na zimu od Husky keď som dve noci spal v 3400m nad morom, bolo príjemných -10 stupňov. Druhá noc bola o čosi príjemnejšia. Najviac sa mi páčilo v pohorí Kačkar a sopečné jazero Nemrut, kde som sa cítil skvele a užil si pár dní mimo civilizácie.



Hory na bicykli

Z Trabzonu som sa vybral po pobreží do Ardesenu, kde som sa opäť stretol s Helmutom. Zobrali sme to na rozcvičku do Uzungolu – jazero v zhruba v nadmorskej výške 1200m. Nakonci to bola riadna makačka cez kaňon až k jazeru. To miesto bolo veľmi komerčné, ale na rozjazdenie to bolo fajn. Neskôr nás čakalo hneď niekoľko ďalšíchsediel nad 2000m. Prvé stúpanie bolo od mora až do 2680m. Stúpanie bolo náročné a od mora malo takmer 70 km. Začiatok bol príjemný a po skvelej ceste. Na úpatí hôr boli samé čajové plantáže a nad nimi kopce v oblakoch.

Po troch dňoch sme sa dostali do Erzurumu. Bolo to ťažké a večer som už padal únavou z biku. Jednu noc sme prespali v nejakom údolí pri ceste v stanoch. V noci bola riadna búrka, ale inak sa nič zaujímavé nestalo. Ráno sme čo najskor pobalili a vypadli. Bolo príjemných 6 stupňov. Cesta bola na niektorých úsekoch rozbitá alebo nebola vôbec žiadna.



Technika

Okrem spacáku mi došli nejaké zásoby z domu. Nové kolesá, 10 kolečko, reťaze, duše a chcel by som týmto poďakovať Koliesku zo Stupavy za skvelú cenu a ľuďom čo to pomohli dostať až do Turecka. Okrem kolies sa mi cestou od mora pokazili tretry, a tak som z Ankary objednal nové. Snáď už všetko ostatné bude fungovať. V Tabrize, teda ak sa dostanem do Iránu dám všetko do servisu. Tam bude po dlhšej dobe nejaký kvalitnejší servis.



Zhrnutie

Možno pre niekoho nudná, ale pre niekoho zaujímavá časť sú štatistiky. Počas 143 dní na ceste som prešiel 8687km za 473 hodín strávených v sedle bicykla a nastúpal 77000 výškových metrov. V sedle bicykla som presedel 100 dní. Počas dní, keď som jazdil na bicykli, som minul 1440 EUR .V tom je zahrnuté všetko čo som kupoval a potreboval okrem vybavenia. Ďalších 560 EUR ma stálo vybavenie a nejaké drobnosti čo som potreboval cestou kúpiť. Navštívil som počas tejto doby 18 krajín odkiaľ mám nespočetné množstvo zážitkov a spoznal som kopec skvelých ľudí. Počas jedného dňa som prešiel najviac 192.8km na bicykli. Maximálne som nastúpal za deň 2172 výškových metrov s batožinou a váhou bicykla spolu cez 50kg. Najviac som podľa Garminu spálil 10520 kCal. Turecko sa mi zo všetkých krajín zatiaľ páči najviac, sú tu skvelí ľudia a skvelé jedlo.

Z času na čas pridávam fotky na facebook fanpage https://www.facebook.com/WorldBikeTravel. Ďakujem všetkým ľudom, ktorí projektu fandia a dúfam, že sa nič vážne, čo túto expedíciu ohrozí, nestane. Jednotlivé trasy, ktoré som prešiel pridávam na web na tejto adrese http://www.worldbiketravel.sk/sien-slavy/.

Väčšinou je tam aj linka na trasu, ale kedže GPS od Garminu občas nefunguje ako by malo, tak nie vždy. Budem to pridávať vždy, keď bude možnosť, ale čím ďalej tým to bude s internetom horšie. Každá trasa je na predaj, a tým môžete podporiť cestu okolo sveta na bicykli. Podporiť ma môžete aj kúpou originálneho dresu s logom World Bike Travel. Ak je záujem stačí mi napísať mail na karol.voltemar@gmail.com.
report_problem Našiel si v texte chybu?
karolv (Karol Voltemar)
Páči sa ti tento článok? thumb_up7thumb_down comments 2 komentáre report_problem
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

comment Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

600 kilometrov švédskymi lesmi - nezabudnuteľné ultrapreteky

600 kilometrov švédskymi lesmi - nezabudnuteľné ultrapreteky

Aké je to bicyklovať viac ako 25 hodín bez poriadneho oddychu škandinávskou prírodou? Na túto otázku som nevedel nájsť odpoveď, tak som sa vydal na menšie dobrodružstvo.
Reportáž: Ako vyhrať 1. cyklomaratón v živote? DHL Sereďmaratón 2022

Reportáž: Ako vyhrať 1. cyklomaratón v živote? DHL Sereďmaratón 2022

Ako vyzeral zvyčajne výborne organizovaný maratón v Seredi, aká bola nová trať? Čo pomôže cyklistovi s dobrým umiestnením v pretekoch?
Reportáž: Křivoklátský Gravel 2022 – netypická účastníčka 130 km gravel pretekov

Reportáž: Křivoklátský Gravel 2022 – netypická účastníčka 130 km gravel pretekov

Do tohto roku som nikdy nebola na cyklistických pretekoch, nemám na to hmotnosť, nohy a ani nepatrím k tomu pohlaviu, čo bežne na preteky chodí.
keyboard_arrow_up